Homília Mons. Františka Tondru na začiatku návštevy Ad Limina vo Vatikáne

Milí bratia a sestry



Iste sme všetci naplnení radosťou a vďaku Pánu Bohu, že máme tú milosť sláviť eucharistickú obetu nad hrobom sv. Petra, bezprostredného, prvého zástupcu Krista na zemi a prvej viditeľnej hlavy Katolíckej cirkvi. Sú to dôležité vyjadrenia.


Sv. Peter bol bezprostredným, teda priamym učeníkom Pána Ježiša a tak aj bezprostredným svedkom jeho života a spásonosného diela. Sám o tom píše: „Veď sme nesledovali vymyslené bájky, keď sme vás oboznámili s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale sami sme boli očitými svedkami jeho veleby“ (2 Pt l,l6). Alebo v deň Turíc hovorí pred zhromaždeným zástupom: „Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami“(Sk 2,32). Toto svedectvo o Ježišovi sa od apoštolov, prvých svedkov, podáva v Cirkvi z pokolenia na pokolenie až do dnešných čias a bude až do konca vekov. Bez Cirkvi by toto svedectvo už bolo dávno zaniklo. A tak už vieme, prečo Pán Ježiš založil Cirkev. Ona o ňom svedčí, ona s ním žije a my s ňou. Bez Cirkvi sa nedá žiť s Ježišom. Kto bez vlastnej viny ju nepozná, a je omilostený podľa svojho svedomia, ten je vnútorne s ňou spojený.

Tu sme zhromaždení v centre, môžeme povedať v srdci Cirkvi. Tu sa odohral historický zápas kresťanstva s pohanským svetom. Tu sú hroby mučeníkov, medzi ktorými je aj tento hrob svätého Petra. Slovo martýr (mučeník) znamená svedok. Zasa je to neprehľadný zástup mučeníkov, ktorí vydávajú svedectvo o Kristovi a o jeho milosti, ktorá ich posilňovala pri mučeníckej smrti.

Zápas dobra a zla sa tiahne celými dejinami Cirkvi. Tu sa nemožno vyhnúť. Zlo na nás pôsobí rôznymi formami. Fyzický nátlak používajú všetky totalitné systémy: od rímskych cisárov cez rôzne revolúcie, až po posledný totalitný systém- komunizmus. Inokedy je to skrytý boj pod rúškom pokroku, slobody, ako to robí dnešný liberalizmus. Aj ten je nekompromisný a namiesto sľubovanej slobody viaže človeka do jeho vlastných vášní takže sa stáva otrokom.

Milí bratia v biskupskej službe, tu pri hrobe sv. Petra treba si nám uvedomiť, akú úlohu sme dostali. Sme nositeľmi apoštolského poslania, ktoré na začiatku dostali bezprostrední apoštolovia. V plnom rozsahu. Dostali sme poslanie i moc. Poslanie nás zaväzuje a moc nás nesmie mýliť, akoby sme boli z iného sveta. Iba naša moc je z iného sveta. Pán Ježiš pri poslednej večeri sa modlil aj za nás: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou. Tvoje slovo je pravda.“ (Jn l7,l5-l7). Ako je dôležité, aby sme boli milovníkmi pravdy. To znamená, nielen hovoriť pravdivo, ale aj hodnotiť pravdivo. Každý človek je náš brat. Každý diecézan si zaslúži, aby sme mali o neho patričnú starostlivosť – hoci nepriamo, cez našich kňazov a iné inštitúcie. Prijmime hnutia do našej služby, neodvrhujme ich apriori.

To druhé, čo si tu máme uvedomiť, je viditeľnosť Cirkvi. Pápež je viditeľnou hlavou Cirkvi, riadi spoločnosť - Cirkev, ktorá je tiež viditeľná. Cirkev má svoju organizačnú štruktúru. Nazývame ju hrierarchické usporiadanie Cirkvi. Svojou viditeľnosťou sa Cirkev stáva sviatosťou. Tak ju nazýva Koncil. Sviatostnosť spočíva v znaku a milosti. Milosť je Božím darom, znakovosť závisí aj od nás. Čím pravdivejšia bude naša znakovosť, tým väčšiu milosť prinesieme svetu. Biskupi sú viditeľnejším znakom, ako jednotliví kňazi a laici. Zamyslíme sa nad touto našou úlohou, tu nad hromom sv. Petra. A prosme o jeho orodovanie. Veľmi to potrebujeme. Laici nás pozorujú a neraz aj kritizujú. Povedzme si úprimne: niekedy aj pravdivo. Naša návšteva Ad Limina nech sa stane duchovným cvičením. Načerpajme tu síl do nášho každodenného biskupského života.



Mons. František Tondra