Rozhovor týždňa: s predsedom KBS Mons. Františkom Tondrom

Slovensko sa už 17 rokov teší slobode po páde komunizmu. V čom sa zmenila situácia Cirkvi na Slovensku počas týchto rokov? Čím bola Cirkev najviac charakterizovaná počas rokov komunizmu a čím dnes?

Pre neinformovaného čitateľa by bolo treba odpovedať veľmi široko. Ale predpokladám, že moje odpovede budú čítať pomerne dosť informovaní čitatelia. Jednako najlepšie to môže vystihnúť iba ten, kto to prežil. Komunizmus bol naozaj totalitný systém. Chcel všetko kontrolovať. Cirkev nebola výnimkou. Program komunizmu bol zlikvidovať akékoľvek náboženstvo. Keď to nemohol naraz, robil to postupne. Zrušil kláštory, všetky semináre okrem jedného, zakázal akúkoľvek náboženskú tlač okrem jedného týždenníka pre laikov a jedného mesačníka pre kňazov. Aj tie boli prísne cenzurované. To znamená, že nemohli hlbšie načrieť do problematiky viery a najmä do praktického života kresťana. Po páde totality 17. novembra 1989 sa všetko zmenilo. Boli obnovené rehole, ktoré dobu komunizmu prežívali iba v podzemnej Cirkvi. Vďaka Bohu a obetavej činnosti prežili a teraz sa ukázali v novej sile. Vzniklo mnoho náboženských časopisov, ktoré však pre svoju mnohosť nie sú na kvalitnej úrovni. Vydáva sa mnoho kníh, o ktorých treba povedať to isté. Prezentujú skôr náboženstvo zážitku ako rozumne zdôvodnenú vieru a morálku. Predovšetkým nám pribudlo mnoho kňazov. Obnovili sa semináre, do ktorých prišli tí mladí i starší muži, ktorí sa nemohli dostať ku kňazstvu za totality. Priemerný vek kňazov sa znížil z vyše 60 na 40 rokov.

Aké sú aktuálne a hlavné problémy na Slovensku dnes?

Pádom železnej opony sa Slovensko otvorilo pre celý svet. Je tu nielen náboženská sloboda, ale aj sloboda zla, ktoré prichádza k nám v podobe liberalizmu každého druhu. Prichádzajú sem rôzne náboženské a filozofické prúdy a sekty. Predovšetkým orientálne, ktoré sú lákavé svojím mysticizmom. Morálny subjektivizmus sa odráža predovšetkým vo vzťahu k sexuálnej stránke človeka a vo vzťahu k ekonomike. Najviac trpia čnosť čistoty a spravodlivosti. Hodnota človeka ako osoby sa veľmi znížila. Ináč Cirkev má plnú slobodu pre svoju apoštolskú a evanjelizačnú činnosť. Mediálnymi prostriedkami sa však nemôže vyrovnať silným médiam, z ktorých zvlášť súkromné, sú v rukách liberálov. Pre Cirkev je to výzva k intenzívnejšej pastoračnej činnosti, ktorá už nemôže ostať hromadná, ale sa musí orientovať na spoločenstvá, rodiny až po individuálne kontakty. Skvalitniť tlač a iné mediálne prostriedky. Máme vlastný rozhlas a pokúšame sa aj o televíziu. Počet kňazských a rehoľných povolaní klesá. Ako príčiny vidím demografický úpadok a vplyv liberalizmu. Preto sa musíme orientovať na pastoráciu povolaní.

V čom vidíte silu Cirkvi dnes na Slovensku a v čom môže byť kvasom pre celú spoločnosť?

Na Slovensku Cirkev má ešte vplyv na život veriacich, pretože 30-40% veriacich navštevuje pravidelne každú nedeľu svätú omšu, ďalších asi také isté % navštevuje nepravidelne. Predsa len ešte majú kontakt s Cirkvou. Mnoho veriacich pristupuje k sviatosti zmierenia každý prvý piatok v mesiaci. Kňazi radi spovedajú, k čomu ich biskupi vedú a napomínajú. Spoveď nie je len na odpustenie hriechov. Je to osobný apoštolát posilnený aj sviatostnou milosťou. Cirkev je vnímaná ako dôležitý spoločenský činiteľ. Proti tomu sa stavajú liberálne média, ktoré ustavične vyťahujú len negatívne stránky Cirkvi. Dôležitá je charitatívna činnosť, ktorá však zápasí s neprajnosťou privátnych charitatívnych ustanovení, ktorým ide aj o zisk.Ja najviac zdôrazňujem mojim kňazom, že najväčšiu zodpovednosť za Cirkev nenesú ustanovizne, ale pastoračná činnosť a osobný príklad každého kňaza vo farnosti. Tam sú kňazi ako pešiaci na fronte, ktorí dobíjajú územie. (Plné znenie rozhovoru je len vo zvukovej podobe.)