Komentár Mariána Gavendu: K Bohu aj cez médiá vedie Boží duch
Často prechádzam vlakom
okolo známej ilavskej väznice. Občas si zo žartu stanem k oknu, aby som vraj „nesedel
v Ilave“. Pri pohľade na zamrežované okná mi prichádza na myseľ známy výrok: „Pre
nás je za mrežami väzeň čo sedí v cele, pre neho sú za mrežami všetci vonku“. Podobne
je to nezriedka aj v bežnom živote a osobitne v médiách. Kto je väzňom módneho zháňania
negatívnych kuriozít, kto si zvykol za všetkým hľadať niečo zlé, pre neho je celý
svet za mrežami a tak ho podáva aj iným.
Dalo sa to, milí poslucháči, vnímať
aj cez tieto dni medzi Siedmou veľkonočnou a turíčnou nedeľou. „Pápež odsúdil médiá,
pápež napadol médiá...“, reagovali tí, čo pozerajú na svet cez mreže veľkých agentúr,
z ktorých nasávajú tendenčne odfiltrované a účelovo okomentované správy. A pri tom
názore väčšina ľudí aj zostala. Čo pápež skutočne napísal vo svojom Posolstve k 41.
svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, ktorý pripadal práve na
uplynulú nedeľu, vie len málo kto. Už jeho názov je pozitívny: „Deti a komunikačné
prostriedky: výzva pre výchovu“. A takým je aj obsah. Pápež v posolstve výslovne hovorí:
„Mediálna výchova má byť pozitívna. Keď deťom predložíme to, čo je esteticky a morálne
na vysokej úrovni, pomôže im to rozvíjať si schopnosť hodnotiť, byť rozvážnymi a vedieť
rozlišovať... Krása, akoby odraz božského, inšpiruje a oživuje srdcia a mysle mladých,
pokým ošklivosť a vulgárnosť majú na ich postoje a správanie devastujúci vplyv.“ Pápež
ďalej hovorí o slobode a povzbudzuje vyberať si „nie neuvážene, ale na základe slobodného
rozhodnutia všetko, čo je dobré, pravdivé a krásne“ a pripomína, že „rodičia sú strážcami
tejto slobody svojich detí a keď im postupne dávajú čoraz väčšiu slobodu, vedú ich
k hlbokej radosti zo života.“ Teda nie odsúdenie, ale povzbudenie, nie odmietanie,
ale ponuka - pre tých, čo nie sú za mrežami.
V súvise s „masmediálnou nedeľou“,
ako ju zjednodušene nazývame, som si však, milí poslucháči, kládol mnohé ďalšie otázky.
Na Slovensku bola táto nedeľa spojená so zbierkou na mediálne projekty a mala byť
aj príležitosťou vysvetľovať veriacim dôležitosť médií a povzbudiť ich k ich podpore
a správnemu používaniu. V redakcii som mal možnosť porovnávať informácie z celého
Slovenska, ako v ktorých farnostiach táto nedeľa prebiehala. Škála odpovedí je široká:
od zanieteného vysvetľovania a povzbudenia až po úplnú ignoráciu. Pápež v úvode spomínaného
posolstva pripomína, že „médiá, ako aspekt fenoménu globalizácie, navyše podporované
rýchlym rozvojom technológií, silne determinujú kultúrne prostredie“ a že „formačný
vplyv médií vo výchovnom procese súperí s vplyvom školy, Cirkvi a možno dokonca aj
rodiny“, že „pre mnoho ľudí je skutočné to, čo médiá predkladajú ako skutočné...“
Keď domyslíme váhu týchto faktov, venovať sa médiám nie je len hobby niekoľkých zanietencov.
Veď práve od postoja k médiám a ich správneho používania veľmi záleží ovocie ostatných
pastoračných aktivít kňazov a výchovného snaženia rodičov, ktoré ich stojí často tak
veľké obety a námahu.
Praktickou odpoveďou na potrebu spájať sily a navzájom
sa v mediálnej oblasti podporovať je „Dohoda o vzájomnej spolupráci medzi Katolíckymi
novinami, Rádiom LUMEN, TV LUX a TK KBS“, ktorá bola podpísaná z príležitosti mediálnej
nedele na misijnej púti detí v Rajeckej Lesnej. V texte spoločného vyhlásenia odznievajú
vážne dôvody pre tento krok, citujúc slová Pavla VI., že „Cirkev by sa cítila vinnou
pred Bohom, keby nevyužila tieto prostriedky“. Text sa odvoláva aj na „masmediálny
testament“ Jána Pavla II., ktorý v jednom zo svojich posledných dokumentov – Rýchly
rozvoj – napísal: „Cirkev nie je vyzvaná len na to, aby médiá využívala na šírenie
evanjelia, ale viac než kedykoľvek predtým i na to, aby spásne posolstvo integrovala
do „novej kultúry“, ktorú tieto vplyvné komunikačné prostriedky vytvárajú a šíria“.
Pri besedách a stretnutiach s kňazmi a veriacimi hovoríme o médiách často.
Odznievajú praktické podnety, odzrkadľuje sa tu mentalita, nechýba ani pesimizmus
a kritika. Iste, je čo vylepšovať. Ale zdá sa mi, že najmenej sa spomína to najpodstatnejšie:
že je tu potrebné nové zavanutie Ducha. To by mali priniesť Turíce, či už tie liturgické,
ktoré slávime v túto nedeľu, ako aj celkové nové otvorenie sa pôsobeniu Ducha Svätého.
Na sympóziu o tom, či kresťanské médiá plnia svoje poslanie som si to uvedomoval veľmi
očividne. Hovorilo sa najmä o tom, či treba byť viac kritickí, či sa treba odvážnejšie
púšťať aj do spoločensko – politických tém a podobne... Hlavným poslaním náboženských
médií je pomáhať človeku napĺňať zmysel jeho pozemského života v spojení s Bohom a smerujúci
k Bohu. Mnohí si sťažujú, že upadlo ponovembrové nadšenie, že ľudia strácajú záujem
o duchovné hodnoty... Ťažko ich potom oslovia náboženské témy, akokoľvek by boli dobre
spracované... A ako hovorí Chesterton, „ľudia, ktorí nerozumejú Bohu, nerozumejú ani
svetu, ktorý tento Boh stvoril“.
Je to akoby začarovaný kruh. Ale v najlepšom
zmysle slova. Bez zapojenia médií sa zoslabujú účinky ostatných foriem pastorácie
a výchovy. A bez celkového zduchovnenia a komplexného pastoračného a výchovného pôsobenia
nemajú náboženské médiá koho oslovovať. Komu ide o skutočné dobro zverených, či už
sú to kňazi, rodičia, aktívni apoštoli rôznych hnutí, všetci sme odkázaní na vzájomnú
spoluprácu. No najmä na spoluprácu s Duchom Svätým, ktorý je aj prameňom, aj hybnou
silou všetkej komunikácie. Veď vyjadruje, komunikuje, vzťah lásky Otca k Synovi a Syna
k Otcovi, ale aj náš vzťah k Bohu. Túžba zavolať niekomu, poslať sms-správu, napísať
mail, čítať, počúvať, sledovať... to všetko sú prejavy toho, že sme boli stvorení
na Boží obraz a podobu. Duch Svätý je hýbateľom každej túžby komunikovať dobro. To
len „nesvätý duch“ zneužíva tieto prostriedky na šírenie zla. Mediálna nedeľa pokračuje
turíčnou, aby sme vyprosovali a aj osobnou otvorenosťou podporovali toto nové zavanutie
Ducha, bez ktorého je naše úsilie v pastorácii, výchove i mediálnej práci ako telo
bez ducha.