Generálna audiencia: Spoznávanie Krista a všeobecné kňazstvo v Origenovej náuke

Vatikán (2. mája, RV) – Modlitba a Cirkev. To sú dva kľúčové body náuky Origena Alexandrijského, o ktorom hovoril Svätý Otec v audienčnej katechéze minulý týždeň. Dnes sa podrobnejšie venoval jeho životu a dielu, zvlášť čítaniu Svätého písma, ktoré je jeho jadrom a Origenes ním výrazne ovplyvnil cirkevnú tradíciu lectio divina, čiže posvätného čítania spojeného s modlitbou. Ako pripomenul Benedikt XVI., Origenes pretkával všetku svoju exegézu a teológiu skúsenosťami a podnetmi spojenými s modlitbou. Veď celé bohatstvo teologického myslenia nikdy nemôže byť len vedeckým traktátom, ale je vždy zakotvené v modlitbovej skúsenosti, v kontakte s Bohom. Spoznávanie Písma si preto podľa Origena vyžaduje viac než samotné štúdium osobný vzťah s Kristom a modlitbu. Bol presvedčený, že prednostnou cestou k poznaniu Boha je láska a že Krista nemožno skutočne spoznať, kým sa do neho nezaľúbime.
 
„V Liste Gregorovi Origenes pripomína: Oddávaj sa čítaniu božských Písem; venuj sa mu vytrvalo. Venuj sa čítaniu s úmyslom veriť a páčiť sa Bohu. Ak sa počas čítania ocitneš pred zavretou bránou, búchaj a otvorí ti strážca, o ktorom Ježiš povedal: Správca mu otvorí. Venuj sa teda posvätnému čítaniu, hľadaj v Bohu s neoblomnou vernosťou a vierou zmysel božských Písem, ktorý sa v nich skrýva vo veľkej miere. Nesmieš sa však uspokojiť s búchaním a hľadaním: na pochopenie Božích vecí nevyhnutne potrebuješ modlitbu. Práve na povzbudenie do nej nám Spasiteľ nepovedal len: Hľadajte a nájdete, a Klopte a otvoria vám, ale dodal: Proste a dostanete (Ep. Gr. 4).“

 
Touto náukou zohral Origenes v dejinách lectio divina priekopnícku úlohu. Od neho sa naučil čítať Písmo biskup Ambróz z Milána, ktorý posvätné čítanie priniesol na Západ a odovzdal ho Augustínovi a následne mníšskej tradícii. Najvyšší stupeň poznania Boha vyviera podľa Origena z lásky. Tak to je aj medzi ľuďmi: jeden môže poznať druhého do hĺbky, iba ak je medzi nimi láska, ak si otvárajú srdcia. Výrečný príklad nachádzal Origenes vo výklade hebrejského slova spoznať, ktoré sa používa aj na pomenovanie aktu ľudskej lásky. Vyjadruje sa tak, že jednota v láske spôsobuje ozajstnejšie poznanie. Ako muž a žena sú dvoma v jednom tele, tak sa Boh a veriaci stávajú dvoma v jednom duchu. Týmto spôsobom ústi Origenova modlitba podľa Benedikta XVI. do najvyšších úrovní mystiky. Ako príklad citoval jeho vyznanie zachované v prvej z Homílií o Piesni piesní:
 
„Často – Boh mi je v tom svedkom – som veľmi silno cítil, že Ženích sa približuje; potom náhle odišiel a ja som nemohol nájsť to, čo som hľadal. Znova mi dal túžbu po svojom príchode a niekedy sa vrátil, no keď sa mi zjavil, keď som ho držal v rukách, hľa, zasa mi unikol, a len čo sa mi stratil, znova ma primel hľadať ho… (Hom. Cant. 1, 7).“

 
V tejto súvislosti Benedikt XVI. pripomenul slová svojho predchodcu Jána Pavla II. z encykliky Nuvo millennio ineunte, kde hovorí o modlitbe ako pravom dialógu lásky, keď sa ľudská bytosť nechá úplne ovládnuť božským Milencom a chveje sa pod dotykom Ducha synovsky odovzdaná v Otcovom srdci… Ide o „cestu úplne založenú na milosti, ktorá si však vyžaduje tvrdé duchovné úsilie a pozná aj bolestivé očisťovanie, ale jej plodom je v rozličných možných formách nevýslovná radosť, ktorú mystici zažívajú ako manželskú jednotu“ (n. 33).

Ďalšou dôležitou časťou Origenovej náuky bola náuka o Cirkvi, zvlášť o všeobecnom kňazstve veriacich. Origenes v tejto súvislosti pripomínal zákaz vstúpiť do svätyne svätých daný Áronovi po smrti jeho dvoch synov a varoval veriacich, že ak niekto kedykoľvek vstúpi do svätyne bez povinnej prípravy, bez veľkňazského odevu a predpísaných obiet, zomrie…
 
„Tento prejav sa týka nás všetkých. Nariaďuje vlastne, aby sme vedeli, ako pristupovať k Božiemu oltáru. Alebo nevieš, že aj tebe, čiže celej Božej Cirkvi a veriacemu ľudu, bolo udelené kňazstvo? Počúvaj, ako sa Peter prihovára veriacim: Vyvolené, kráľovské, kňazské pokolenie, svätý národ, ľud, ktorý si Boh prisvojil. Ty máš teda kňazstvo, lebo si kňazským pokolením, a preto musíš ponúkať Bohu obetu… No aby si ju mohol ponúkať dôstojne, potrebuješ čisté rúcho odlišné od bežného odevu ostatných ľudí, nevyhnutne potrebuješ božský oheň“ (tamtiež).

Takže na jednej strane „prepásané bedrá“ a „kňazský odev“, čiže čistý a čestný život, a na druhej strane „lampa stále zažatá“, čiže viera a znalosť Písem, sa stávajú neodmysliteľnými podmienkami na vykonávanie všeobecného kňazstva, ktoré si vyžaduje čistý a čestný život, vieru a znalosť Písem. O to viac sú tieto podmienky, samozrejme, nevyhnutné pre služobné kňazstvo. Podľa Origena vytvárajú tieto podmienky – čiže celkové vedenie života, ale najmä prijímanie a štúdium Slova – pravú „hierarchiu svätosti“ vo všeobecnom kňazstvev kresťanov. Na vrchol tejto cesty k dokonalosti Origenes kládol mučeníctvo. Hovoril o „ohni na zápalnú obetu“, čiže o viere a znalosti Písem, ktorý nikdy nesmie vyhasnúť na oltári toho, kto vykonáva kňazskú službu.

V daždi, ktorý sa spustil na účastníkov generálnej audiencie na Svätopeterskom námestí, Svätý Otec povzbudil pútnikov, aby aj vodu prijali ako znak požehnania - najmä keď sa teraz toľko hovorí o suchu. Potom svoj prejav skrátil a len dodal, že táto neúnavná púť dokonalosti sa týka nás všetkých, ak sa pohľad našich sŕdc upiera na kontempláciu Múdrosti a Pravdy, ktorou je Ježiš Kristus. Benedikt XVI. použil slová evanjelistu Lukáša, ktorý hovorí, že keď Ježiš kázal v Nazarete, „oči všetkých, čo boli v synagóge, sa upierali na neho“ (Lk 4, 16-30) a vzyval všetkých, aby aj napriek nepriaznivému počasiu upreli oči na Krista, a tak nastúpili na pevnú a správnu cestu. -te-

V pozdravoch po katechéze sa Svätý Otec prihovoril aj pútnikom zo Slovenska: „Srdečne pozdravujem slovenských pútnikov z farností Pušovce, Zemplínska Teplica, ako aj z Cirkevnej základnej umeleckej školy z Lučenca. Bratia a sestry, v tomto mariánskom mesiaci máji vás chcem zveriť Panne Márii. Ona nech vás sprevádza pri hľadaní pravého pokoja. S týmto želaním žehnám vás i vaše rodiny. Pochválený buď Ježiš Kristus!“