Milí poslucháči, v auguste
v roku 2005 prišli mladí z celého sveta do nemeckého Kolína, aby sa tam stretli s pápežom
pri príležitosti Svetových dní mladých. Pamätáme si, aké označenie dostali? Pomenovali
ich Papa Boys- Pápežovi mladí. Teraz v máji sa talianskym hitom stalo iné pomenovanie
mladých - Family Boys. Takto bola označená mládež, ktorá vyjadrila kladný postoj
k tradičnej rodine, aj podporou manifestácie s názvom Family Day. Tá sa konala
12. mája na rímskom Námestí sv. Jána z Lateránu.
Celosvetovo známy liberálny
týždenník Panorama pri príležitosti manifestácie si chcel potvrdiť, že rodina
už nemá úspech medzi mladými. Preto si dal urobiť začiatkom mája štatistický prieskum
u známej agentúry Simulation Intelligence. Tá si vybrala vzorku 400 mladých
ľudí od 14 do 25 rokov a telefonicky im položila šesť rôznych otázok, týkajúcich sa
rodiny a snov mladých. Výsledky výskumu sú prekvapujúce. Napríklad už to, že 89% opýtaných
mladých žilo počas dospievania s otcom i mamou. Ak sa pozrieme bližšie na názory mladých
na tému manželstva, povstane pred nami rôznorodý obraz. No nájdeme tam spoločného
menovateľa: potrebu rodiny. Podľa výskumu sa chce ženiť či vydávať 81,1% mladých.
Ako vysvetľuje Constanza Marzottová, „rodina je najdôležitejšou hodnotou pre 80%
mladých od 25 do 30 rokov. Prevyšuje priateľstvo, prácu i náboženskú orientáciu.“
A pri tom poslednom konštatovaní, ktoré vyjadruje, že hodnota rodiny prevyšuje i náboženské
presvedčenie človeka chcem dnes, milí poslucháči spolu s vami zostať.
Čo sa
tým chce vyjadriť? To, na čo poukazuje Benedikt XVI. v dialógu s bývalým predsedom
talianskeho senátu Marcellom Perom. Tento politik, označujúci sa za agnostika, hovorí
nahlas o modeli štátu, ktorý bude nesený spoločnou silou veriacich i neveriacich,
označenou ako „občianske náboženstvo“, ktoré má „viac kláštorov ako ústredných
kostolov, viac mníchov ako funkcionárov viery, viac praktizujúcich ako kážucich.“(porov. Pera, Ratzinger: Bez koreňov, Verbum 2006, s. 54). V tom
sa zhoduje aj s pápežom, ktorý ako teológ sa nechce miešať do práce politológov, no
ako mysliteľ je presvedčený, že budúcnosť spolupráce Cirkvi a štátu bude v menšinových
spoločenstvách, ktoré sa stanú kvasom pre spoločnosť - ako o nich píše aj evanjelium.
Katolícka
cirkev dnes odmieta prílišné „vyznávanie lásky“ voči štátu. Bývalý štátny sekretár
Vatikánu, a teda číslo 2 v cirkevnej hierarchii, Angelo Sodano, sa nedávno pre denník
La Stampa vyjadril, že Cirkev nesníva o tom, ako sa stať štátnou Cirkvou. Tento
model podľa neho zostane iba v Anglicku a Grécku, lebo Švédsko sa od toho tiež už
odklonilo. (La Stampa, 6. máj 2007, s. 13).
Že toto nie je iba nevinné
snívanie, ale prax, do ktorej sa prebúdzame, sa potvrdilo pri spomínanej manifestácii
za účasti asi 1,5 milióna osôb z celého Talianska. Na jej začiatku stala jednoduchá
výzva Paola Romera, nového arcibiskupa Palerma, ktorý pri uvedení do úradu vyzval
kresťanských laikov, že nastala hodina, aby sa vyšlo na verejné priestranstvo s deklaráciou
o ochrane rodiny. Participujúce združenia a spoločenstvá zvolili do čela príprav päť
členov. Tí zostavili manifest s názvom „Viac pre rodinu“ a podnadpisom „Čo
je dobré pre rodinu, je dobré aj pre krajinu“. Ten musel byť zostavený zrozumiteľne,
bez náboženských fráz, prijateľný aj pre menšiny, ktoré sa hlásia k ochrane rodiny,
vrátane tých homosexuálov, ktorí si uvedomujú veľkosť vzťahu muža a ženy.
Vďaka
kontaktom sa našli cesty do médií. O akciu prejavili záujem politici. Preto sa rokovalo
aj s nimi. No dostali prísne varovanie, že Family Day nebude politickou akciou,
vďaka ktorej si budú strany zvyšovať preferencie. Takže nakoniec na námestí nevystúpil
žiaden politik a v obecenstve neviali nijaké heslá a symboly politických strán. Rovnako
sa nemohli v ten deň zviditeľniť biskupi či kňazi. Lebo nešlo o náboženskú manifestáciu,
ale verejnú angažovanosť laikov za podpory ľudí dobrej vôle. Zaujímavý bol výber ženskej
hovorkyne. Stala sa ňou novinárka Eugenia Roccellová, známa z Hnutia za oslobodenie
ženy, ktorej otec patrí k radikálom. Sama prešla dlhým vývojom, pri ktorom nechýbala
jej angažovanosť vo feministickom hnutí. Dodnes je neveriacou, no tvrdí, že „ochrana
rodiny dnes nie je záležitosťou iba katolíkov, ale všetkých uvažujúcich ľudí,
ktorí spoznali hodnotu, o ktorú sa teraz hrá.“ (Famiglia cristiana 18/2007,
príloha IV) Počas svojho dozrievania našla súzvuk s myšlienkami katolíckeho feminizmu,
v ktorom nejde o potlačenie rôzneho poslania muža a ženy, ale o zdôraznenie rozličnosti
úloh. A preto s výhradami pozerá na súčasný výskum, ktorý pomaly smeruje k umelej
ľudskosti. Na podporu rodiny vystúpil v tlači aj židovský rabín z Ríma. Takže môžeme
hovoriť o akcii, ktorá prechádzala naprieč politickým a náboženským spektrom.
Milí
poslucháči, vďaka tomu sme v slnečnom májovom Ríme boli svedkami udalosti, kedy sa
viera stáva motorom pre dosahovanie spoločného dobra. Nebojím sa povedať, že šlo o katolicitu
v širšom význame slova, než ako sme zvyknutí. Spoločenstvu veriacich ju dal ako úlohu
samotný Ježiš. Podľa kňaza Tomáša Halíka to znamená otvorenosť - žiť katolicitu ako
úsilie byť tu pre všetkých a rozprávať „všetkými jazykmi“ (porov. Tomáš Halík:
Vzýván i nevzýván, Lidové noviny 2004, s.234-235), ako nás k tomu nabáda i nedávny
sviatok Zoslania Ducha Svätého.