Vatikán vydal list čínskym katolíkom: Jednota s Petrovým nástupcom by Číne priniesla obrovské duchovné bohatstvo

Vatikán (30. júna, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes zverejnil očakávaný list čínskym katolíkom podpísaný na turíčnu nedeľu 27. mája. Jazyk listu je pastoračný, čo podčiarkuje aj oficiálny názov List biskupom, kňazom, zasväteným osobám a veriacim laikom Katolíckej cirkvi v Čínskej ľudovej republike. „Bez nároku dotknúť sa všetkých komplexných problémov, ktoré vy sami dobre poznáte,“ napísal Svätý Otec, „by som chcel týmto listom ponúknuť niekoľko smerníc o živote Cirkvi a o evanjelizačnom diele v Číne, aby som vám pomohol odhaliť to, čo od vás chce Pán a Učiteľ Ježiš Kristus.“

 
Svätá stolica k listu pridala Vysvetľujúcu správu, ktorá zdôrazňuje dve línie 58-stranového dokumentu: zanietenie pre lásku a zároveň zanietenie pre pravdu. Benedikt XVI. vychádza zo svojej lásky k čínskemu ľudu, ale zároveň pevne trvá na cirkevných líniách. Reaguje na množiace sa požiadavky čínskych biskupov a kňazov na vyjasnenie otázok o správnom postoji k štátnym orgánom, o uznávaní tajných biskupov a kňazov štátnou mocou alebo o nových hraniciach cirkevnosprávnych území. Hovorí o zmenených podmienkach oproti prenasledovaniu od 50. do 80. rokov a ruší všetky doterajšie pastoračné nariadenia a oprávnenia, ktoré Svätá stolica Číne udelila. Dnes je už možné lepšie viesť dialóg a dodržiavať všeobecné kánonické normy, a preto sa treba správať podľa nových usmernení obsiahnutých v práve vydanom liste.

Hoci je list adresovaný čínskym katolíkom, obsahuje aj osobitné posolstvo pre občianskych predstaviteľov. Svätá stolica potvrdzuje svoju otvorenosť dialógu, pripomína však aj „prvotný plán“ Krista so svojou Cirkvou, ktorú zveril apoštolom a ich nástupcom biskupom. Vatikán deklaruje svoj rešpekt voči legitímnej svetskej moci a vôľu nezasahovať do vnútorných záležitostí politických spoločenstiev. Nemôže sa však ani prispôsobovať, keď občianska moc presahuje svoje kompetencie a zasahuje do vecí týkajúcich sa viery a cirkevného poriadku. Konštatuje, že normalizácia vzťahov s čínskou republikou si ešte vyžiada dosť času, pričom nič nehovorí o očakávanom presune nunciatúry z Taipei do Pekingu. Ale ako už bolo viackrát povedané pri iných príležitostiach, Svätá stolica je naň pripravená kedykoľvek, keď sa dosiahne dohoda s vládou.

List ignoruje výraz „vlastenecká cirkev“, ktorý ešte chybne používajú niektoré masmédiá. Cirkev v Číne je jedna a rozdiel spočíva iba v tom, že jej časť je uznaná štátom a časť pôsobí tajne. Obe časti však prejavujú túžbu po vernosti Petrovmu nástupcovi, obe sú obmedzované a kontrolované štátom a obe trpia. Nemožno povedať, že tí dobrí a veriaci sú iba na jednej strane. Hoci, ako sa jasne konštatuje v liste, konanie tzv. Vlasteneckého združenia kňazov, ktoré sa vyhlasuje za nezávislé od Svätej stolice a osobuje si právo riadiť biskupov i celé cirkevné spoločenstvo, je nezlúčiteľné s katolíckou náukou. Preto Benedikt XVI. opakuje viacnásobnú výzvu svojho predchodcu Jána Pavla II. čínskym katolíkom na dialóg, porozumenie a odpustenie. Vernosť Kristovi a pápežovi majú spájať s úctivým dialógom s vládnou mocou.

Citlivou otázkou je menovanie biskupov a ich vysviacky bez dohody so Svätou stolicou. List jasne pripomína, že také menovanie prislúcha pápežovi. Zároveň vyjadruje očakávanie dohody s vládou na riešení otázok týkajúcich sa výberu kadidátov, zverejňovania ich voľby a uznania občianskou mocou. Doteraz sa totiž nedosiahla zhoda o menovaní biskupov a vysviacky bez pápežského povolenia „predstavujú“, ako sa píše v liste, „bolestivú ranu cirkevnému spoločenstvu a vážne porušenie katolíckej disciplíny“. Dokument konštatuje, že keď chýba skutočný priestor slobody na to, aby sa vyhlásilo, že určitá osoba pritiahla na seba sankcie určené v kódexe, treba skúmať prípad od prípadu, zvažovať všetky okolnosti a prehodnotiť skutočnú osobnú zodpovednosť. Ide teda o veľmi chúlostivú otázku, ktorá sa týka vždy priamo osoby daného biskupa a každý prípad treba skúmať sám osebe. Svätý Otec však pripmína, „aké veľké duchovné bohatstvo by získala celá Cirkev v Číne, keby aj títo pastieri vstúpili za dodržania nevyhnutných podmienok do spoločenstva s Petrovým nástupcom a s celým katolíckym episkopátom“.

List čínskym katolíkom je však predovšetkým pozvánkou do osobného spoločenstva s Kristom a do hlbšej viery. Svätý Otec ich povzbudzuje, aby intenzívne prežívali vlstné misionárske povolanie. Ako vzory im pred oči kladie tých, ktorí položili za vieru život a dnes sú príkladom a pilierom novej evanjelizácie. Preto je v Číne osobitne potrebná formácia kresťanov, kňazov a rehoľníkov, čo list označuje za prioritu. „Aj vo vašej krajine,“ pripomína Benedikt XVI., „bude ohlasovanie ukrižovaného a vzkrieseného Krista možné do takej miery, do akej dokážete vo vernosti evanjeliu a v spoločenstve s nástupcom apoštola Petra a s celou všeobecnou Cirkvou uskutočňovať znaky lásky a jednoty.“ V tomto duchu je osobitne symbolické podpísanie Listu biskupom, kňazom, zasväteným osobám a veriacim laikom Katolíckej cirkvi v Čínskej ľudovej republike práve na Slávnosť zoslania Ducha Svätého. -te-