Milí naši poslucháči,
zvlášť členovia a priatelia Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu!
Srdečne
vás pozdravujeme znova po mesiaci, na prvú nedeľu, keď vysielame našu pravidelnú rubriku
Listáreň. Začína sa júl a my vám z horúceho Ríma srdečne prajeme krásne prázdninové
a dovolenkové dni! Aj tu vo Večnom meste zaznamenaváme ich príchod. Momentálne sme
v redakcii samy – dve redaktorky so stážistom Rudolfom Smoterom, ktorého hlas už poznáte
z nášho každodenného vysielania. Vedúci slovenskej sekcie Vatikánskeho rozhlasu páter
Leopold Slaninka trávi v týchto dňoch svoju mesačnú dovolenku spojenú s duchovnými
cvičeniami, zverujeme preto aj jeho v rámci nášho spoločenstva osobitným spôsobom
do vašich modlitieb.
Pamätáte naňho i sami. Pri príležitosti jeho okrúhlych
40. narodenín, ktoré oslávil na sv. Jána v nedeľu 24. júna, sme dostali milý mail
od poslucháčky a členky Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu. „Prosím, neuveďte
moje meno,“ napísala, „chcem mu popriať ako členka Slovenskej rodiny. A vari
sa nezmýlim, ak poviem, že aj v mene Slovenskej rodiny.“ Jej želanie si teda osvojujeme
a nebudeme k nemu nič dodávať: „Vyprosujem mu,“ píše poslucháčka, „aby vytrval
vo svojej vzácnej službe a mohol ju vykonávať v plnosti zdravia, sily a Ducha. Aby
nás všetkých naďalej obdarovával svojím milým slovom, úsmevom a múdrosťou. Nech mu
sv. Ján, na ktorého sviatok uzrel svetlo sveta, vyprosí mnoho svetla do všetkých diel,
ktoré ho čakajú.“
Na ďalšieho člena našej redakcie si vo svojom liste spomenul
poslucháč Marek Pataky z Bardejova. „Chcel by som pozdraviť pána kaplána Rudolfa
Smotera, ktorý pred svojím odchodom na štúdiá do Ríma pôsobil na našej fare vo farnosti
Bardejov-mesto,“ napísal. Naše vysielanie počúva podľa vlastných slov denne,
keď nie vo večernom vysielaní rádia Lumen, tak v rannej repríze alebo na internete.
Oceňuje, že sa vždy „dozvie niečo nové zo života Svätého Otca Benedikta XVI. i univerzálnej
Cirkvi“. „Vaša štruktúra programov je vždy aktuálna a veľmi pestrá,“ píše.
„Verím, že každý si v nej nájde to, čo mu vyhovuje. Ja osobne veľmi rád
počúvam piatkové zamyslenia nad liturgickými čítaniami nasledujúcej nedele, štvrtkový
komentár, príhovor Svätého Otca na stredajšej generálnej audiencii a pred nedeľnou
modlitbou Anjel Pána alebo Raduj sa, nebies Kráľovná.“
Poslucháč
z Bardejova rád využíva služby našej webovskej stránky a odporučil nám zaviesť aj
funkcie, ktoré ponúka česká sekcia – sťahovanie článkov do e-mailovej schránky cez
príkaz „odoslať článok“ a odoberanie noviniek formou newsletru. To sa už pripravuje
a veríme, že čoskoro budeme môcť uspokojiť aj našich internetových poslucháčov a čitateľov.
Čiže najmä tých mladších. Lebo, ako píše Marek Pataky, on sám má 33 rokov a myslí
si, že by bolo dobré, „keby nás počúvali nielen poslucháči v staršom veku, ale
najmä mladí ľudia, ktorí sú budúcnosťou nielen ľudstva, ale i celej Cirkvi
ako Kristovho tela“.
Na mládež obrátila vo svojom najnovšom liste pozornosť
aj naša stála prispievateľka pani Gabriela Spustová zo Suchej nad Parnou. Prosí členov
spoločenstva okolo Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu „i všetkých ľudí, ktorým
záleží na budúcnosti, aby sa veľmi modlili za mládež“. Ako konštatuje, mladí si
nevážia hodnoty ani autority a inak si vysvetľujú slobodu. „Preto prosím, aby ich
Duch Svätý naplnil tým, čo najviac potrebujú pre taký život, ktorý je dobrý
nielen v očiach sveta, ale aj v Božích očiach. Najviac pre nich prosím o dar múdrosti,
lebo pravá múdrosť nemôže vynechať zo svojho života pôvodcu všetkého dobra – Nebeského
Otca.“
„Rada by som požiadala prostredníctvom éteru najmä mladých,“
pokračuje pani Spustová, „ktorí nestratili zmysel pre celoživotné hľadnaie skutočnej
múdrosti, nádeje a lásky a cítia sa byť rodinou všetkým, ktorí vytrvalo hľadajú pôvodný
zmysel a hodnoty stvorenstva..., aby sa nebáli to ukázať. Možno i tým, že sa stanú
členmi Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu, ktorá ich okrem Božích pravidiel k ničomu
nezaväzuje. Mladí majú málo vzorov a život sa dá žiť aj inak, než to prezentujú niektoré
médiá. Mladí potrebujú vidieť svojich rovesníkov. Potrebujú zažiť príťažlivé vzory.
Ja viem, že práve tie vzory sa vzormi vôbec necítia, ale je potrebné podeliť sa o zážitky,
že viera môže posilňovať, obohacovať, dvíhať. Že je miestom prijatia a odpustenia.
Podeľte sa o vaše príbehy. Možno netušíte, koľkým ľuďom pomôžete prekonať podobnú
životnú situáciu či trápenie.“
Presne v tomto duchu nám napísala naša ďalšia
stála poslucháčka pani Anna Gálová z Prievidze. „Konečne sadám k počítaču a dovolím
si vás pozdraviť všetkých vospolok vo vatikánskej rodine,“ napísala hneď,
ako sa vrátila z liečenia v Tatrách. „Už dávno som nebola v takom blízkom objatí
Božského Srdca ako teraz v poslednom čase,“ pokračuje pani Anna. „Viac-menej
som ležala a dve hodiny dýchala kyslík mimo iného, to jest antibiotík. Ďakujem
najvyššiemu lekárovi z neba, že si ma vyspravil a znovu poslal do terénu.“ V liečebni
fungovalo aj malé modlitbové spoločenstvo. „Každý večer o 18:30 sme chválili Boha
pri posedení s Pannou Máriou, vo večeradle. Denne o 16:15 bola v novom kostole slúžená
svätá omša. Kázne od dôstojného pána Mordela i pánov kaplánov boli pre pacientov v Tatrách
akoby šité na mieru. Pán dobre vie, čo nám chcel zdevastovanými Tatrami – po víchrici,
po zemetrasení i požiari – povedať.“
„Po celý ten
čas som sa modlila i za Rádio Vatikán, za celý váš mančaft na čele s dôstojným pánom
Slaninkom,“ pokračuje pani Anna Gálová. „V Tatrách som nemala žiadne spojenie
s počítačom ani rádiom. Len som sa vykutrávala spopod batohu utrpenia, ktorý sa mi
zdal veľký ako Lomničák. Viem, že Pán bol pri mne a neraz zaslzil nado mnou biednou.
No viem aj to, že Panna Mária mi neraz utrela slzičky aj v noci v spánku, ako i ostatným
spolupacientom – práve o to sme prosili. Nepočuli ste tie naše spevy a modlitby z Tatier
z modlitbového spoločenstva v Penzáku až do Vatikánu?“
Pani Anna Gálová
navštívila v týchto dňoch vo Vrícku aj sestru Bernadetu Pánčiovú a pozdravila ju aj
v mene členov Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu. „Vydolovala som z nej pár
úprimných slov,“ napísala nám zapálená apoštolka a poslala nám pozdrav sestričky
Bernadety. Tá si tento rok pripomína už 67. výročie vstupu do rehole. Svoje slová
adresovala deťom, ktorým sa začínajú prázdniny. „Milé dieťa, či aj Panna Mária
bude poznať, že máš prázdniny?“ pýta sa sestra Bernadeta. „Doteraz ste museli
svoj čas vypĺňať dopoludnia v škole a večer doma s rodičmi. Teraz si povedz: Nech
to vie aj Mária, že mám čas aj pre ňu a pre jej Synáčika. Lepšie bude, keď sa pomodlíš
aj s niekým iným, či už súrodencom, susedom, kamarátom. Začnite trebárs rozcvičkou
modlitby jedného desiatka posvätného ruženca. Peťo, Paľo, Marka, Hanka Kistínka, nájdite
si čas na rozdávanie radosti modlitbou aj na tábore. A povedzte: Mária, toto je dar
od nás žiakov, aby si vedela, že aj pre teba máme viac času teraz, cez prázdniny.
Že nemyslíme len na seba...“
Ako nám odkázala sestra
Bernadeta z Vrícka, „teraz, v tejto ťažkej dobe, mnohí vyštudovaní mladíci a devy
pracujú v zahraničí aj medzi pohanmi. Žitie medzi nimi často naberá pohanské myslenie
a správanie. V týchto časoch sa viac myslí na peniaze ako na Boha. Modlime sa o pevnosť
viery, aby deti kresťanských rodičov preavovali svoju vieru v Trojjediného Boha aj
pred svojimi pohanskými priateľmi. Boh naše vrúcne modlitby určite vypočuje. Sila
posvätného ruženca je atómovou bombou pre satana. Prajem a vyprosujem vám radostné
prázdniny, plné lásky Boha, ochranu Nepoškvrnenej Panny Márie a radostný návrat do
škôl.“ Toľko slová sestry Bernadety pre našich poslucháčov. Pani
Anna Gálová nám poslala aj modlitbu tejto neúnavnej sestry: „Mária, ty vieš, Máriy,
ty môžeš, Mária, verím, že mi pomôžeš.“ V jej duchu sa o chvíľu s vami rozlúčime.
Ostáva nám už len pripomenúť, že všetky naše informácie vás čakajú okrem živého vysielania
aj na webovskej stránke www.radiovaticana.org/slovensko, a určiť jedného z vás,
ktorého obdarujeme knihou a dévedečkom s dokumentárnym filmom o Vatikánskom rozhlase.
Dnes ním bude pán Marek Pataky z Bardejova, ktorý nám napísal prvýkrát. Tešíme sa
na listy a podnety od vás všetkých.