Vatikán
(13. apríla, RV) - „Kristus vstal z mŕtvych! Pokoj vám! – Týmito
slovami sa pápež Benedikt XVI. prihovoril k veriacim zhromaždeným na námestí sv. Petra
ako aj tým, pri televíznych a rozhlasových prijímačoch na veľkonočnú nedeľu, vo svojom
príhovore pred požehnaním Urbi et Orbi a pokračoval – „Slávime dnes veľké
tajomstvo, ktoré je základom kresťanskej viery a nádeje: Ježiš Nazaretský, Ukrižovaný,
na tretí deň vstal z mŕtvych podľa Písiem. Správu, ktorý anjelmi zvestovali na úsvite
prvého dňa po sobote Márii Magdaléne a ženám, čo sa poponáhľali ku hrobu, túto zvesť
dnes opäť počúvame s pohnutím: “Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu, vstal
z mŕtvych!” (Lk 24,5-6).
Svätý Otec sa pozastavil najmä pri výroku
apoštola Tomáša na základe ktorého sa obrátil s výzvou na všetkých veriacich, keď
povedal: “Pán môj a Boh môj”! Obnovme aj my v sebe Tomášovo vyznanie viery.
Ako veľkonočné blahoželanie som tento rok chcel zvoliť práve jeho slová, pretože moderná
spoločnosť očakáva od kresťanov obnovené svedectvo o Kristovom zmŕtvychvstaní; potrebuje
ho stretnúť s možnosťou spoznať ho ako pravého Boha a pravého človeka. Ak v tomto
apoštolovi spoznávame pochybnosti a neistotu mnohých dnešných kresťanov, a tiež obavy
a sklamania našich nespočetných súčasníkov, rovnako spolu s ním môžeme presvedčivo
objaviť obnovenú vieru v Krista, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych. Táto viera,
odovzdávaná cez storočia prostredníctvom nástupcov apoštolov, pretrváva, keďže zmŕtvychvstalý
Pán viac nezomiera. Žije v Cirkvi a pevne ju vedie smerom k zavŕšeniu jej spásonosného
poslania. Každého z nás môžu pokúšať Tomášove pochybnosti. Bolesť,
zlo, nespravodlivosť, smrť, najmä ak sa dotýka nevinných - ako sú detské obete vojen
a terorizmu, chorôb a hladu - nevystavuje toto všetko našu vieru tvrdej skúške?
A predsa, paradoxne práve v týchto prípadoch je nám Tomášova nedôvera vzácna a užitočná,
pretože nám pomáha očisťovať každú falošnú predstavu o Bohu a vedie nás k objaveniu
jeho pravej tváre: tváre Boha obťaženého v Kristovi bolesťami zraneného ľudstva.
Tomáš od Pána prijal a neskôr Cirkvi odovzdal dar viery, odskúšanej Kristovým utrpením
a smrťou, a potvrdilo stretnutie so zmŕtvychvstalým Kristom. Viera najprv takmer mŕtva
a potom znovuzrodená pri dotyku Kristových rán. Rán ktoré Zmŕtvychvstalý neskrýval,
ale ukázal a stále nám na ne poukazuje cez súženia a utrpenia každej ľudskej bytosti. “Jeho ranami ste boli uzdravení” – pokračoval Svätý Otec vo svojom
príhovore - (1 Pt 2,24), to je zvesť, ktorú Peter predkladal prvým konvertitom.
Tie rany, ktoré boli pre Tomáša najprv prekážkou viery, lebo sa javili ako znamenia
Ježišovho zdanlivého zlyhania, tie isté rany sa počas stretnutia so Zmŕtvychvstalým
stali dôkazom jeho víťaznej lásky. Tieto rany, ktoré Ježiš prijal z lásky
k nám, pomáhajú nám, aby sme pochopili kto je Boh a opakovali aj my: “Pán môj a Boh
môj”. Iba Boh, ktorý nás miluje až do tej miery, že na seba berie naše rany a naše
bolesti, vrátane bolestí nevinných, iba taký Boh je hodný viery.“
V príhovore
na stredajšej generálnej audiencii sa Benedikt XVI. venoval téme zjavení zmŕtvychvstalého
Pána učeníkom, o ktorých hovorí liturgia počas veľkonočnej oktávy. Tieto jeho zjavenia
podľa pápeža znamenajú pozvanie aj pre nás, aby sme prehĺbili základný odkaz Veľkej
noci. Podnecujú nás k tomu, aby sme prešli duchovnou cestou tých, ktorí sa stretli
s Kristom a spoznali ho počas prvých dní po veľkonočných udalostiach. „Evanjelista
Ján hovorí, - zdôraznil Svätý Otec, - že Peter a on sám sa po správe,
ktorú im zvestovala Mária Magdaléna, rozbehli takmer opreteky k hrobu (por. Jn 20,3).
Otcovia Cirkvi videli v tomto ich náhlení sa k prázdnemu hrobu povzbudenie a jedinečnú
súťaživosť, opodstatnenú medzi veriacimi: súťaž v hľadaní Krista. A čo povedať o Márii
Magdaléne? Plačúca zostáva pri prázdnom hrobe s jedinou túžbou – vedieť, kam odniesli
jej Pána. Nachádza a spoznáva ho, keď ju zavolá menom (por. Jn 20, 11-18).
Aj my ho stretneme, ak hľadáme Pána s dušou jednoduchou a úprimnou.
Dokonca on sám príde na stretnutie k nám, dá sa nám spoznať, zavolá nás po
mene a umožní nám vstúpiť do intimity jeho lásky.“ - ls –