Cirkev a svet: Srbsko, Čierna Hora a Macedónsko

Minulý týždeň v piatok ukončili úradnú návštevu ad limina apostolorum vo Vatikáne biskupi zo Srbska, Čiernej Hory a Macedónska. Tieto štáty bývalej Juhoslávie majú spoločnú Medzinárodnú konferenciu biskupov, ktorá bola založená pred desiatimi rokmi a v roku 2004 ju oficiálne uznala Svätá Stolica. V dnešnej rubrike Cirkev a svet teda zavítame na Balkán a pozrieme sa na to, akými radosťami a starosťami žijú tamojší katolíci.
 
História a priority Katolíckej cirkvi
Na čele Konferencie biskupov sv. Cyrila a Metoda v súčasnosti stojí arcibiskup Belehradu mons. Stanislav Hočevar, ktorý v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas zdôraznil, že hoci sú jej dejiny zatiaľ pomerne krátke, tradícia kresťanstva je, naopak, veľmi dlhá a jej počiatky siahajú až do čias samých apoštolov, do 1. storočia. Podľa slov arcibiskupa Hočevara na tomto území „v prvých storočiach kresťanstva o svojej viere mučeníctvom svedčilo mnoho ľud a počas uplynulých dvadsiatich storočí a udalostí, ktoré sa odohrali, bolo svedectvo ich života podľa evanjelia stále živé“.

 
V tomto zmysle arcibiskup poukázal na priority Katolíckej cirkvi na území troch štátov bývalej Juhoslávie: "Treba povedať, že žijeme v spoločenskej situácii, kde prevažuje pravoslávie alebo islam. Našou hlavnou úlohou je podporovať jednotu medzi kresťanmi a spoločne aj medzináboženský a kultúrny dialóg. Pretože katolíci pochádzajú z rôznych menšinových etník, je veľmi dôležité podporovať dobrú spoluprácu so štátom a republikami, v ktorých žijeme. Našou úlohou je okrem dialógu podnecovať záujem o sociálnu náuku Cirkvi, ktorý trochu chýba vo východných cirkvách. Pretože dôležitosť našej prítomnosti spočíva v tom, aby sme boli mostom medzi východom a západom.“

 
Náboženská príslušnosť
V Srbsku prevláda pravoslávne vierovyznanie, hlási sa k nemu 62,6 % obyvateľov. Nasledujú moslimovia, ktorých je 19 % a katolíci s 5,8 %.

V Čiernej Hore je situácia trochu iná – väčšinovým náboženstvom je pravoslávie so 75,5 % populácie, nasledované takmer 18 % moslimov. Ostatné vierovyznania, medzi nimi aj katolícke, tvoria 6,7 % obyvateľov.

Posledná členská krajina Medzinárodnej biskupskej konferencie sv. Cyrila a Metoda – Macedónsko – má veľmi nízke zastúpenie katolíkov – iba 0,2 %. Prevažuje pravoslávne náboženstvo s 55 % a moslimovia s takmer 30 % populácie. Ak by sme to mali zhrnúť – z takmer 13 miliónov obyvateľov všetkých troch krajín, vrátane Kosova, sa ich ku katolíckemu vierovyznaniu hlási okolo 95 tisíc ľudí. Cirkev v tejto geografickej oblasti čelí nedostatku kňazov. O pomoc v tejto súvislosti bol arcibiskup Hočevar v roku 2002 žiadať aj na Slovensku a v súčasnosti na území bývalej Juhoslávie pôsobí niekoľko slovenských kňazov, predovšetkým na miestach, kde žijú pôvodom slovenské komunity.
 
Vzťahy s moslimami
Okrem potreby rozvíjať spoluprácu Katolíckej cirkvi s ostatnými kresťanskými cirkvami na báze ekumenizmu je podľa slov arcibiskupa Hočevara prioritou aj udržiavanie dobrých vzťahov s moslimskou väčšinou: „Môžeme povedať, že doposiaľ bolo spolužitie pokojné a spolupráca na vysokej úrovni. Aj teraz dúfame, že vďaka dobrým vzťahom to pretrvá. Je dôležité vedieť žiť a diskutovať spolu a diskutovať. Niekedy sa príliš teoretizuje a podpora pre dialóg nie je dostatočná. Je dôležité dobre poznať mentalitu ľudí. Keď vstúpime do osobného priateľstva, je všetko omnoho ľahšie. Iba zjednotení kresťania – katolíci, pravoslávni aj reformovaní môžu vstúpiť do skutočného a zásadného dialógu s moslimskou komunitou a všimnúť si, že aj oni prinášajú mnohé hodnoty. Tento aspekt nám môže pomôcť priniesť do novej Európy silu a nadšenie pre život.“
 
Úradná návšteva ad limina apostolorum vo Vatikáne
Na úradnú návštevu ad limina apostolorum do Vatikánu prišli predstavitelia Konferencie biskupov sv. Cyrila a Metoda s informáciami o výzvach a prioritách svojho pôsobenia a s ubezpečením, že sú a aj naďalej chcú byť „nástrojmi zmierenia, pospolitosti, lásky a spolupráce“ a že sa budú usilovať, „aby každý človek rástol vo svojej ľudskej dôstojnosti a identite“. Slovo má arcibiskup Stanislav Hočevar: „Návšteva dáva možnosť kompletne informovať Svätého Otca o situácii, v ktorej žijeme, o fakte, že naši katolíci pochádzajú z rôznych etnických menšín – najmenej štrnástich a teda aj o tom, aké ťažké je vytvoriť medzi nimi jednotu. Mnohí katolíci sú veľmi chudobní a my pre nich musíme hľadať pomoc. Náš príchod má aj širší zmysel v nadväzovaní kontaktov s ďalšími cirkevnými inštitúciami, ktoré sú v Ríme, napríklad s medzinárodnou organizáciou Caritas, masmédiami a tak ďalej.“

 
Posolstvo Svätého Otca
V príhovore k biskupom z Macedónska, Čiernej Hory a Srbska Svätý Otec okrem už spomenutých priorít zdôraznil potrebu intenzívne sa venovať mládeži v rámci školskej náboženskej výchovy. Ocenil prípravu projektu seminára v Subotici, v ktorom sa budú pripravovať adepti na kňazské povolanie. Podľa Benedikta XVI. je dôležité, aby mali neustále na zreteli, že kňaz je „druhý Kristus“ a ak chce dokonale plniť svoje poslanie a nebrať svoju úlohu iba ako „funkciu“ v rámci cirkevného spoločenstva, musí „pestovať dôverný vzťah s Ježišom“. Svätý Otec poukázal na to, že Katolícka cirkev nemá v krajinách bývalej Juhoslávie ľahkú úlohu – či už vzhľadom na svoju výraznú menšinovosť, roky komunistického režimu a na vojnový konflikt, ktorý túto oblasť ešte nedávno sužoval, ale s pomocou Pána môže byť evanjeliovým „kvasom“, ktorý prenikne spoločnosťou. –dj-