Benedikt XVI. pri otvorení V. generálnej konferencie Latinskej Ameriky a Karibiku: Toto vytvára novú situáciu, ktorú je potrebné analyzovať tu v Aparecide

Brazília (13. mája, RV) – „Drahí bratia v biskupskej službe, milovaní kňazi, rehoľníci, rehoľníčky a laici. Drahí pozorovatelia iných náboženských vyznaní.

 
Dôvodom mojej veľkej radosti je skutočnosť, že tu dnes môžem byť s vami aby som otvoril V. Generálnu konferenciu biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorá sa slávi v blízkosti svätyne našej Panej v Aparecide, ktorá je patrónkou Brazílie. Chcel by som predovšetkým poďakovať Bohu za veľký dar kresťanskej viery ľudí tohto Kontinentu.“

Obsah svojho príhovoru pápež Benedikt XVI., tematicky rozdelil do šesť hlavných častí. V prvej časti s názvom „Kresťanská viera v Latinskej Amerike“ Svätý Otec zdôraznil skutočnosť, že to bola práve kresťanská viera, ktorá prenikala a formovala život a kultúru tejto krajiny počas uplynulých piatich storočí. Zo stretnutia kresťanskej viery s kultúrou pôvodných etník sa zrodila na tomto kontinente „bohatá kresťanská kultúra vyjadrená v umení, v hudbe, v literatúre“ ktorá poskytuje základ veľkej harmónie aj napriek rozličným kultúrnych a jazykových odlišnostiam. Z tohto kontextu vyrastá bohatá a hlboká ľudová nábožnosť národov Latinskej Ameriky, ktorá je charakteristická „láskou k trpiacemu Kristovi, úctou k Bohu, ktorý vie spolucítiť, odpustením a zmierením, láskou Boha, ktorý nás miluje až do takej miery, že sa nám daroval. Je to tiež láska k Pánovi prítomnému v Eucharistii, voči vtelenému Bohu, ktorý zomrel a vstal zmŕtvych, aby stal chlebom života. Je to Boh, ktorý je blízky chudobným a trpiacim. A nakoniec je to hlboká nábožná úcta k Najsvätejšej Panne uctievanej v Guadalupe, Aparecide či na mnohých iných miestach kontinentu.“ Toto všetko, spolu s úctou k svojim svätým patrónom, s láskou voči pápežovi a ďalším pastierom patrí podľa Benedikta XVI. k mozaike ľudovej zbožnosti, ktorá je vzácnym pokladom Katolíckej Cirkvi v Latinskej Amerike, ktorý je ona povolaná chrániť a ak je to potrebné taj aj očisťovať.

V druhej časti svojho príhovoru, s názvom „Nádväznosť na iné Konferencie“, sa Svätý Otec zamyslel nad zmenou situácie v Cirkvi a v spoločnosti po predošlých štyroch Konferenciách biskupov, na ktorá aj táto nadväzuje. Podľa Benedikta XVI., hlavne po tej poslednej, ktorá sa uskutočnila v San Domingo, sa udialo veľa zmien, či už v samej spoločnosti, ako napríklad fenomén globalizácie či rozvoj demokratizačných procesov, tak aj uprostred Cirkvi, ako napríklad zrod nových cirkevných laických hnutí, spoločností zasväteného život, ktoré pozitívne prispeli k rozvoju hlavne na rovine katolíckeho vzdelávania. Benedikt XVI. však poukázal aj na negatívne javy, ako sú zoslabenie vplyvu života kresťanov v živote spoločnosti ako aj zoslabenie aktívnej účasti v cirkevnom živote. Sú to javy, ktoré sú zaiste podmienené novodobým sekularizmom, hedonizmom, indiferentizmom a prozelytizmom početných siekt. Podľa Svätého Otca, „ toto všetko vytvára novú situáciu, ktorú je potrebné analyzovať tu v Aparecide“.

V tretej časti príhovoru, s názvom „Učeníci a misionári“ Benedikt XVI. nadviazal na tému terajšej Generálnej konferencie: „Učeníci a misionári Ježiša Krista, aby naše národy mali v ňom život – Ja som Cesta, Pravda a Život“ (Jn 14,6). Svätý Otec tu poukázal na skutočnosť, že „Cirkev má veľkú úlohu chrániť a živiť vieru Božieho ľudu a pripomínať veriacim tohto Kontinentu, že na základe vlastného krstu sú povolaní stať sa učeníkmi a misionármi Ježiša Krista.“ Na základe tejto pravdy Benedikt XVI. pokračoval vo svojom príhovore viacerými otázkami, ako napríklad: „Čo v skutočnosti nám dáva Kristus? Prečo chcem byť jeho učeníkmi? Svätý Otec potom, čo sa zamyslel nad tým, čo je potrebné robiť, aby sa človek stal opravdivým nasledovníkom Krista, na záver zdôraznil, že „učeník vie, že bez Krista nie je svetlo, nie je nádej, nie je láska, nie je budúcnosť“.

V štvrtej časti svojho príhovoru s názvom „Aby v ňom mali život“, Benedikt XVI. sa sústredil na hľadanie konkrétnych východísk pre účinný kresťanský život, pričom osobitne zdôraznil význam nedeľnej svätej omše, ktorá by mala byť centrom kresťanského života. „Stretnutie s Kristom v Eucharistii inšpiruje evanjelizačné úsilie a pobáda k solidarite. (...) Z Eucharistie sa počas storočí zrodilo nesmierne bohatstvo charitatívnej lásky, účasti na ťažkostiach iných, lásky a spravodlivosti. Iba z Eucharistie sa môže zrodiť civilizácia lásky, ktorá transformuje Latinskú Ameriku a Karibik, aby okrem toho, že bude Kontinentom nádeje, sa stal aj Kontinentom lásky!“ V ďalšej časti sa Benedikt zamýšľal nad otázkou, „ako môže Cirkev prispieť na riešení naliehavých sociálnych a politických problémoch, a odpovedať na veľké výzvy chudoby a biedy“ na tomto Kontinente.

Pohľad na ďalšie naliehavé problémy Kontinentu boli témou piatej časti príhovoru Benedikta XVI. svoju pozornosť venoval hlavne rodine ako „dedičstvu ľudstva“, dôležitosti kňazského a rehoľného povolania, poslaniu laikov a nakoniec mládeži vzhľadom na pastoráciu povolaní. Posledná, šiesta časť príhovoru Benedikta XVI. pri príležitosti otvorenia V. Generálnej konferencie biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku, patrila modlitbe, inšpirovanej biblickým úryvkom: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" (Lk 24, 29). – ls –