Komentár Mariána Gavendu: Odpočinok ako vyznanie viery

Pre žiakov a študentov nastanú o pár dní túžobne očakávané prázdniny. Počas nich budú mnohí z vás tráviť dovolenku.

Milí poslucháči, v tejto predprázdninovej úvahe by som sa s Vami rád podelil o niekoľko myšlienok práve na túto tému.

Bolo to tiež cez prázdniny. So skupinou mladých sme boli v Tatrách a na sobotu sme mali naplánovanú peknú túru. Ráno nás však čakalo s daždivým počasím. Čo robiť? V horách človek nikdy nevie, tak sme plánovanú večernú omšu preložili na ráno. Evanjelium dňa bolo práve o tom, ako Ježiš po veľmi namáhavom dni spal v zadnej časti lode a tiež sa spustila búrka. On však pokojne spal. Keď ho ustrašení učeníci a skúsení rybári budili a vyčítali mu, že nedbá na to ako hynú, Ježiš im nevyčítal netaktnosť, to že ho budia, ale že majú malú vieru. V homílii som nadviazal práve na túto myšlienku. Oddychovať, spať, nič nerobiť môže byť prejavom lenivosti a pohodlia, hovoril som. Ale môže byť aj vyznaním viery. To, že potrebujeme spať, odpočívať, pookriať, to nie je náš rozmar. To Boh nás stvoril aj s týmito potrebami. Vedieť napriek toľkým povinnostiam, ktoré by sme radi zvládli zastať, odpočinúť si, večer ísť spať, to môže byť aj konkrétnym vyznaním viery. „Najradšej by som ešte pracoval, ale Boh teraz odo mňa chce, aby som všetko odovzdal a išiel spať.“ Ako Ježiš na lodi, napĺňal vôľu Otca aj keď jeho ľudská prirodzenosť potrebovala odpočinok...

To je niekoľko myšlienok z vtedajšej Tatranskej homílie, ktoré aj mňa samého veľmi oslovili. Vedieť zastať a odpočívať môže znamenať plniť Božiu vôľu. Väčšinu našich síl a času pohlcujú každodenné povinnosti. Neraz únavné a ťažké. Práca však nie je trestom za hriech. Ešte pred ním zveril Boh prarodičom zem, aby ju zveľaďovali a tým spolupracovali na jeho stvoriteľskom diele. Čosi z toho pôvodného zámeru doteraz zakúšame, keď nás baví samotná práca a teší nás jej ovocie. Prácu spravil ťažkou hriech. Mnohí musia tvrdo bojovať s nežičlivosťou prírody. Najviac však s dôsledkami hriechu. Pre sebectvo jedných druhým zostáva len tvrdá práca za neprimerane nízky plat. Jedných ničí blahobyt, iní si nemôžu dovoliť ani nutný odpočinok. Boh to tak nechcel, a nemuselo by tomu tak byť ani v súčasných podmienkach. Sme síce zaťažení dedičným hriechom, ale sme aj vykúpení, Božie kráľovstvo očakávame, ale je už aj medzi nami.

Prázdniny a dovolenky sú nielen časom na potrebný odpočinok. Sú časom napĺňania Božej vôle. Opis stvorenia sveta kladie dôraz na siedmy deň, keď – biblicky hovoriac – aj Boh odpočíval po svojej práci a tešil sa z pohľadu na vykonané dielo. S našou prirodzenosťou, schopnosťou pracovať a potrebou odpočívať, sme postavení do sveta, ktorého dni určuje pohyb zeme okolo slnka a ten dáva svetlo na prácu a tmu na odpočinok. To však nestačí. Je tu potrebný osobitný deň, sobota, v kresťanstve nedeľa. Nielen na doplnenie potrebných síl. Je to deň, v ktorom sa má človek venovať tomu, na čo mu počas týždňa nezostával čas: vzájomným vzťahom, obdivu prírody, čítaniu, duši. Bez nedele by bol človek otrokom svojich potrieb a povinností.

V súčasnom životnom rytme, keď umelé osvetlenie predlžuje deň a skracuje noc, keď väčšinu dňa musíme venovať hmotným potrebám, nestačí už ani nedeľa. V rámci rytmu roka je potrebné, a je to súčasť našej prirodzenosti, že si musíme dopriať viac ucelených dní odpočinku. Inak sa to nutne vypomstí. Oddych si vyžaduje naše telo. Ak mu ho nedoprajeme, hlási sa o slovo únavou a chorobami. Ale pookriatie a doplnenie síl si vyžaduje aj duch a duša. Prázdniny a dovolenky majú byť časom, keď dopĺňame to, na čo nebol priestor počas bežných dní. Tak to chcel Stvoriteľ, ktorý do nás vložil aj túto potrebu. Preto keď mladí športujú, cestujú, spoznávajú nové veci, napĺňajú Božiu vôľu. Kto pracuje namáhavo manuálne, napĺňa Božiu vôľu keď vyslovene loňoší a odpočíva. Kto trávi väčšinu času pred obrazovkou počítača, napĺňa Božiu vôľu, ak sa cez dovolenku venuje turistike. Je tu však jedna oblasť, ktorú zanedbávame takmer vo všetkých povolaniach a životných stavoch: čas na druhých a čas na Boha. Ježiš ešte aj niekoľko dní pred svojou krutou smrťou mal čas na večeru so svojimi priateľmi. Veľká časť najkrajších pasáží evanjelií odznela počas stolovania. Byť uvoľnene a nie pracovne spolu, pookriať, tešiť sa z pohody tiež znamená plniť Božiu vôľu.

A je tu aj duch a duša. Čítať, venovať sa kultúre, a najmä venovať sa duši by malo patriť medzi základné prvky dobrej dovolenky, lebo práve na to nám počas roka zostáva najmenej času. Je paradoxom, že práve po prázdninách a dovolenkách sa ľudia najčastejšie spovedajú, že zanedbali nedeľnú omšu. Európsky trend je opačný: cez prázdniny chodia do kostola aj tí, čo to cez rok zanedbávajú. Dovolenka je dôležitý čas. Má pomôcť človeku stať sa plným a úplným človekom, rozvíjať telo, ducha i dušu. Milí poslucháči, toto sú hlavné myšlienky, o ktoré som sa chcel podeliť: že aj správne odpočívať znamená napĺňať Božiu vôľu, a že prázdniny (a dovolenky) nemajú byť prázdne dni, že najmä cez ne treba pamätať aj na dušu. Preto zaradiť do dovolenkového programu aj zastávku pri nejakom sanktuáriu, stráviť tu pár chvíľ v tichu, adorácii, meditovaní, vyjsť ráno na morský breh či lesnú lúku, alebo aj doma do záhrady, vychutnať krásu prírody a ďakovať a chváliť za ňu Stvoriteľa, to neodmysliteľne patrí k správnym prázdninám a dovolenke. A pamätať aj na dobrú knihu. Bežne máme na čítanie tak málo času a vnútro napĺňajú prevažne deštruktívne správy. Posedieť si pri dobrej knihe, najmä cez daždivé dni či tiché podvečery je veľmi dôležitý balzam pre dušu.

Viem, že v dnešnej dobe zaplatiť si bezstarostnú lukratívnu dovolenku pre štvor – päčlennú rodinu nie je jednoduché. Ale na dovolenku, pri ktorej pookraje telo, duch a duša máme možnosti v každom prostredí. Dôležité je nenechať si ich ujsť. Prajem Vám všestranne bohaté leto!

Marián Gavenda