Plukovník Mader: Veliť Švajčiarskej garde cítim ako povolanie

Vatikán (7. mája, RV) – Túto nedeľu zložilo vojenskú prísahu v Švajčiarskej garde 38 nových halapartníkov. Ako pre Vatikánsky rozhlas uviedol veliteľ gardy plukovník Elmar Theodor Mader, ich priemerný vek je 23 rokov a začlenili sa medzi 110 súčasných gardistov. Minimálny čas zotrvania v jej útvaroch sú dva roky a tých, ktorí sa rozhodnú zotrvať dlhšie, je prodľa plukovníka Madera málo. Takých – v hodnosti kaprálov a seržantov – má garda približne 25-30 a ich úlohou je plniť jej hlavné poslanie, starať sa o osobnú bezpečnosť pápeža.

Táto úloha sa spája s najtragickejším dňom v dejinách Švajčiarskej gardy 6. májom 1527. Bol to prvý deň známeho „Rímskeho rabovania“, keď vojská nemeckého cisára Karola V. osem dní drancovali mesto. V boji s nimi zahynulo 147 švajčiarskych gardistov, zvyšku, ktorý prežil, sa však podarilo pápeža Klementa VII. zachrániť a umožniť mu útek do Anjelského hradu. Šiesty máj sa odvtedy stal dňom každoročnej prísahy nových regrútov.

Aké sú podmienky na začlenenie sa do Švajčiarskej gardy? Odpovedá plukovník Mader:
 
„Naše pravidlá určujú niekoľko kritérií, ako byť Švajčiar, absolvovať vojenskú službu vo Švajčiarsku, byť slobodný, katolík, mať dobré zdravie, dobrú povesť atď. Všetky tieto kritériá sa overujú v regrútskom centre vo Švajčiarsku. Kanditát teda neprichádza do Ríma, ale predstaví sa priamo vo Švajčiarsku. Môj vysunutý úrad vo Švajčiarsku mi pripraví podklady a mne prislúcha konečné rozhodnutie.“

Ako sa dostal medzi švajčiarskych gardistov plukovník Mader? Aká je jeho osobná skúsenosť?
 
„Vstúpil som takpovediac pre motívy povolania, i keď nejde, samozrejme, o kňazské povolanie, ktoré nemám. Avšak na záver svojich štúdií som cítil povolanie pracovať konkrétne pre Cirkev; keď som tu v Ríme stretol jedného švajčiarskeho kňaza, rozvinula sa táto myšlienka, táto možnosť stať sa dôstojníkom Švajčiarskej gardy. Je pre mňa veľmi dôležití byť blízko pri Svätom Otcovi, pracovať konkrétne pre neho. No i práca s mladými mi skutočne leží na srdci, lebo sú vo veku medzi 20 a 25 rokmi, keď sa ešte dávajú formovať. Táto úloha je teda čiastočne aj učiteľská. Keď hľadíme späť na svoje životy, uvedomujeme si, že tento vek je veľmi významný. Ak im môžem dať niečo do budúcnosti, je to pre mňa veľmi uspokojujúce.“ -te-