Cirkev a svet: Katolícka cirkev v Dominikánskej republike

Katolícka cirkev v Dominikánskej republike
Audienciou u pápeža Benedikta XVI. v piatok 6. júla skončili úradnú návštevu Ad Limina Apostolorum biskupi z Dominikánskej republiky. Až 88,16 % z vyše 8,5 milióna obyvateľov tejto karibskej krajiny tvoria katolíci, ďalšie kresťanské denominácie sú zastúpené 6,4 % a zvyšok tvoria iné vierovyznania. Ostrov, na ktorom sa Dominikánska republika nachádza, bol objavený pri prvej ceste Krištofa Kolumba v roku 1492. Stal sa prvou európskou kolóniou tzv. Nového sveta a dlho patril pod správu Španielska. Na sklonku 17. storočia sa tu k moci dostávajú Francúzi a po dlhotrvajúcich peripetiách krajina v roku 1863 získala nezávislosť. Dominikánska konferencia biskupov bola oficiálne založená v roku 1962, avšak už o 8 rokov skôr bola vytvorená Národná biskupská komisia Dominikánskej republiky. V súčasnosti pri Konferencii biskupov pôsobí 10 národných komisií, ktoré sú zamerané napríklad na vzdelávanie, sociálnu pastoráciu, komunikačné prostriedky, väzenskú pastoráciu, celkovú osobnostnú a náboženskú formáciu a pod. Krajina je v súčasnosti rozdelená do dvoch arcidiecéz a deviatich diecéz.

Cirkevný misijný program
O tom, že Cirkev v Dominikánskej republike je naozaj živá, svedčí aj veľký misijný program, v rámci ktorého ohlasovatelia Božieho slova navštívili takmer doslova každú domácnosť. Zvlášť sa rozvinul v arcidiecéze Santo Domingo, v ktorej ako pomocný arcibiskup pôsobí Mons. Pablo Cedano: „V arcidiecéze Santo Domingo sme v rámci prípravy na Jubilejný rok 2000 začali ešte v roku 1998 veľkú misiu. Bolo pripravených asi desaťtisíc misionárov, predovšetkým laických. Tí sa rozišli po celom území arcidiecézy, ktorá má asi 4 milióny obyvateľov. Navštívili všetky farnosti, tisícky domov a v rámci rôznych pracovných komisií oslovili deti, mládež, aj dospelých. Cieľom bolo vytvoriť nové spoločenstvá, alebo posilniť tie, ktoré už existujú a zanechať ich v rukách farára. Bol to veľký úspech!“

Postavenie rodiny
Pápež Benedikt XVI. vo svojich prejavoch často zdôrazňuje dôležitosť rodiny a inak to nebolo ani v príhovore k biskupom Dominikánskej republiky na záver ich návštevy Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne: „Cirkevné komunity v spolupráci s verejnými inštitúciami musia podniknúť kroky na ochranu stability rodiny a podporu jej duchovného a materiálneho pokroku. Cirkev nesmie ignorovať ťažkosti rodinnej inštitúcie, najmä pokiaľ ide o drámu rozvodov, tlaky na legalizáciu potratov, alebo právne uznanie zväzkov, ktoré nie sú v súlade s plánom Stvoriteľa pre naplnenie manželstva,“ uviedol Svätý Otec. Na to, aký je v tomto smere aktuálny stav v Dominikánskej republike, pre Vatikánsky rozhlas odpovedá pomocný arcibiskup Santo Dominga Mons. Pablo Cedano: „Iste, takáto je všeobecná situácia, ale vďaka Bohu, u nás je menej vážna. Pozorne sledujeme túto otázku. Máme rôzne hnutia, ktoré pracujú na tomto poli. V prvom rade máme Národnú biskupskú komisiu pre rodinu, ktorá postupne svojimi aktivitami preniká na diecéznu a napokon na farskú úroveň. Pokiaľ ide o spoločenstvá, veľmi dôležité je najmä naše Kresťanské hnutie rodín. Vieme, že nádejou Cirkvi a sveta je práve rodina. Ako povedal Benedikt XVI. na 5. svetovom stretnutí rodín vo Valencii pred rokom, od rodičov sa očakáva, že budú odovzdávateľmi hodnôt, zvlášť pokiaľ ide o vieru. Po nich je tu Cirkev a a ďalšie inštitúcie, ktoré môžu pomáhať, sprevádzať a dávať im podporu.“

Cirkev a štát
Dôležitou oblasťou života Katolíckej cirkvi v Dominikánskej republike sú jej vzťahy so štátom. Aj tu, ako v mnohých iných krajinách, boli zaznamenané pokusy politikov o legalizáciu potratov alebo mimomanželských zväzkov. Situáciu hodnotí Mons. Cedano: „V prvom rade máme Zmluvu so Svätou stolicou a to napomáha inému prístupu. Iste, v parlamente sú nejaké pokusy, ale slabé, bez úspechu. Malé veci bez následkov. Neuspeli a verím, že to tak bude ešte veľa rokov. V našom parlamente je veľa katolíckych politikov, ktorí často preberajú a zdieľajú usmernenia magistéria. Je starosťou každého biskupa v jeho diecéze neustále sledovať pramene takýchto návrhov. V každom prípade sme stále v pohotovosti. Vieme, že nebezpečenstvo existuje. Dominikánsky ľud, ktorý je zväčša katolícky, neprijíma tieto „nové“ požiadavky. To isté môžem povedať aj o veriacich iných kresťanských denominácií. Náš ľud nikdy neprijme požiadavky tohto typu. Opakujem však, že nesmieme poľaviť v ostražitosti. Vieme, že sekularizácia si hľadá chodníčky, v rámci ktorých pod rúškom falošnej slobody, podporuje snahy tohto druhu.“

Katolícka cirkev a výzvy do budúcnosti
Pápež Benedikt XVI. v minulotýždňovom príhovore k biskupom Dominikánskej republiky ocenil programy Cirkvi na pomoc migrujúcim obyvateľom a tisíckam utečencov z Haiti, ktorí hľadajú lepší život v cudzine. Ako uviedol predseda dominikánskej biskupskej konferencie arcibiskup Ramon de la Rosa Carpio, cirkevní predstavitelia oboch krajín sa často stretávajú, aby sa poradili a navzájom si pomohli v službe migrantom. Cirkev v Dominikánskej republike arcibiskup de la Rosa Carpio charakterizoval ako živé a dynamické spoločenstvo, s hojnou účasťou veriacich:
„Sme Cirkev – evanjelizátorka, chcená a rešpektovaná ľudom a považovaná za najdôveryhodnejšiu inštitúciu v krajine. V súčasnosti sa všetkých 11 diecéz intenzívne angažuje v realizácii tretieho pastoračného plánu, navrhnutého pred desiatimi rokmi a odvtedy každoročne dopĺňaného a aktualizovaného. Tento program sa orientuje predovšetkým na formáciu cirkevného spoločenstva, z pozície úradnej aj misionárskej. So záujmom sme prijali uzávery V. generálnej konferencie biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAM) a radi by sme ich začlenili do nášho pastoračného plánu. Aj v našich dvoch posledných pastoračných listoch sme zdôraznili úlohu a poslanie Kristových učeníkov v súčasnom svete.“

Medzi mimoriadne dôležité výzvy arcibiskup de la Rosa Carpio zaradil formáciu súčasných aj budúcich kňazov, zvýšenie účasti katolíckych laikov v oblastiach kultúry, politiky, ekonómie, vzdelávania a bioetiky, angažovanosť v oblasti sociálnej pomoci chudobným, najmä domorodému obyvateľstvu, ako aj hľadanie spôsobov pre evanjelizáciu kultúry a mestskej pastorácie. –dj-