Benedikt XVI. svätorečil brata Galvaa: Svet potrebuje čisté duše

Brazília (11. mája, RV) – Radosť zo života s Pánom vtlačila hlavnú pečať dnešnému stretnutiu Svätého Otca s veriacimi v Brazílii pri príležitosti svätorečenia prvého Brazílčana brazílskeho pôvodu františkánskeho brata Galvaa. Už obnovovanie krstných sľubov počas úkonu vyznania viery vyjadrovalo, že kresťanstvo nie je teória, ktorú niektorí hlásajú, ale osobné stretnutie s Bohom. Božiu lásku a blízkosť človeku zdôrazňoval aj Benedikt XVI. vo svojej homílii.

„Pána chcem velebiť v každom čase, moje ústa budú ho vždy chváliť,“ začal slovami 34. žalmu a vyzval viac než milión veriacich zhromaždených na letiskovej ploche Campo de Marte „spievať Pánovi“ a „velebiť ho“, „lebo urobil s nami veľké veci“. V tomto duchu vyzdvihol Svätý Otec františkánsku spiritualitu brata Galvaa a vyjadril radosť z toho, že jeho povýšenie na oltár sa koná práve v rámci liturgie poznačenej Ježišovými slovami: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým“ (Mt 11, 25).

Ako jednu z hlavných františkánskych čŕt brata Galvaa Benedikt XVI. vyzdvihol úctu k Eucharistii a jeho postoj ustavičnej adorácie. „Svätá Eucharistia obsahuje všetko duchovné bohatstvo Cirkvi, čiže samotného Krista, náš pesach, (...) zdroj Života pre ľudstvo,“ povedal Benedikt XVI. a nazval Eucharistiu „tajomným a nevýslovným prejavom Božej lásky k ľudstvu“. Zdôraznil, že eucharistická liturgia stojí v centre evanjelizácie ako takej a že veriaci sa majú snažiť prijímať a uctievať Najsvätejšiu Sviatosť s úctou, zbožnosťou a túžbou privítať Pána s vierou, pričom pomoc nájdu vždy, keď je to potrebné, vo sviatosti zmierenia.

„Boh nám vychádza v ústrety, ‚snaží sa získať si nás – až po Poslednú večeru, až po srdce prebodnuté na kríži, až po zjavenia sa Vzkrieseného a po jeho veľké diela, cez ktoré prostredníctvom apoštolov viedol kroky rodiacej sa Cirkvi‛ (Deus Caritas est, 17). Zjavuje samého seba prostredníctvom svojho slova, vo sviatostiach a zvlášť v Eucharistii. Život Cirkvi je preto podstatne eucharistický. Boh nám vo svojej milujúcej prozreteľnosti zanechal viditeľný znak svojej prítomnosti.“

Význam príkladu brata Galvaa leží podľa Benedikta XVI. v jeho ochote byť ľuďom k dispozícii, kedykoľvek ho o to požiadali. Bol vyhľadávaným poradcom a spovedníkom, prinášal pokoj do duší a do rodín. Keď sa zjednocujeme s Bohom a zmierujeme sa s ním aj so svojimi blížnymi, stávame sa aj my – ako zdôraznil Svätý Otec – šíriteľmi pokoja, ktorý svet nemôže dať.

„Budú muži a ženy tohto sveta schopní nájsť pokoj, ak si nebudú vedomí potreby zmieriť sa s Bohom, so svojimi blížnymi a so samými sebou? (...) Čo Pán od nás žiada? ‚Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás‛. Ale hneď nato dodáva: ‚Choďte a prinášajte ovocie a vaše ovocie nech zostane‛ (porov. Jn 15, 12.16). Aké ovocie žiada od nás, ak nie ovocie poznania ako milovať?“

Inšpiráciu v tomto poznaní nám podľa Benedikta XVI. ponúka aj brat Galvao, ktorého „nesmierna láskavosť nepoznala hraníc“ a u ktorého každý našiel bratské prijatie. Pochopil, čo znamená dať život za svojich priateľov. „Pán počíta s nami a nazýva nás svojimi priateľmi, lebo iba tým, ktorých milujeme týmto spôsobom, dokážeme darovať život ponúkaný Kristom prostredníctvom jeho milosti.“

Brat Galvao bol zároveň horlivým ctiteľom Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Svätý Otec vyzdvihol túto úctu, keď povedal: „V dejinách spásy niet takého plodu milosti, ktorého nevyhnutným nástrojom by nebolo sprostredkovanie Panny Márie. (...) Panna Mária nám bola daná ako najlepšia obrana proti zlám, ktoré sužujú moderný život; mariánska úcta je bezpečnou zárukou jej materskej ochrany a záchrany v hodine pokušenia.“ V tejto súvislosti Benedikt XVI. pripomenul modlitbu zasvätenia brata Galvaa, ktorá „nám v čase takom plnom hedonizmu zaznieva veľmi aktuálne“:

„‚Odober mi život, lebo som urazil tvojho požehnaného Syna, môj Pane!‛ Sú to tvrdé slová, slová ohnivej duše, slová, ktoré by mali tvoriť súčasť normálneho života každého kresťana, či zasväteného alebo nie, lebo rozpaľujú túžbu po vernosti Bohu v manželských pároch aj v slobodných. Svet potrebuje priezračné životy, čisté duše, prosté mysle, ktoré odmietajú byť chápané iba ako predmety rozkoše. Je nevyhnutné odporovať mediálnemu výsmechu z posvätnosti manželstva a z panenstva pred manželstvom.“

Napokon Svätý Otec pripomenul svoje slová z modlitbovej vigílie na Marienfelde v Kolíne nad Rýnom počas posledných Svetových dní mládeže roku 2005: „Pravá revolúcia, definitívna cesta k zmene sveta vychádza iba od svätých, iba od Boha. Toto je pozvanie, ktoré adresujem vám všetkým dnes. (...) Boh hovorí: ‚Buďte svätí ako ja som svätý‛ (Lev 11, 44). (...) Najväčšia milosť, ktorá môže byť udelená stvoreniu, je pevná túžba dosiahnuť plnosť lásky v presvedčení, že svätosť nie je iba možná, ale je zároveň nevyhnutná pre každého človeka v jeho vlastnej životnej situácii, aby sa tak svetu zjavovala pravá tvár Krista, nášho priateľa! Amen!“ -te-