Nedeľný príhovor kard. Jozefa Tomka: Zvýšený záujem o historického Ježiša

Osoba Ježiša z Nazaretu vždy vzbudzovala záujem, ba aj priťahovala. Dá sa povedať, že otázka osobnosti a histórie najznámejšieho učiteľa z malého mestečka v Palestíne sa kladie každému pred oči a priam si žiada zaujať k nemu osobný postoj. Za posledných dvesto rokov sa o Ježišovi veľa písalo a debatovalo. Dnes sa ten záujem podstatne zvýšil najmä pod vplyvom novej knihy, ktorá práve vyšla v štyroch rečiach, zatiaľ čo ďalšie preklady sú na ceste. Je to kniha, ktorá má autora s dvojitým menom: Joseph Ratzinger-Benedikt XVI, a titul „Ježiš z Nazaretu“. Dnes je to už bestseller, ako svedčia údaje o predaji, ktoré rýchlo prevýšili milión výtlačkov a budú stúpať po inojazyčných vydaniach.

Záujem o Ježiša neuhasilo lacné popieranie jeho existencie, ktoré rozširoval bojovný ateizmus marxizmu a iných ideológií. Ani bujná fantázia a mediálna ziskuchtivá propaganda nejakého románopisca, akým je Don Brown, neumenšila široký záujem. Dnes sa takými prázdnymi tvrdeniami nijaká vážna veda nezaoberá, lebo im protirečia primnohé vážne dokumenty.

Mnohí sa ešte pamätajú na klasické životopisy Ježiša Krista, ktoré berú vážne tak súčasné znalosti zo všeobecnej histórie a iných vied, ako aj zprávy štyroch evanjelií. Sú to diela biblistov a teológov, ako: Adam, Guardini, Ricciotti, Fernandez, Kasper a iní. S veľkým záujmom sa čítali aj literárne životopisy Ježiša Krista od známych spisovateľov, akými boli napríklad Mauriac, Papini a iní.

Medzitým však vznikli nové prístupy k osobe Ježiša Krista. Ponajviac racionalisticky zameraná historická kritika Biblie už skoro dve- sto rokov diskutuje nielen o vzniku jednotlivých častí Biblie, ale ešte viac o všetkom, čo sa týka Ježiša. Vychádza z rázneho rozlišovania Ježiša z Nazaretu podľa histórie a Ježiša Krista podľa viery. Tvrdí, že historický Ježiš je iný ako Kristus, Bohočlovek, ktorý je vraj výtvorom veriacich pod vplyvom ich viery, lebo aj samé evanjelia sú iba neskorším výtvorom vierou ovplyvnených a teda menej spoľahlivých učeníkov. Tak viacerí biblisti začali „rekonštruovať“ historického, „opravdivého“ Ježiša podľa osobných kritérií a predstáv, vyberajúc z evanjelií to, čo sa im pozdávalo ako historické. Ako vtipne poznamenáva v svojej knihe Joseph Ratzinger-Benedikt XVI., „také rekonštrukcie sú viac fotografiami ich autorov a im vlastných ideálov“ ako ozajstného historického Ježiša. Mnohí autori sa tak stali skôr „majstrami upodozrievania a pochybnosti“ voči evanjeliám . Tie sa stali predmetom neustáleho rozpitvávania, vynachádzali sa stále nové metódy a nové, neznáme „pramene“ evanjelií: po Formgeschichte prišla Redaktionsgeschichte a Wirkungsgeschichte, ujal sa pojem Entmythologisierung, Ur-Quelle a podobne.

Nové metódy priniesli tiež voľačo pozitívneho, ale často aj neuvedomele vniesli určitú nedôveru k správam evanjelistov, lebo sa riadili podľa hlavného predsudku, že všetko, čo je nezvyčajné v živote Ježiša, je výmysel, mýtus a nadsádzka; jedine ľudský, všetkého božského zbavený Ježiš môže byť ozajstný. Samozrejme, že taká racionalistická predpojatosť redukuje Ježiša iba na obyčajného človeka, vylučuje možnosť iného prístupu k jeho osobe ako „nevedeckého“ a spochybňuje vieryhodnosť a pravdivosť evanjelistov. Je však taký postoj naozaj „vedecky“ objektívny a nepredpojatý? Musí sa veda postaviť proti viere, aby bola ozajstná?

Predstavitelia tohto racionalistického zmýšľania sú najmä Adolf von Harnack a Rudolf Bultmann. Bultmann vypracoval celú teóriu ako sa má „odmytologizovať“ Ježišova osoba („Entmythologisierung“). Tým zaviedol viacerých bádateľov na ideologicky zaťaženú cestu, z ktorej sa len pomaly dostávajú von. Rozvoj biblických vied nielen u protestantov, ale aj u mnohých katolíkov však napomáha opravu a nápravu radikálne racionalistických postojov, ktoré vytvorili dosť dramatickú situáciu pre vieru vzdelaných kresťanov.

Proti „majstrom podozrievania“ evanjelistov a spochybňovania evanjeliových zpráv o Ježišovi sa postavila sama biblická veda. Tak napríklad Ratzingerov starší priateľ Rudolf Schnackenburg v diele „Osoba Ježiša Krista v štyroch evanjeliách“ poukazuje na vieryhodnosť týchto prameňov, podobne ako Joachim Jeremias, Rudolph Pesch, Joachim Gnilka, viaceri iní vedci a najnovšie Klaus Berger vo svojom rozsiahlom diele „Jesus“. Najviac však prekvapil učený židovský rabín Jakob Neusner svojím dielom „A Rabbi Talks with Jesus“ („Rabín hovorí s Ježišom“), ktorý sa svojím objektívnym postupom dostal až po bránu viery v božstvo Ježiša Krista.

Teológ Joseph Ratzinger sa musel zaoberať historickou osobou Ježiša Krista. Ako pápež pokračoval vo svojich štúdiách, ktoré teraz začína zverejňovať v prvom diele pod jednoduchým titulom „Ježiš z Nazaretu“. Tu zvýraznil svoju dôveru v evanjeliá, ktoré nám verne predstavujú historicky pravdivého Ježiša. „Mám dôveru v evanjelia“, to je hlavná téza tohto diela. Sama kniha si však zasluhuje širší rozbor. Dúfajme len, že sa čoskoro objaví aj v slovenskom preklade.

Kard. Jozef Tomko