Benedikt XVI.: Ďakujem za zástupy tých, ktorí sa za mňa modlia

Vatikán (16. apríla, RV) – „Poďte sem a počúvajte, všetci ctitelia Boží, vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil“ (Ž 66, 16). Týmito slovami 66. žalmu sa prihovoril Benedikt XVI. pri príležitosti svojich 80. narodenín účastníkom včerajšej ďakovnej svätej omše na Námestí sv. Petra. „Samozrejme, liturgia nesmie slúžiť na rozprávanie o sebe, o svojom vlastnom ja; naopak, náš život môže slúžiť na ohlasovanie Božieho milosrdenstva,“ povedal Svätý Otec v pripomienke včerajšieho sviatku Božieho milosrdenstva.

Osobitne si v homílii spomenul na svoju kňazskú vysviacku na Sviatok svätých Petra a Pavla roku 1951, keď sa mu Ježiš prihovoril ako nie sluhovi, lež priateľovi, a dal mu moc odpúšťať hriechy.
 
„Duch Ježiša Krista je sila odpustenia. Je to moc Božieho milosrdenstva. Dáva možnosť začínať znovu – vždy znovu. Priateľstvo Ježiša Krista je priateľstvom toho, kto z nás robí odpúšťajúce osoby a kto zároveň odpúšťa nám, neprestajne nás dvíha z našej slabosti a práve takto nás vychováva, vštepuje nám vedomie vnútornej povinnosti milovať, povinnosti odpovedať na jeho dôveru svojou vernosťou.“

V tomto duchu Svätý Otec znova pripomenul Tomášovo vyznanie „Môj Pán a môj Boh!“ z nedeľného evanjelia, na ktorom postavil tento rok aj svoj príhovor pred požehnaním Urbi et Orbi.
 
„Pán si odniesol svoje rany so sebou do večnosti. Je zraneným Bohom; dal sa zraniť láskou k nám. Rany sú pre nás znamením, že nám rozumie a dáva sa zrańovať láskou k nám. Tieto jeho rany – ako sa ich len dotýkame v dejinách týchto našich čias! Dáva sa stále znova zraňovať pre nás. Akú istotu jeho milosrdenstva a akú útechu znamenajú tie rany pre nás! A akú istotu nám dávajú o tom, kým je: Môj Pán a môj Boh! A ako ustanovujú pre nás povinnosť tiež sa dať zraňovať pre neho!“

 
Milosrdný Boh myslí na nás ľudí – podľa slov Svätého Otca – v malých veciach, aby nám tak pomohol dosiahnuť veľké. „Keď Pán zväčšil moje bremeno zodpovednosti, vniesol do môjho života aj novú pomoc,“ povedal Benedikt XVI.
 
„Opakovane s vďačnou radosťou badám, aký veľký je zástup tých, ktorý ma podporujú svojou modlitbou; ktorí mi svojou vierou a svojou láskou pomáhajú zvládať moju službu; ktorí sú zhovievaví s mojou slabosťou a rozoznávajú aj v Petrovom tieni liečivé svetlo Ježiša Krista. Za toto by som chcel v tejto hodine zo srdca ďakovať Pánovi a vám všetkým. A chcel by som túto homíli zakončiť slovami sv. pápeža Leva Veľkého, tou modlitbou, ktorú som presne pred 30 rokmi napísal na pamätný obrázok svojej biskupskej vysviacky: Modlite sa k nášmu dobrému Bohu, aby ráčil v našich dňoch posilňovať vieru, rozmnožovať lásku a rozhojňovať pokoj. Nech robí mňa, svojho úbohého služobníka, dostatočným pre jeho úlohu a užitočným pre vaše povzbudzovanie a nech mi dožičí taký rozvoj služby, aby v darovanom čase rástla moja oddanosť. Amen.“ -te-