Generálna audiencia: Klement Alexandrijský redefinoval grécku apátheiu na lásku k Bohu
 

Vatikán (18. apríla, RV) – Po sviatočnej prestávke sa dnes v audienčnej katechéze Svätý Otec vrátil k svojej sérii príhovorov o ranocirkevných otcoch a učiteľoch. Vybral si sv. Klementa Alexandrijského, ktorý sa narodil približne v polovici druhého storočia v Aténach, odkiaľ pochádzal jeho veľký záujem o filozofiu. Stal sa tak jedným z priekopníkov dialógu medzi vierou a rozumom v kresťanskej tradícii. Už v mladosti sa presťahoval do Alexandrie, symbolického mesta tohto plodného stretnutia rozličných kultúr typického pre helenizmus. Stal sa tam Pántenovým žiakom a neskôr kňazom. Počas prenasledovania v rokoch 202-203 Alexandriu opustil a utiekol do Cézarey v Kapadócii, kde zomrel okolo roku 215.

Benedikt XVI. vyzdvihol zo zachovaných diel Klementa Alexandrijského tri s gréckymi názvami: Protrettico, Pedagogo a Stromati. Vidí v nich nezámernú trilógiu, vhodnú na účinné sprevádzanie kresťana v duchovnom dozrievaní. Protrettico znamená povzbudenie a podľa Benedikta XVI. ide o povzbudenie Ježiša Krista, ktorý pobáda ľudí, aby sa rozhodli prijať cestu k Pravde. Potom nastupuje Pedagogo, čiže učiteľ, pre tých, ktorí sa krstom už stali Božími deťmi. A napokon sa ten istý Kristus prejavuje ako Didascalo, majster, ktorý ponúka ešte hlbšiu náuku. Tá je zhromaždená v diele Stromati, čo po grécky znamená tapety. Ide o nesystémovú zbierku rozličných tém, o ktorých Klement vyučoval.
 
„Vo svojom celku klementínska katechéza sprevádza katechumena i pokrsteného krok za krokom, aby na dvoch perutiach viery a rozumu dosiahli osobné poznanie Pravdy, ktorou je Ježiš Kristus, Božie Slovo. Iba toto poznanie osoby, ktorá je pravdou, je pravá gnóza, čo v gréčtine vyjadruje poznanie, chápavosť. Je stavbou, ktorú vybudoval rozum na podnet nadprirodzeného princípu. Viera tvorí pravú filozofiu, čiže pravú konverziu na ceste, na ktorú sa oplatí v živote vydať. Pravá gnóza je teda rastom vo viere, ktorú Ježiš Kristus vzbudzuje v duši zjednotenej s ním.“

V tomto duchu Klement rozlišuje dva stupne kresťanského života. Na prvom stoja veriaci kresťania, prežívajúci všeobecnú vieru, avšak stále otvorenú obzorom svätosti. Na druhom stupni sú tzv. gnostici, ktorí už vedú život duchovnej dokonalosti. Kresťan má teda vychádzať zo všeobecného základu viery, na ceste hľadania sa má dať viesť Kristom a tak dosiahnuť poznanie Pravdy a právd, ktoré tvoria obsah viery.
 
„Také poznanie, hovorí nám Klement, sa stáva v duši živou skutočnosťou: nie je iba teóriou, ale je životnou silou, je jednotou premieňajúcej lásky. Poznanie Krista nie je len názor, ale je to láska, ktorá otvára oči, premieňa človeka a vytvára spoločenstvo s Logosom, s Božím Slovom, ktoré je pravda a život. V tomto spoločenstve, ktoré je dokonalým poznaním a láskou, dokonalý kresťan dosahuje kontempláciu, zjednotenie sa s Bohom.“

Klement si tak osvojuje náuku, podľa ktorej posledným cieľom človeka je stať sa podobným Bohu. Sme stvorení na jeho obraz a podobu a stávať sa mu podobnými môžeme práve vďaka spoločnej podstate s ním, ktorú každý človek dostal v momente stvorenia.
 
„Vďaka ktorému je už pre seba samého – už pre seba samého – Božím obrazom. Taká spoločná podstata nás uschopňuje spoznávať Božie skutočnosti, ku ktorým sa človek prikláňa predovšetkým vďaka viere. Skrze vieru žitú, skrze praktizovanie čností môže rásť až do kontemplácie Boha. Klement tak na ceste dokonalosti prisudzuje morálnemu aspektu takú istú dôležitosť, akú aspektu rozumovému. Oba súvisia, pretože nemožno poznávať bez prežívania a nemožno žiť bez poznávania. Pripodobňovanie sa Bohu a jeho kontemplovanie nemôžu byť dosiahnuté iba samotným rozumovým poznávaním: na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutný život podľa Logosu, život podľa pravdy. A následne, dobré diela musia sprevádzať rozumové poznanie tak, ako tieň sprevádza telo.“

Pravého gnostika ozdobujú podľa Klementa Alexandrijského dve hlavné čnosti: sloboda od žiadostivostí (apátheia) a láska ako pravá vášeň, ktorá upevňuje osobnú jednotu s Bohom. Láska darúva dokonalý pokoj a uschopňuje gnostika podstupovať i najťažšie obete. Etický ideál antickej filozofie – oslobodenie sa od vášní – teda Klement predefinoval a nahradil láskou v neprestajnom procese pripodobňovania sa Bohu. Týmto spôsobom vytvoril druhú veľkú príležitosť na dialóg medzi kresťanskou zvesťou a gréckou filozofiou, v ktorej pred ním neuspel v Aeropágu sv. Pavol. Klement tento dialóg podľa Benedikta XVI. znovu otvoril a zdokonalil ho na najvyššom stupni gréckej filozofickej tradície.
 
„Ako napísal môj ctený predchodca Ján Pavol II. v encyklike Fides et ratio, Alexandrijčan prichádza až k interpretácii filozofie ako úvodnej inštruktáže do kresťanskej viery (n. 38). A naozaj, Klement dospel až k tvrdeniu, že Boh dal filozofiu Grékom ako im vlastný zákon (Strom. 6, 8, 67, 1). Grécka filozofická tradícia je pre neho takmer rovná zákonu daného Židom a predstavuje priestor zjavenia. Ide o dva pramienky, ktoré napokon prichádzajú k tomu istému Logosu. Tak Klement jasne označuje cestu toho, kto sa usiluje dať za pravdu svojej vlastnej viere v Ježiša Krista. Môže teda slúžiť ako príklad pre kresťanov, ketechétov a teológov našich čias, ktorým Ján Pavol II. v spomenutej encyklike pripomína, aby viac brali do úvahy metafyzický rozmer pravdy a tak vstupovali do takého potrebného kritického dialógu so súčasným filozofickým zmýšľaním.“

Katechézu o Klementovi Alexandrijskom Svätý Otec uzavrel jeho „modlitbou ku Kristovi Logosu“, ktorou zakončil svoje dielo Pedagogo:
 
„Prejav priazeň svojim deťom, daj nám žiť v tvojom pokoji, aby sme sa premiestňovali do tvojho mesta, aby sme prechádzali cez vlny hriechu a nedali sa nimi pohltiť, aby nás Svätý Duch a neopísateľná Múdrosť unášali do pokoja: nás, ktorí deň i noc, až do posledného dňa spievame pieseň vďaky jedinému Otcovi, ... Synovi učiteľovi a majstrovi, spolu so Svätým Duchom. Amen! (Ped. 3, 12, 101).“

V pozdravoch po katechéze sa Svätý Otec prihovoril aj pútnikom zo Slovenska: “S láskou vítam slovenských pútnikov z Bratislavy a Zuberca. Bratia a sestry, ďakujem vám za modlitby, ktorými sprevádzate moju službu nástupcu sv. Petra, a zo srdca žehnám vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!“ -te-