Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (27. apríla, RV) - Počas uplynulej soboty a nedele Svätý Otec absolvoval svoju štvrtú pastoračnú cestu v rámci Talianska. Jeho kroky smerovali do Vigevana a Pavie. Benedikt XVI. si tak splnil dávnu túžbu pomodliť sa pri posvätných ostatkoch svojho obľúbeného cirkevného učiteľa sv. Augustína, ktorý patrí medzi najčastejšie citovaných svätcov v jeho prejavoch a dokumentoch.

„Chcem ohlasovať mužom a ženám milovaného Talianska zvesť, starú a pritom stále novú, ktorá zaznieva s osobitnou silou v tomto veľkonočnom čase: Kristus vstal zmŕtvych!“ povedal po prílete do Vigevana a v následnej homílii vyzval miestnu cirkev dôverovať Pánovi, ktorý jediný robí akékoľvek naše úsilie plodným.

V sobotu večer, po prílete do Pavie sa prihovoril k tamojším mladým slovami: „Nebojte sa darovať vašu existenciu Kristovi: on nikdy nesklame naše očakávania, pretože pozná, čo je v našom srdci. Pri jeho vernom nasledovaní nebude pre vás ťažké nájsť odpoveď na otázky, ktoré si v duchu kladiete: „Čo mám robiť? Aká úloha ma v živote očakáva?“ - Cirkev, ktorá potrebuje vaše nasadenie pri ohlasovaní evanjelia, osobitne vašim vrstovníkom, je vám oporou na ceste spoznávania viery a na ceste lásky voči Bohu a voči bratom. Spoločnosť, ktorá je v súčasnosti poznačená nespočetnými sociálnymi zmenami, očakáva váš prínos pre vytvorenie vzájomného spolunažívania, menej egoistického a viac solidárneho, reálne oživovaného veľkými ideálmi spravodlivosti, slobody a pokoja. Toto je vaše poslanie, milí mladí priatelia! Nech vás sprevádza vzkriesený Kristus a spolu s ním Panna Mária, jeho a naša Matka.“
 V nedeľu ráno kroky Svätého Otca smerovali na polikliniku sv. Matúša, kde sa prihovoril chorým a tým, ktorí sa o nich starajú, keď povedal: „Život človeka! Tento veľký dar, hoci sa skúma a odhaľuje, stále ostáva tajomstvom. (...)Utrpenie sa prieči ľudskému duchu; avšak ostáva stále pravdou, že keď je prijaté s láskou a prežiarené vierou, stáva sa vzácnou príležitosťou, ktorá nás tajomným spôsobom zjednocuje s Kristom Vykupiteľom, s mužom bolesti, ktorý na kríži prijal na seba bolesť a smrť človeka. Obetou svojho života vykúpil ľudské utrpenie a urobil ho základným prostriedkom spásy. Drahí chorí, zverte Pánovi ťažkosti a súženia, ktorým musíte čeliť, a ony sa na svojej úrovni stanú prostriedkami očisty a spásy pre celý svet.“

Vo svojich príhovoroch počas svojej pastoračnej cesty sa Benedikt XVI. niekoľkokrát vrátil k osobnosti sv. Augustína ako vzoru neúnavného hľadania pravdy. Jeho zanietenie pre človeka podľa Svätého Otca nevyhnutne znamenalo hľadanie Boha, „lebo iba v Božom svetle sa môže naplno zjaviť aj veľkosť človeka, krása dobrodružstva ľudského bytia. Tento Boh sa mu spočiatku zdal príliš vzdialený, potom zistil, že tento Boh, veľký a nedosiahnuteľný, sa nám priblížil, stal sa jedným z nás. Veľký Boh je naším Bohom, je Bohom s ľudskou tvárou. (...) Viera v Krista ukončila Augustínovo skúmanie, ale ukončila v zmysle, že stále ostal na ceste, ba hovorí: ani vo večnosti nebude naše skúmanie ukončené. Bude to večné dobrodružstvo odkrývania stále nových veľkostí a krás.“

Za hlavný odkaz Augustína súčasnej Cirkvi označil Svätý Otec lásku, bez ktorej všetky charizmy strácajú zmysel a ktorá je dušou cirkevného života a pastoračnej aktivity a pripomenul veriacim jeho vyznanie:
„‚Neskoro som si ťa zamiloval‚ krása taká prastará a taká nová, neskoro som si ťa zamiloval. Hľa: ty si bol vo mne a ja som bol vonku a tam som ťa hľadal... Bol si so mnou a ja som nebol s tebou... Volal si ma, kričal si, premohol si moju hluchotu. Oslnil si ma, oslepil a konečne si vyliečil moju slepotu‛ (porov. Vyznania 10, 27-38).“

Vo svojej stredajšej katechéze počas generálnej audiencie, Svätý Otec predstavil Origena Alexandrijského – „osobu s rozhodujúcim významom pre vývoj kresťanského myslenia“. Jeho teologický prínos nazval Benedikt XVI. „nezvratným obratom“ a jeho osobu „skutočným majstrom“, ktorého mali žiaci veľmi radi nielen ako rozhľadeného teológa, ale aj ako príkladného svedka toho, čo vyučoval.
V čom spočívala táto novosť s takými závažnými dôsledkami? Benedikt XVI. na túto otázku odpovedal slovami: „V podstate súvisí so založením teológie na vykladaní Písma. Tvoriť teológiu znamenalo pre neho predovšetkým vysvetľovať, chápať Písmo; alebo môžeme tiež povedať, že jeho teológia je dokonalou symbiózou medzi teológiou a exegézou. Naozaj, poznávacím znamením Origenovej náuky sa zdá byť práve neprestajné pozvanie prechádzať od litery k duchu Písem, a tak rásť v poznaní Boha.“

Von Balthasar nazval túto Origenovu metódu „alegorizmom“. Inšpirovali sa ním mnohí ďalší vedci, takže tradícia a magistérium sa vyformovali ako „Písmo v akcii“. Origenes spísal svoju teóriu v bohatom diele 320 kníh a 310 kázní, avšak väčšina z nich sa nezachovala. Za najznámejšiu možno označiť jeho Hexaplu, čiže text Písma zoradený v šiestich paralelných stĺpcoch: po hebrejsky hebrejským písmom, po hebrejsky v gréckom prepise a potom v štyroch rôznych gréckych prekladoch na porovnanie. Ide o veľdielo najplodnejšieho autora prvých troch kresťanských storočí. Jeho záber siahal od exegézy k dogmatike, od filozofie k apologetike, od asketiky k mystike. „Predstavuje základnú a globálnu víziu kresťanského života,“ dodal Benedikt XVI. – ls –