Homília kardinála Jozefa Tomka na sv. omši v Bazilike Santa Maria Maggiore

„Dedičstvo otcov“
(Homília pri návšteve Ad Limina, S.Maria Maggiore)
13. júna 2007

Ctihodní bratia biskupi,
vysokovážení zástupcovia Slovenskej republiky
a iných krajín,
milí slovenskí pútnici !

1. Pri koreňoch a pri prameni našej identity.
Dnes vyvrchoľuje návšteva biskupov zo Slovenska v Ríme. Začali ste ju púťou k hrobu Svätého Petra, prvého pápeža katolíckej Cirkvi, pričom ste vzdali úctu aj pamiatke nášho veľkého priateľa Jána Pavla II. Zajtra zas poputujete k hrobu apoštola národov sv.Pavla a okrem toho vo vašom programe je aj bazilika sv.Jána v Lateráne.
Dnes však ste spolu s reprezentáciou veriacich zo Slovenska boli na generálnej audiencii Svätého Otca, Petrovho nástupcu, a teraz sa nachádzame v staroslávnej bazilike Panny Márie Väčšej. Je to miesto, ktoré nás privádza k našim koreňom, ba aj k prameňu našej kresťanskej, národnej a kultúrnej identity. Vy ste prišli do Ríma ako kedysi sv.Cyril a Metod, naši apoštoli, aby ste -tak ako oni- vyznali a osviežili pri týchto prameňoch našu vieru a jednotu.
Tu stojíme na historickom mieste, pred jasličkami, ktoré nám pripomínajú narodenie Ježiša, -Božieho Slova, ktoré sa stalo telom-, ale aj naše zrodenie pre Krista, ktorého našim otcom ohlasovali naši vierozvestci, keď im priniesli vo vlastnej reči radostnú novinu o Božom Synovi: „Izprva bje Slovo a Slovo bje u Boga a Bog bje Slovo“. Sme na mieste, kde roku 867, teda pred 1140 rokmi, pápež Hadrián II. položil na oltár a schválil liturgické knihy v staroslovienskej reči. Tak dovolil, -a to celých tisíc sto rokov pred Druhým vatikánskym koncilom,- používať ako bohoslužobnú túto reč, do ktorej naši geniálni apoštoli sv.Cyril a Metod preložili Evanjeliá i bohoslužobné knihy a tak uľahčili našim predkom porozumieť a prijať vieru. Zo strany pápeža a našich vierozvestov to bol revolučný krok, ktorý zvýrazňuje aj pamätná tabuľa pred vstupom do sakristie tejto baziliky. Revolučný aj preto, lebo okrem bohoslužobnej reči prišlo aj celkové kultúrne a osvetové povznesenie. Naši apoštoli zakladali školy, starali sa o výchovu kňazov z ľudu, ba priviedli ich aj sem do Ríma a tu ich dali vysvätiť; pomáhali tiež vládcom, aby vniesli viac kresťanskej ľudskosti do zákonov podľa pokročilého gréckeho vzoru. Arcibiskup Metod si pripravil už aj nástupcu sv.Gorazda. Ale táto kultúra ducha čiastočne podľahla kultúre násilia a mocenských záujmov, keď po Metodovej smrti Svätopluk vyhnal jeho žiakov. Tí potom utiekli do Macedonska a Bulharska, kde vytvorili znovu náboženskú a kultúrnu tradíciu, ktorá pretrvala storočia a je dodnes živá. Len pred niekoľkými týždňami prijal ich osobitné delegácie Svätý Otec Benedikt XVI. a vyzdvihol dôležitosť tejto tradície pre obidva národy. Aj táto história nás kladie pred otázku, či sme si my, priami dediči misijného diela solúnskych bratov, dostatočne docenili a uviedli do praktického života celej našej spoločnosti, ale predovšetkým našich veriacich, celý obsah a dosah cyrilometodskej tradície, ktorá sa pri pozornom štúdiu našich dejín javí, ešte viac ako u Bulharov a Macedoncov, ako silný prúd, ktorý cez najťažšie storočia udržiaval pri živote našu kresťanskú i kultúrnu identitu. Zaiste treba vysoko oceniť fakt, že Ústava Slovenskej republiky sa v preambule odvoláva na „duchovné cyrilometodské dedičstvo“ a že 5.júla slávime pamiatku sv.Cyrila a Metoda ako náboženský i štátny sviatok. Po toľkých dokumentoch viacerých posledných pápežov a po vyhlásení sv.Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy s liturgickým sviatkom v celej katolíckej Cirkvi, sa tieto skutočnosti z našej strany javia oneskorenou, ale povinnou poctou. Lebo ako nás vyzýva dnešné prvé čítanie, naozaj „chváliť nám treba slávnych mužov, našich otcov“.
Dnešná slávnosť na tomto mieste nám teda priam rukolapne pripomína známky našej kresťanskej i kultúrnej identity, ktorú nám treba pestovať a neustále zveľaďovať. Ide tu o obsah nášho bohatstva, ktoré voláme „dedičstvo otcov“.

2. „Dedičstvo otcov“
„O dedičstve otcov“ sa azda až priveľa hovorí, ale nejde sa do hlbky na jeho ozajstné bohatstvo. Aj kult sv.Cyrila a Metoda je málo viditeľný, vyhradený skôr na slávnostné príležitosti, najmä ak ho porovnáme s uctievaním iných svätých, ako sú sv. František z Assisi, sv. Terezka, sv. Anton Paduánsky, sv.Patrik u Irčanov, sv.Stanislav u Poliakov, sv.Václav v Čechách, sv.Štefan kráľ u Maďarov, sv.Páter Pio, atď. Naši americkí krajania postavili v minulom storočí viac kostolov ako ich je dodnes na Slovensku. Sú sv.Cyril a Metod dosť blízki srdcu Slovákov? Ako často sa vyberá pri krste ich meno? Čo je však oveľa dôležitejšie: ako hlboko preniklo ich posolstvo do povedomia ľudu, ako sme predstavili jeho konkrétny obsah našim veriacim? Ako často a zamerane sa k nim modlíme, ako vieme aktuálne pre našu dobu vyhodnotiť a ľuďom sprístupniť podstatné črty ich duchovného posolstva ? Čo vlastne je to „duchovné cyrilometodské dedičstvo“, aký je jeho ozajstný náboženský a kultúrny obsah?
Keď sa pri veľkých slávnostiach na námesti sv.Petra objavia naše zástavy s výrazným dvojramenným krížom, ktorý vyniká medzi inými zástavami, tak sa nám srdce poteší. Ten kríž máme v štátnom znaku na verejných budovách, cyrilometodské dedičstvo je dokonca zakotvené v už spomínanej Ústave. Má to však nejaký význam a dopad na náš kultúrny, politický a verejný život vôbec, na naše zákonodarstvo? Prenikli sme dostatočne základný zmysel a prínos „dedičstva otcov“ na tomto spoločenskom poli?
Slovensko čaká na prehlbenie týchto otázok, ktoré kladú nemalé úlohy na celé pastoračné i celonárodné kultúrne a spoločenské úsilie, aby sa cyrilometodské hodnoty dostali do povedomia a do svedomia ľudí. Preto je dobre, ak si osviežime niektoré dnes aktuálne prínosy tohto vzácneho posolstva.
1. Naši vierozvestci nám priniesli predovšetkým kresťanskú vieru v reči ľudu. Tým umožnili hromadné obrátenie našich predkov. Dar kresťanskej viery s jej mravoučným obsahom zachránil potom náš národ v búrkach storočí, aby fyzicky nezahynul pri toľkých plenoch, vpádoch, za rôzneho moru a útlaku. Po dlhoročnom boji proti viere, ktorý sa len pred sedemnástimi rokmi ukončil, sa teraz proti viere a mravom bojuje inými prostriedkami, ktoré dôsledne rozkladajú život rodiny a ponúkajú najmä mládeži bezuzdnú rozkoš a vysnené raje. Deň po deň sa propaguje v rodinnom súkromí aj vo verejnosti kultúra zisku za každú cenu, kultúra smrti pre nenarodené a neproduktívne ľudské osoby, kultúra bezbrehej rozkoše. Je to určitý nový druh „Kulturkampfu“ proti viere a mravnosti, ktorý vanie na viacerých stranách sveta.
Sv.Cyril a Metod mali do činenia s kmeňami drsných, pohanských mravov. Ako si počínali, ako ich povzniesli? Hlásali im dôsledne Ježiša Krista a ukazovali im jeho cestu k šťastiu a ozajstnej láske. Priniesli im Písmo, Božie Slovo, a to v prístupnej reči. Aj dnes nám treba ukázať ľuďom tú istú cestu. Tak ako naši apoštoli a ako dnes to robí Benedikt XVI.: ukázať modernému človeku, že Boh je láska, že historický Ježiš z Nazaretu je Boží Syn, že Boh k nám hovorí cez Písmo-Božie Slovo. Majú naše rodiny záujem aspoň o Nový zákon a o evanjelia? Živia sa naši kresťania a najmä zasvätené osoby pri tomto prameni? Je náš život, naša katechéza, sú naše kázne naozaj inšpirované Božím slovom?
2. Sv. Cyril a Metod priniesli aj mravnú obrodu našich predkov. Pomohli pretvoriť ich tvrdé, aj ukrutné zvyklosti a zaviesť ľudskejší právny poriadok. Preto sv.Metod napísal „Zákon sudnij ljudem“ a „Napomenutia vladárom“. Takto sa vtedy vykonávala služba veľpastierov verejnosti a úloha byť „svedomím národa“. V etických otázkach sú aj dnes nástupcovia apoštolov povinní poukazovať na ochranu prirodzeného práva a slobody svedomia, a to tým viac, že novodobé štáty začínajú vynášať zákony, ktoré sa protivia prirodzenému právu, vytvárajú a ukladajú novú etiku a morálku v otázkach ľudského života a smrti, ako aj manželstva a rodiny, práva rodičov na výchovu detí a podobne. V mene slobody individua sa siaha na ľudskú prirodzenosť fyzicky a materiálne slabších. Pritom hrajú dôležitú úlohu staré i nové ideológie ako aj domáci i cudzí kapitál, ktorý používa a zneužíva moderné stratégie a prostriedky, aby zmanipuloval zmýšľanie ľudí. Cirkev a najmä jej pastieri musia byť aj dnes svedomím národa, chrániť dušu mládeže a mravnú výšku spoločenského, i verejného života. Nedajte sa znovu zahnať do mediálnych katakomb, do sakristie, do úplného privátu, nestaňte sa znovu „umlčanou Cirkvou“. Máte právo i povinnosť vystupovať ako kresťania vo verejnom živote.
3. Po sedemnástich rokoch slobody nastáva na Slovensku zaujímavý zjav: stupňujú sa plánovite načasované útoky na kňazov, na biskupov a na Cirkev vôbec až natoľko, že naši biskupi museli protestovať. Čosi podobné sa deje aj v okolitých krajinách. Koľko si museli vytrpieť sv.Cyril a Metod zo strany mocenských intríg, ale aj pre nepochopenie z vlastných radov. Zachovali však jednotu veriacich a vernosť Kristovi a Cirkvi. Dnes nás upozorňujú priatelia, že cieľom týchto útokov je zničiť dôveru veriach vo svojich pastierov. V podstate sú to útoky proti jednote v cirkevnom spoločenstve na Slovensku.
Drahí bratia a sestry, aj dnes treba podľa príkladu našich apoštolov obhajovať jednotu, ako nás vyzýva dnešné druhé čítanie: „Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja...“ (Ef 4, 2-3).
4. „Dedičstvo otcov“ si dnes vyžaduje, aby sme ďakovali Pánovi za dobrodenia, ktoré udelil Slovensku: koľko Božích darov nám udelil a neustále udeľuje, koľko dobra sa bez kriku deje. Toto dedičstvo však si dnes vo zvýšenej miere vyžaduje, aby sa všetci veriaci zomkli okolo Ježiša Krista a okolo svojich pastierov a uznali i podporili ich ťažkú a mnohorakú úlohu. Ide o starostlivosť o dušu národa: o rodiny, ohrozené takzvanými novými modelmi, nezamestnanosťou, rozdelením; o mládež, ktorú vábia predmanželské súžitia a iné zvody; o inteligenciu, ktorá si najmä po mestách nenašla vždy srdečný vzťah k Bohu a Cirkvi; o neprestajnú formáciu kňazov, aby rástli v obetavej horlivosti; o svet kultúry a médii, aby vedeli šíriť pravdu, spravodlivosť a krásu.
Na tomto posvätnom a pamätnom mieste teda dnes ďakujme Bohu za dar viery, za „dedičstvo otcov“, za všetky dobrodenia a zároveň vyprosujme,-na príhovor Božej Matky a našich veľkých apoštolov sv.Cyrila a Metoda,- Božiu pomoc pre pastierov, pre veriacich, pre slabo veriacich a vôbec pre všetkých obyvateľov na Slovensku. Amen

Kard.Jozef Tomko