Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (29. júna, RV) - Na záver trojdňového Európskeho stretnutia univerzitných učiteľov sa 23. júna Benedikt XVI. stretol s jeho účastníkmi. Svätý Otec univerzitným učiteľom pripomenul: „Poznanie sa nikdy nemôže obmedziť iba na čisto rozumovú oblasť, obsahuje zároveň aj obnovenú schopnosť pozerať sa na veci spôsobom oslobodeným od predsudkov a predstáv a dovoliť samým sebe žasnúť nad skutočnosťou, ktorej pravdu môžeme odkryť, keď spojíme porozumenie s láskou.“

Benedikt XVI. sa tak ako zvyčajne minulú nedeľu pomodlil s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra, mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou im priblížil tajomstvo Narodenia sv. Jána Krstiteľa, ktoré Cirkev v ten deň slávila: „Drahí bratia a sestry, dnes nás liturgia pozýva sláviť Slávnosť narodenia Jána Krstiteľa, ktorého život bol celý nasmerovaný na Krista, podobne ako život Ježišovej matky Márie. Ján Krstiteľ bol predchodcom, „hlasom“ poslaným ohlasovať vtelené Slovo. Pripomínať si jeho narodenie preto v skutočnosti znamená oslavovať Krista, naplnenie prisľúbení všetkých prorokov, z ktorých bol Ján Krstiteľ tým najväčším, povolaným „pripravovať cestu“ Mesiášovi (porov. Mt 11, 9-10).

 Pondelok 25. júna pápež zavítal na návštevu Vatikánskej apoštolskej knižnice a Vatikánskeho tajného archívu. Vo svojom príhovore Svätý Otec sa obrátil na pracovníkov spomenutých inštitúcií: „V priebehu storočí si Vatikánska knižnica osvojila a vycibrila toto svoje poslanie až k tomu, že je dnes útulným domovom vedy, kultúry a humanity, ktorý otvára svoje brány študujúcim z každej časti sveta bez ohľadu na pôvod, vierovyznanie a kultúru. Vašou úlohou, drahí priatelia, ktorú tu každodenne vykonávate, je strážiť súlad medzi kultúrou a vierou, vanúci zo vzácnych dokumentov a pokladov, ktoré ochraňujete.“

 
Na generálnej audiencii v stredu upriamil Benedikt XVI. pozornosť na sv. Cyrila Jeruzalemského. Cyril sa narodil okolo roku 315, za kňaza ho vysvätil biskup Maximus a roku 348 ho za biskupa vysvätil Akáius, prívrženec ariánov. Preto Cyrila ľudia podozrievali, že získal biskupské menovanie pre styky s arianizmom. „V skutočnosti, Cyril sa veľmi skoro dostal do sporu s Akáiom, a to nielen na vieroučnej pôde, ale aj na právnej úrovni, lebo bránil autonómiu vlastného biskupstva pred cézarejskou metropolou. Počas 20 rokov sa trikrát ocitol vo vyhnanstve. V prospech jeho pravovernosti, spochybňovanej niektorými vtedajšími prameňmi, hovoria iné zdroje, rovnako staré. Najvierohodnejším spomedzi nich je synodálny list z roku 382, po druhom ekumenickom koncile, ktorý sa konal v Konštantinopole roku 381 a Cyril sa na ňom zúčastnil v úlohe kvalifikovaného člena. V tomto liste poslanom rímskemu pontifikovi východní biskupi oficiálne uznávajú Cyrilovu úplnú pravovernosť, právoplatnosť jeho biskupského svätenia a záslužnosť jeho pastoračnej služby, ktorú ukončila smrť roku 387.“, objasňoval veriacim Svätý Otec situáciu Cyrila Jeruzalemského a ponúkol komentár k jeho 24 slávnym katechézam: „Katechéza bola dôležitým momentom začleneným do širokého kontextu celého života – zvlášť liturgického – v kresťanskom spoločenstve, v ktorého materskom lone sa uskutočňovalo vedenie budúceho veriaceho, sprevádzané modlitbou a svedectvom bratov. Cyrilove homílie tvoria vo svojom celku systematickú katechézu o znovuzrodení kresťana prostredníctvom krstu.“ –rs–