Benedikt XVI. na univerzite v Pavii: Iba v Božom svetle sa naplno zjavuje krása dobrodružstva ľudského bytia

Vatikán (23. apríla, RV) – „Som veľmi vďačný za slová o odvahe hľadať pravdu až za hranice poznania a nepoddať sa slabosti rozumu,“ povedal Benedikt XVI. študentovi Stefanovi Pellegrinovi, ktorý ho v mene svojich kolegov privítal na pôde univerzity v Pavii. Svätý Otec zdôraznil, že univerzitnému stretnutiu pripisuje v programe svojej pastoračnej cesty „osobitný význam“ a pripomenul, že na tejto univerzite pôsobili ako profesori alebo žiaci svätci ako Pius V., Karol Boromejský či Jana Berettová Mollová.

„Každá univerzita by si mala stále strážiť jadro štúdia, aby bolo šité na mieru človeka, aby bola osoba študenta chránená pred anonymitou a mohla rozvíjať plodný dialóg s vyučujúcimi a získavať z neho podnety na svoj kultúrny i ľudský rast.“ Týmito slovami Benedikt XVI. upozornil na ústredné postavenie osoby a medziosobných vzťahov v intelektuálnom dialógu. Zvýraznil tri oblasti vzhľadom na to, čo sa na univerzitách odovzdáva a čo by sa malo odovzdávať: kým vedecké disciplíny prirodzene a oprávnene vedú k špecializácii, osoba potrebuje jednotu a syntézu; kým výskum smeruje k poznaniu, osoba potrebuje múdrosť; a kým štruktúra uprednostňuje komunikáciu, cieľom osoby je zdieľanie. Cirkev má preto do kultúrneho života podľa pápeža vnášať pozornosť voči osobe, voči jej celostnej životnej skúsenosti a voči jej určeniu pre spoločenstvo.

Ako vzor neúnavného hľadania pravdy, zmyslu života a spôsobu žitia a poznania človeka ponúkol Benedikt XVI. akademickej obci sv. Augustína. Jeho zanietenie pre človeka podľa neho znamenalo nevyhnutne hľadanie Boha.
 
„Lebo iba v Božom svetle sa môže naplno zjaviť aj veľkosť človeka, krása dobrodružstva ľudského bytia. Tento Boh sa mu spočiatku zdal príliš vzdialený, potom zistil, že tento Boh, veľký a nedosiahnuteľný, sa nám priblížil, stal sa jedným z nás. Veľký Boh je naším Bohom, je Bohom s ľudskou tvárou. (...) Viera v Krista ukončila Augustínovo skúmanie, ale ukončila v zmysle, že stále ostal na ceste, ba hovorí: ani vo večnosti nebude naše skúmanie ukončené. Bude to večné dobrodružstvo odkrývania stále nových veľkostí a krás. Vysvetľoval slová žalmu: ‚Hľadajte vždy jeho tvár‛ a povedal, že toto platí pre večnosť a že krása večnosti spočíva v tom, že nejde o vec statickú, ale o nesmierny pokrok v nesmiernej Božej kráse.“ -te-