Očami viery, vedy a kultúry: Pašie podľa Matúša - ďalší krôčik k ekumenizmu

„Chrámová hudba by mala viesť k hlbšej modlitbe a nie rozptyľovať,“ tvrdí ruský pravoslávny arcibiskup Viedne Hilarion Alfejev, ktorý pred niekoľkými dňami uviedol v Ríme svoju skladbu Pašie podľa Matúša. Operu, ktorú mnohí nazvali krôčikom k jednote, zožala nielen veľké ovácie, ale novým spôsobom zvýraznila túžbu Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi dýchať oboma stranami pľúc. V dnešnej rubrike sa chceme ponoriť nielen do jej tónov, ale nechať preniknúť našimi srdciami túto túžbu po spoločnom nádychu a výdychu...
 
Talentovaný ruský skladateľ Hilarion Alfejev sa rozhodol svoje najnovšie dielo Pašie podľa Matúša po premiére v Moskve, na ktorej sa zúčastnil aj pravoslávny patriarcha Alexej II., uviesť aj tu v Ríme. V lukratívnom rozhovore pre Vatikánsky rozhlas sa zdôveril, že nadišiel čas na oveľa užšiu spoluprácu medzi Katolíckou a Pravoslávnou Cirkvou.
 
„Spoločne slávime tento rok Veľkú noc s katolíkmi. Neverím, že úplné znovunastolenie eucharistického spoločenstva medzi Východom a Západom by bolo po takmer tisícročí odlúčenia uskutočniteľné v blízkej budúcnosti, a neverím ani, že rozdiely na teologickej úrovni, ktoré medzi nami sú, by mohli byť jednoducho vyriešené zmiešanou teologickou komisiou. Ale verím, že by sme nemali čakať na vyriešenie týchto problémov a na znovunastolenie úplnej zhody. Srdce našej náboženskej skúsenosti je trpiaci a zmŕtvychvstalý Kristus.“

 
Arcibiskup Alfejev, ktorý sa narodil v Rusku v roku 1966, vyštudoval husle, klavír a kompozíciu na Hudobnej akadémii Gnessin v Moskve. Rovnako v Moskve vyštudoval aj teológiu. Od roku 1995 do roku 2001 zastával úrad sekretára pre vzťahy medzi niektorými kresťanskými cirkvami pri Moskovskom patriarcháte a pre vzťahy so zahraničím a v roku 2003 sa stal arcibiskupom Viedne a zástupcom moskovského patriarchátu pri Európskej Únii. O svojom najnovšom tvorivom procese sa autor priznal:

„Zrušil som jednu alebo dve medzinárodné cesty, takmer som neodpovedal na telefonáty a elektronickú poštu, a nemohol som v noci spať, lebo melódie mi stále prichádzali na myseľ, aj do tretej ráno. O textoch opery o utrpení Krista, ktoré som zámerne zvolil z Evanjelia podľa Matúša, som nemal ani najmenšiu pochybnosť. Za veľa vďačím aj Johanovi Sebastianovi Bachovi, ktorého hudba bola pre mňa vždy silnou a hlbokou inšpiráciou.“

Kardinál Paul Poupard, predseda Pápežskej rady pre dialóg s náboženstvami a pre kultúru, ktorý sa v Ríme na opere zúčastnil, uviedol, že dielo arcibiskupa Alfejeva je výhodným využitím bohatstva duchovného a kultúrneho dedičstva východu a západu.
„Pašie podľa Matúša sú príležitosťou urobiť ďalší krok na spoločnej ceste vzájomného spoznávania sa, vyjadrenia si úcty a spoločnej túžby oboch cirkví, ktoré pokračujú v intenzívnom a plodnom dialógu, aby tak Cirkev mohla dýchať oboma stranami pľúc.“

Na začiatku koncertu v Ríme, na ktorom sa zúčastnili aj poprední predstavitelia Vatikánu, prečítal arcibiskup Paoupard prítomným posolstvo pravoslávneho patriarchu Moskvy a celého Ruska Alexeja II.

„Pre nás všetkých je to príležitosť pripraviť sa na veľké a spásonosné dni Veľkého týždňa, ktorá nám môže pomôcť porozumieť dielu, ktoré dokonal náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus. Iba ak si uvedomíme tento čin, budeme mať predpoklad prijať mimoriadnu radosť stretnúť sa so vzkrieseným Kristom v žiarivý deň Kristovej Paschy.“
 
Pašie podľa Matúša reflektujú pravoslávne chápanie Ježišovho utrpenia, ktoré je odlišné od chápania charakteristického pre západne náboženské umenie, kde sa dôraz kladie skôr na Kristovu ľudskú stránku než na jeho božstvo. Podľa slov arcibiskupa Alfejeva sa pravoslávna tradícia vyhýba naturalizmom. Na pravoslávnych ikonách ukrižovania sa Ježiš nezobrazuje mŕtvy alebo v agónii a jeho smrť na kríži sa nekontempluje ako hrozná chvíľa, ale ako chvíľa radosti. Rovnaký postoj sa odráža aj v pravoslávnej liturgii. Takmer každá zmienka o umučení Krista sa dotýka aj vzkriesenia. Hudba odráža rovnako beznádej ako nádej, utrpenie ako vykúpenie, smrť ako aj vzkriesenie.

K mikrofónu sme si pozvali aj pátra Clauda Robineta z bieloruskej a ruskej redakcie, ktorý sa na koncerte zúčastnil.

„Spevy, ktoré sú spievané a čítané na našich bohoslužbách spieva samotné naše srdce. Arcibiskup Alfejev používa tento model východnej liturgie, ktorý sa ustálil vo všetkých našich kostoloch. Skomponoval hudbu na základe liturgických textov, ktoré už existujú, a ktoré on sám veľmi dobre pozná. Tento koncert bol pre náš všetkých prípravou na hlbšie prežitie Veľkého týždňa. V sálach Ríma, kde sa uvádzajú koncerty na tému utrpenia a umučenia Krista to bolo niečo nové a neobyčajné.“

Na záver sme sa spýtali ruského pravoslávneho arcibiskupa Innokencija so sídlom v Paríži, ktorý sa zúčastnil na koncerte v Ríme, ako prežíval tieto výnimočné chvíle.
„Cítim jednotu Ducha, spoločnú vieru, ktorá nás zbližuje. A to nám pomáha vnímať a cítiť blízkosť Krista. Tento typ hudby nemá čisto cirkevný charakter, na druhej strane nás však zbližuje s druhými a s Kristom, ktorý bol ukrižovaný, zomrel a vstal z mŕtvych.“ – ej –