Generálna audiencia Benedikta XVI.: Sme povolaní byť svedkami smrti a zmŕtvychvstania
Krista
Vatikán (11. apríla, RV) - V príhovore na dnešnej generálnej audiencii sa Svätý
Otec venoval téme zjavení zmŕtvychvstalého Pána učeníkom, o ktorých hovorí liturgia
počas veľkonočnej oktávy. Svoj príhovor začal poďakovaním veriacim za to, že sa na
Námestí sv. Petra zišli v takom hojnom počte a zopakoval správu, ktorú kresťania počuli
počas veľkonočnej vigílie: „Pán skutočne vstal zmŕtvych, aleluja!“ a pokračoval slovami
sv. Melita zo Sárd, ktorý žil v 2. storočí a takto opísal slová a myšlienky Zmŕtvychvstalého:
„Ja som cesta k spáse, baránok obetovaný za vás, som vaše výkupné, váš život, vaše
vzkriesenie, vaše svetlo, vaša spása, váš kráľ. Ja vám ukážem Otca“.
Ako
uviedol Svätý Otec, liturgia počas veľkonočnej oktávy nám pripomína niekoľko rôznych
stretnutí s Ježišom po jeho vzkriesení – s Máriou Magdalénou a ďalšími ženami, ktoré
šli ráno k hrobu, s apoštolmi zhromaždenými vo večeradle, s Tomášom a s ďalšími učeníkmi.
Tieto jeho zjavenia podľa Benedikta XVI. znamenajú pozvanie aj pre nás, aby sme prehĺbili
základný odkaz Veľkej noci. Podnecujú nás k tomu, aby sme prešli duchovnou cestou
tých, ktorí sa stretli s Kristom a spoznali ho počas prvých dní po veľkonočných udalostiach: „Evanjelista
Ján píše, že Peter a on sám sa po správe, ktorú im zvestovala Mária Magdaléna, rozbehli
takmer opreteky k hrobu (por. Jn 20,3). Otcovia Cirkvi videli v tomto ich náhlení
sa k prázdnemu hrobu povzbudenie a jedinečnú súťaživosť, opodstatnenú medzi
veriacimi: súťaž v hľadaní Krista. A čo povedať o Márii Magdaléne? Plačúca zostáva
pri prázdnom hrobe s jedinou túžbou – vedieť, kam odniesli jej Pána. Nachádza a spoznáva
ho, keď ju zavolá menom (por. Jn 20, 11-18). Aj my, ak hľadáme Pána s dušou jednoduchou
a úprimnou, ho stretneme. Dokonca o sám príde na stretnutie k nám, dá
sa nám spoznať, zavolá nás po mene a umožní nám vstúpiť do intimity
jeho lásky.“
Benedikt XVI. sa vo svojej audienčnej katechéze
zameral aj na stretnutie zmŕtvychvstalého Krista s dvomi emauzskými učeníkmi (por.
Lk 24, 13-35). Zatiaľ, čo sú zronení smrťou svojho Pána a vracajú sa domov, on sa
k nim priblížil bez toho, aby sa dal spoznať. Jeho slová, keď im vysvetľoval Písmo,
spôsobili, že ich srdcia horeli a požiadali ho, aby ostal s nimi: „Keď
nakoniec „vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho“ (v. 30),
ich oči sa otvorili, ale v tom istom momente Ježiš zmizol z ich pohľadu... Komentujúc
túto stať z evanjelia sv. Augustín podotýka: „Ježiš láme chlieb a oni ho spoznávajú.
Teda už viac nehovoríme, že nepoznáme Krista! Ak veríme, poznáme ho! Dokonca ak veríme,
máme ho! Oni mali Krista pri svojom stole, my ho máme vo svojej duši!“ A uzatvára:
„Mať Krista vo svojom srdci je viac, ako mať ho vo svojom dome: V skutočnosti je naše
srdce pre nás intímnejšie, ako náš dom“ (Reč 232, VII, 7). Naozaj sa
snažme priniesť Ježiša do nášho srdca.“
Ako uviedol
Svätý Otec, v predslove ku Skutkom apoštolov sv. Lukáš potvrdzuje, že „po
svojom umučení im (apoštolom) Ježiš poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď
sa im štyridsať dní zjavoval“ (Zj 1,3). „Je potrebné to pochopiť
dobre: keď evanjelista hovorí, že sa im „zjavil živý“, nechce povedať,
že sa Ježiš vrátil k životu, ktorý žil predtým, ako Lazár. Veľká noc, ktorú slávime
podľa sv. Bernarda znamená „prechod“ a nie „návrat“, pretože Ježiš sa nevrátil
do predchádzajúcej situácie, ale „prekročil hranicu smerom k oslávenému
postaveniu“, novému a definitívnemu. Preto dodáva, že „teraz Kristus ozaj prešiel
do nového života“ (Veľkonočný prejav).“
Napokon
sa Svätý Otec vo svojom príhovore pristavil pri stretnutí Krista s Máriou Magdalénou,
ktorej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi“
(Jn 20,17). Vyjadrenie, ktoré nás prekvapuje, najmä ak ho porovnáme s tým, ktoré adresoval
neveriacemu Tomášovi. Vo večeradle apoštolovi sám Zmŕtvychvstalý ukázal
svoje ruky a svoj bok, aby sa ich dotkol a uistil sa, že je to skutočne On
(por. Jn 20,27). V skutočnosti si tieto dve epizódy neprotirečia. Naopak, jedna pomáha
k pochopeniu druhej. Mária Magdaléna by chcela získať späť svojho Pána
ako predtým, majúc v pamäti dramatickú spomienku na kríž. Nie
je tu však viac miesto pre vzťah so Zmŕtvychvstalým iba ako s človekom. Aby sa
s ním stretla, nie je potrebné vracať sa späť, ale vložiť sa do tohto vzťahu
novým spôsobom: je potrebné ísť dopredu! Ako zdôrazňuje
sv. Bernard, Ježiš „nás všetkých pozýva k tomuto novému životu, k tomuto
prechodu... Neuvidíme Krista, ak sa budeme obracať dozadu“ (Veľkonočný prejav). Toto
sa stalo s Tomášom. Ježiš mu ukazuje svoje rany nie preto, aby zabudol na kríž,
ale aby ho urobil nezabudnuteľným aj pre budúcnosť.“
Na
záver katechézy Svätý Otec pripomenul, že úlohou učeníka je svedčiť o smrti a vzkriesení
svojho Pána a jeho novom živote: „Preto Ježiš vyzýva svojho neveriaceho
priateľa, aby sa ho dotkol: chce ho urobiť priamym svedkom svojho vzkriesenia. Drahí
bratia a sestry, aj my, ako Mária Magdaléna, Tomáš a ďalší apoštoli, sme povolaní
byť svedkami smrti a zmŕtvychvstania Krista. Nemôžeme si túto veľkú správu nechať
pre seba. Musíme ju niesť do celého sveta: „Videli sme Pána!“ (Jn 20, 25).“ Na
záver Svätý Otec udelil veriacim, ktorých sa na Námestí sv. Petra zišlo 35 000, apoštolské
požehnanie. Po skončení generálnej audiencie sa Benedikt XVI. odobral do svojho sídla
v Castel Gandolfo, odkiaľ sa späť do Ríma vráti na budúcu sobotu. –dj-