2007-04-12 14:46:43

Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Európska únia oslavovala


RealAudioMP3 Vážení poslucháči! V päťdesiatke sa zvykne bilancovať. Pred pár týždňami si okrúhle jubileum pripomenula Európska únia. 25. marca 1957 bola podpísaná tzv. Rímska zmluva, ktorou bolo založené Európske hospodárske spoločenstvo. Z neho sa po podpise Maastrichtskej zmluvy v roku 1992 vyvinula Európska únia. Dnes má 27 členov a poskytuje štyri základné slobody: voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Pri tejto príležitosti sa na celom kontinente konali sprievodné podujatia. Vrcholom bolo stretnutie európskych lídrov v Berlíne a rímsky kongres, ktorý posledný marcový víkend pripravila Komisia biskupských konferencií Európskej únie. Zúčastnili sa ho viaceré osobnosti politického života. Spomeniem aspoň predsedu európskeho parlamentu Hansa Pötteringa či talianskeho premiéra Romana Prodiho. Nechýbala ani slovenská delegácia, vedená vojenským ordinárom Františkom Rábekom.

Päťdesiat rokov je určite dôvod k oslavám. Členské štáty Európskej únie nezažili celý ten čas žiaden vojnový konflikt. Starý kontinent sa stal zónou bohatstva a prosperity. Dnes stojí pred novými výzvami. Starnutie obyvateľstva, klesajúca pôrodnosť, príliv imigrantov a potreba ich integrácie do spoločnosti. Podľa manifestu skupiny „Iniciatíva kresťanov pre Európu“, ktorej základ položila dohoda medzi nemeckými a francúzskymi katolíkmi, projekt európskeho zjednotenia oslabuje rozširujúci sa individualizmus a vystupňovaný národný egoizmus. Práve preto medzi najviac skloňované slová na rímskom summite patrila solidarita. Na prvý pohľad sa zdá, že toto slovo apeluje najmä na vytvorenie takého európskeho modelu, ktorý by zjednotil hospodársky úspech so sociálnou zodpovednosťou. Iste, aj v tejto sfére je čo naprávať. Veď podľa prieskumov jeden zo šiestich Európanov žije v chudobe. Obsah slova solidarita je však oveľa širší a zahŕňa všetky sféry života. Znamená nemrhať finančnými prostriedkami a využívať ich na pomoc slabým a chudobným po celom svete.

V tejto súvislosti mi prichádza na um sťahovanie europoslancov z Bruselu do Štrasburgu, ktoré každoročne stojí milióny eúr. S kým solidarizuje Európska únia, keď na jednej strane podporuje protifajčiarske kampane a zároveň dotuje tabakové spoločnosti? O akej solidarite s tretím svetom chceme hovoriť, keď namiesto toho, aby sme chudobným krajinám otvorili svoje trhy a tak im umožnili postaviť sa na nohy, európska centrála každoročne masívne dotuje vlastných poľnohospodárov. Takáto politika je dlhodobo neudržateľná. Hospodársky rozvoj, a teda aj sociálne zabezpečenie ohrozuje nedostatok solidarity. Tá sa neprejavuje len dávaním z nadbytku iným, ale najmä ochotou prijať do života slabých, chorých, či deti. Na konferencii v Ríme tento stav výstižne opísal sekretár Svätej Stolice pre vzťahy so štátmi Dominique Mamberti, keď povedal, že by bolo nespravodlivé financovať európsky sociálny model na úkor budúcich generácií. Príčiny poklesu pôrodnosti nie sú ekonomické a sociálne, ale psychologické a morálne. Priveľa individualizmu a nedôvera v budúcnosť. Kde inde sa možno naučiť tejto dôvere, ak nie v rodine? Ona je podľa Mambertiho základom európskeho sociálneho modelu. Ak dnes hľadáme nové impulzy k prehĺbeniu integrácie, mali by sme sa vrátiť k jej koreňom. Sem patrí nespochybniteľne aj kresťanstvo. Ono priviedlo Európu k hospodárskemu, kultúrnemu i duchovnému rozkvetu. Myšlienky evanjelia prispeli veľkou mierou aj k povojnovému zmiereniu, veď všetci hlavní aktéri, čo stáli na začiatku kreovania eurozóny, boli kresťanskí demokrati. Počet euroskeptikov rastie. Chýba potomstvo, absentuje vízia, ktorá by ponúkala nádej. Európski politici zhromaždení posledný marcový víkend v Berlíne prijali deklaráciu, v ktorej nepovedali nič nové. Nehovorili veľa o budúcnosti. Na túto bezradnosť narážal pápež Benedikt XVI, keď účastníkom konferencie v Ríme na osobitnej audiencii povedal: „Nemožno postaviť autentický spoločný európsky dom, ak zanedbáme vlastnú identitu národov“. Svätý otec otvorene kritizoval európskych lídrov, že neboli schopní ani v takej dôležitej chvíli spomenúť kresťanstvo ako podstatný prvok, ktorý živí všetky dôležité hodnoty, na ktorých Európa stojí: ľudská dôstojnosť, sloboda, mier, spravodlivosť, demokracia, vzájomný rešpekt a zodpovednosť, solidarita a subsidiarita. Tento prístup nazval odpadom od vlastnej identity.

Vážení poslucháči! Sme krátko po Nedeli Pánovho Zmŕtvychvstania. Vzkriesený Kristus je víťazom nad hriechom a smrťou, prameňom každej nádeje. Aj Európska únia ju potrebuje. Nestačí hovoriť o hodnotách, na ktorých ju chceme budovať. Hľadajme impulzy, ktoré nás budú motivovať. Najsilnejší dáva Boh sám. Praktizovanie náboženského života posilňuje zmysel pre spravodlivosť, otvára srdce pre veľkodušnosť. Takto postavená solidarita bude pevná a pomôže nielen jednotlivcom, ale celej európskej rodine.

Anton Ziolkovský







All the contents on this site are copyrighted ©.