Benedikt XVI. začal svoju apoštolskú cestu do Brazílie

Vatikán (9. mája, RV) - Apoštolská cesta do Brazílie, na ktorú sa pápež Benedikt XVI. vydal dnes predpoludním, je jeho šiestou zahraničnou cestou a prvou medzikontinentálnou. Koná sa predovšetkým pri príležitosti 5. generálnej konferencie biskupstiev Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAM), ktorú 13. mája v Aparecide slávnostne otvorí práve hlava Katolíckej cirkvi. Predchodca Benedikta XVI. Ján Pavol II. navštívil Latinskú Ameriku štyrikrát – v rokoch 1980, 1982, 1991 a 1997. Terajší pápež však tento svetadiel takisto pozná veľmi dobre, niekoľkokrát ho navštívil ešte ako kardinál a s tamojšími biskupmi sa stretol aj pri úradných návštevách ad limina apostolorum vo Vatikáne. Teraz sa tu vracia ako pápež, aby sa zaoberal výzvami a problémami, ktoré tretie tisícročie stavia pred tento veľký kontinent, ktorý je hlboko kresťanský a ktorý Ján Pavol II. nazval “kontinentom nádeje”.

Prioritami aktuálnej apoštolskej cesty Benedikta XVI. pri stretnutiach s cirkevnými a občianskymi predstaviteľmi a s brazílskymi veriacimi budú výzvy, týkajúce sa viery, pôsobenie siekt, chudoba a autoritárske vládne režimy. O tom, ako Svätá Stolica vníma úlohy a putovanie Katolíckej cirkvi v Latinskej Amerike, sa pre Vatikánsky rozhlas vyjadril štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone: "Latinská Amerika, ako sme zdôraznili aj počas posledného stretnutia so všetkými apoštolskými nunciami 22 krajín Latinskej a Strednej Ameriky, je kontinent, ranený nesmiernou drámou. Myslíme tým násilie, ktoré postihuje predovšetkým veľké metropoly, myslíme na obchod z drogami, ktorý sa stáva stále agresívnejším a mocnejším, myslíme na sociálnu nerovnosť, ktorá sa stále nedá zmierniť, myslíme na problém nezamestnanosti, na migráciu, na zhoršenú výchovu, ktorá postihuje veľkú časť mladých, tvoriacich veľkú väčšinu obyvateľov krajín Latinskej Ameriky, samozrejme myslíme aj na deficit demokracie v niektorých štátoch. Prirodzene, v takejto situácii je Cirkev prítomná predovšetkým preto, aby ohlasovala evanjelium, no tiež preto, aby podnecovala „ľudskú revolúciu“ - revolúciu rovnosti a pokoja, ktorá je v samotnom DNA poslania Cirkvi a ktorá je posúvaná dopredu všetkými cirkevnými štruktúrami: od biskupov, cez hierarchie laikov až po veľké rehoľné kongregácie, od rôznych hnutí, až po laické združenia. Teda Cirkev vidí aj pozitívne znaky v miestnych komunitách Latinskej Ameriky a vidí aj obnovený rast povolaní, či už do kňazstva ako aj do zasväteného života. Tiež je dôležité podčiarknuť novonadobudnuté vedomie laikov.“

Podľa arcibiskupa Sao Paula kardinála Claudia Humesa je jedným zo zásadných problémov kresťanstva v Latinskej Amerike sektárstvo. Každý rok opustí Cirkev asi milión katolíkov, ktorí sa stávajú členmi siekt. Takisto sa mnohokrát stáva, že veriacim chýba osobný rozmer kresťanskej identity. Slovné spojenie „ja verím“ je nahrádzané všeobecnejším „my veríme“. Aj týmito problémami sa bude zaoberať 5. generálna konferencia biskupstiev Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorá sa začne už o niekoľko dní.
Cieľ cesty Benedikta XVI. – rozlohou najväčšia juhoamerická krajina – býva označovaná za „najväčšiu katolícku krajinu na svete“. Faktom je, že z jej 184 miliónov obyvateľov sa až 155 miliónov hlási ku katolíckemu vierovyznaniu, čo predstavuje 84,5 %. V Brazílii sa nachádza 9 504 farností, v ktorých pôsobí 18 000 kňazov. Pokiaľ ide o počet biskupov, nachádza sa táto krajina s číslom 427 na treťom mieste celosvetového rebríčka, hneď po Taliansku a USA. Celkový počet biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku je 1212 – v Južnej Amerike ich pôsobí 909, v Strednej Amerike a Karibiku 162 a v Mexiku 141. Na 5. generálnej konferencii sa zúčastní 269 zástupcov všetkých biskupstiev.
- dj -