Cirkev a svet: List Benedikta XVI. čínskym katolíkom pripomína veľké listy Nového
zákona
Vatikán (2.
júla, RV) – „List Svätého Otca čínskym katolíkom nesklamal dlhé očakávania, naopak,
pozitívne prekvapil.“ Konštatoval to hovorca Svätej stolice Federico Lombardi
túto sobotu, keď Benedikt XVI. zverejnil dlho pripravovaný dokument. Jeho podpis nesie
dátum turíčnej nedele 27. mája a oficiálny názov znie List biskupom, kňazom, zasväteným
osobám a veriacim laikom Katolíckej cirkvi v Čínskej ľudovej republike. V dnešnej
rubrike si túto historickú udalosť priblížime podrobnejšie. „Bez
nároku dotknúť sa všetkých komplexných problémov, ktoré vy sami dobre poznáte,“ napísal
Svätý Otec, „by som chcel týmto listom ponúknuť niekoľko smerníc o živote Cirkvi
a o evanjelizačnom diele v Číne, aby som vám pomohol odhaliť to, čo od vás chce Pán
a Učiteľ Ježiš Kristus.“ „Llist má origiálny štýl, ktorý
pripomína veľké listy Nového zákona, napísané apoštolmi vo viere, aby
upokojili a usmernili vzdialené spoločenstvá veriacich vystavené skúške, a to v duchu
spoločenstva v širšej komunite všeobecnej Cirkvi.“Až taký význam a hodnotu
pripisuje listu Federico Lombardi. Nazval ho „veľkým a nádherným posolstvom Svätého
Otca, plným dôvery“. Lebo hoci aj doteraz existovali posolstvá predchádzajúcich
pápežov a ich odpovede na otázky biskupov, ktorí sa pýtali na jednotlivé problémy,
teraz máme v rukách „obsiahly, jasný, verejný dokument, ktorý všetkým veľmi zreteľne
a pokojne hovorí, čím je a čím by malo byť spoločenstvo
Katolíckej cirkvi, žijúce v najľudnatejšej krajine sveta“.
List
čínskym katolíkom sa zrodil ako odpoveď na otázky čínskych biskupov, ktorí čelili
utrpeniu a zmätku a s dôverou sa počas mnohých rokov obracali na Rím, na pápeža, ako
jedinú osobu, od ktorej možno dostať skutočne záväznú odpoveď. Tieto problémy zoširoka
a podrobne rozoberala špeciálna úzka komisia znalcov čínskych reálií pri Rímskej kúrii.
V januári tohto roku potom pápež Benedikt XVI. zvolal stretnutie rozličných cirkevných
prestaviteľov vrátane čínskych a spomenutá komisia napokon vypracovala finálny dokument,
kde naznačila teologicko-pastoračné smernice pre katolíckej spoločenstvo v Číne.
Ako
zdôraznil Federico Lombardi, list má charakteristický pápežov štýl: je plný lásky
a zároveň cirkevnej teológie s bohatými citáciami od Nového zákona po Druhý
vatikánsky koncil. „V liste Benedikta XVI. sa živo prejavujú dve veľké lásky: k Číne
a ku Katolíckej cirkvi v jej pravej povahe, tak ako ju ponúka najpôvodnejšia tradícia
a vierouka. Ide o prejav predovšetkým náboženský a pastoračný, určený členom Katolíckej
cirkvi v Číne, ktorý sa nechce miešať do politických alebo diplomatických
problémov.“
Normalizácia vzťahov
List ignoruje výraz „vlastenecká
cirkev“, ktorý ešte chybne používajú niektoré masmédiá. Cirkev v Číne je jedna a rozdiel
spočíva iba v tom, že jej časť je uznaná štátom a časť pôsobí tajne. Obe časti však
prejavujú túžbu po vernosti Petrovmu nástupcovi, obe sú obmedzované a kontrolované
štátom a obe trpia. Nemožno povedať, že tí dobrí a veriaci sú iba na jednej strane.
Hoci, ako sa jasne konštatuje v liste, konanie tzv. Vlasteneckého združenia kňazov,
ktoré sa vyhlasuje za nezávislé od Svätej stolice a osobuje si právo riadiť biskupov
i celé cirkevné spoločenstvo, je nezlúčiteľné s katolíckou náukou. Preto Benedikt
XVI. opakuje viacnásobnú výzvu svojho predchodcu Jána Pavla II. čínskym katolíkom
na dialóg, porozumenie a odpustenie. Vernosť Kristovi a pápežovi majú spájať s úctivým
dialógom s vládnou mocou.
Normalizácia vzťahov medzi Svätou stolicou a Čínou
nie je explicitne témou listu, ale v jeho podtexte možno čítať prianie pozitívneho
vývoja prostredníctvom dialógu o konkrétnych problémoch. Patria medzi ne otázky o správnom
postoji k štátnym orgánom, o uznávaní tajných biskupov a kňazov štátnou mocou alebo
o nových hraniciach cirkevnosprávnych území. Osobitne citlivou otázkou sú menovania
biskupov a ich vysviacky bez dohody so Svätou stolicou. List jasne pripomína, že také
menovanie prislúcha pápežovi. Zároveň vyjadruje očakávanie dohody s vládou na riešení
otázok týkajúcich sa výberu kadidátov, zverejňovania ich voľby a uznania občianskou
mocou. Doteraz sa totiž nedosiahla zhoda o menovaní biskupov a vysviacky bez pápežského
povolenia „predstavujú“, ako sa píše v liste, „bolestivú ranu cirkevnému
spoločenstvu a vážne porušenie katolíckej disciplíny“.
Dokument konštatuje,
že tam, kde chýba skutočná sloboda, nemožno len jednoducho vyhlásiť, že určitá osoba
pritiahla na seba sankcie určené v kódexe, ale treba skúmať prípad od prípadu, zvažovať
všetky okolnosti a prehodnotiť skutočnú osobnú zodpovednosť. Ide teda o veľmi chúlostivú
otázku, ktorá sa týka vždy priamo osoby daného biskupa a každý prípad treba skúmať
sám osebe. Svätý Otec však pripmína, „aké veľké duchovné bohatstvo by získala celá
Cirkev v Číne, keby aj títo pastieri vstúpili za dodržania nevyhnutných podmienok
do spoločenstva s Petrovým nástupcom a s celým katolíckym episkopátom“.
Benedikt
XVI. zrušil predchádzajúce výnimky
Vatikán deklaruje svoj rešpekt voči
legitímnej svetskej moci a vôľu nezasahovať do vnútorných záležitostí politických
spoločenstiev. Nemôže sa však ani prispôsobovať, keď občianska moc prekračuje svoje
kompetencie a zasahuje do vecí týkajúcich sa viery a cirkevného poriadku. No konštatuje,
že podmienky v Číne sa oproti prenasledovaniu v 50. až 80. rokoch zmenili a že dnes
je už možné lepšie viesť dialóg a dodržiavať všeobecné kánonické normy. „V
tomto zmysle je výrečné – aj keď azda nie hneď zrejmé tým, ktorí nie sú odborníkmi
na kánonické právo – odvolanie výnimočných povolení udelených Cirkvi v Číne v minulosti
v osobitne ťažkých situáciách. Jednoducho povedané: dnes Cirkev v Číne môže a musí
nasledovať normy spoločné pre celú všeobecnú Cirkev.“
Pastoračné
výnimky a nariadenia, ktoré Benedikt XVI. spomína iba všeobecne, predstavujú tzv.
osem bodov kardinála Tomka. Išlo o dôverný dokument z 3. októbra 1988, keď bol kardinál
Tomko prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Obsahoval napr. zákaz koncelebrácie
s biskupmi vysvätenými bez pápežského povolenia a s kňazmi, ktorých oni vysvätili.
Biskupi vysvätení po pápežskom menovaní boli v dokumente zároveň oprávnení vysviacať
ďalších biskupov a podľa vlastného uváženia aj ďalších kňazov.
Dejiny prenasledovania
Prvé
prenasledovanie Cirkvi v Číne sa začalo v 50. rokoch. Z krajiny boli vyhnaní zahraniční
biskupi a misionári, takmer všetci predstavitelia Cirkvi a vedúci laických hnutí boli
uväznení, kostoly zavreté, veriaci izolovaní. Na konci 50. rokov sa potom vytvorili
štátne orgány ako Úrad pre náboženské záležitosti a Vlastenecké združenie čínskych
katolíkov. Tie mali riadiť a konrolovať každú náboženskú aktivitu. Roku 1958 sa uskutočnili
prvé dve biskupské vysviacky bez pápežského schválenia, čo započalo dlhú sériu činov
hlboko zraňujúcich cirkevné spoločenstvo.
Kultúrna revolúcia v rokoch 1966-1976
bolestivo zasiahla aj katolícke komunity vrátane biskupov, kňazov a veriacich, ktorí
prejavovali voči štátnym autoritám určitú povoľnosť. V 80. rokoch sa začalo obdobie
náboženskej tolerancie s náznakmi dialógu a prísľubom otvorenie kostolov, seminárov
a kláštorov. Potvrdilo sa, že krv mučeníkov bola znova semenom nových kresťanov a že
viera ostala zachovaná v živých spoločenstvách.
V 90. rokoch sa biskupi a kňazi
čoraz častejšie obracali na Svätú stolicu s prosbami o jasné smernice, ako sa správať
voči štátu, ktorý sa snaží „osamostatniť“ Cirkev v Číne od Vatikánu; či koncelebrovať
s nelegálne vysvätenými biskupmi a prijímať sviatosti od kňazov, ktorých vysvätili
oni... Komplex problémov si vyžadoval celkové zváženie a čo najpodrobnejšiu a najpresnejšiu
odpoveď. Ňou je práve vydaný list pápeža Benedikta XVI. adresovaný čínskym katolíkom. Uskutočňujte
znaky lásky a jednoty
„Celý list hľadí vo
veľmi pozitívnej vízii bohatej na nádej v ústrety vzrastaniu Cirkvi, ktorá bude plne
čínskou a plne katolíckou. Ktorá bude Cirkvou, živo a konštruktívne vsadenou
do osudu svojho ľudu a jeho kultúry, solidárnou a schopnou odovzdať
mu duchovné bohatstvo evanjelia a činného svedectva viery. Cirkev chce a môže byť
skutočne čínskou, chce tu byť pre Čínu, aby jej ponúkla Ježišovo evanjelium,
bez toho, že by hľadala niečo pre seba. Bude a môže byť skutočne čínskou tým
viac, čím viac a čím lepšie bude môcť byť naplno sama sebou.“
List
čínskym katolíkom je teda predovšetkým pozvánkou do osobného spoločenstva s Kristom
a do hlbšej viery. Svätý Otec ich povzbudzuje, aby intenzívne prežívali vlastné misionárske
povolanie. Ako vzory im pred oči kladie tých, ktorí položili za vieru život a dnes
sú príkladom a pilierom novej evanjelizácie. Preto je v Číne osobitne potrebná formácia
rodín, kňazov a rehoľníkov, čo list označuje za prioritu. „Aj vo vašej krajine,“
pripomína Benedikt XVI., „bude ohlasovanie ukrižovaného a vzkrieseného Krista
možné do takej miery, do akej dokážete vo vernosti evanjeliu a v spoločenstve s nástupcom
apoštola Petra a s celou všeobecnou Cirkvou uskutočňovať znaky lásky a jednoty.“
V tomto duchu je osobitne symbolické podpísanie Listu biskupom, kňazom, zasväteným
osobám a veriacim laikom Katolíckej cirkvi v Čínskej ľudovej republike práve na
Slávnosť zoslania Ducha Svätého.
Na záver svojho listu ustanovil Svätý Otec
Deň modlitie za Cirkev v Číne, a to na 24. mája, sviatok Panny Márie Pomocnice
kresťanov. Práve ju si totiž čínski katolíci uctievajú v mariánskej svätyni Sheshan
v Šanghaji. Benedikt XVI. preto vyzval veriacich na celom svete, aby zvlášť v tento
deň prejavovali bratom v Číne solidaritu a podporu. -te-