Cirkev a svet: Oslavy podpisu Rímskych zmlúv upozornili na prvotné hodnoty EÚ

Vatikán (26. marca, RV) – Hodnoty prameniace v kresťanstve, na ktorých otcovia Európy postavili ideál jednoty, sú stále živé. A treba ich pripomínať, aby kresťania chápali a potvrdzovali, na čom stojí tento projekt a na čom musí stáť, ak má splniť svoju úlohu a naplniť očakávania, ktoré do Európskej únie vkladajú jej vlastní občania i svet. Túto myšlienku sa snažila vložiť do osláv 50. výročia podpísania pamätných Rímskych zmlúv Cirkev v Európe. Komisia biskupských konferencií Európskeho spoločenstva (COMECE) preto počas uplynulého víkendu zorganizovala v Ríme kongres s najvyššou politickou účasťou. V deväťčlennej slovenskej delegácii bol ako zástupca Konferencie biskupov Slovenska biskup František Rábek a z ostatných účastníkov napríklad podpredseníčka Hnutia katolíckych žien Slovenska Anna Kolková a dekan Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku Imrich Vaško. Všetci traja sa s nami o svoje dojmy podelia o chvíľu...

Toľko biskup František Rábek a za laikov Anna Kolková a Imrich Vaško. Program v rímskom Kapitolskom paláci slovenskí zástupcovia sledovali spolu so 400 ďalšími účastníkmi z celej Európy vrátane predstaviteľov 23 biskupských konferencií. Z mien známych politikov medzi rečníkmi zažiaril napríklad predseda talianskej vlády Romano Prodi, írska prezidentka Mary McAleese, nemecký minister vnútra Wolfgang Schäube alebo predseda Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering.

V rade starších sedí aj Anna Záborská

V predvečer kongresu komisia európskych biskupov slávnostne pripomenula verejnosti vyhlásenie s názvom Európa hodnôt. Vypracovala ho akási rada starších zložená z 25 osobností, ktoré biskupi vybrali na základe ich európskej a kresťanskej angažovanosti. Za Slovensko v nej bola europoslankyňa Anna Záborská a za Česko teológ a filozof Tomáš Halík.

V siedmich kapitolách rozsiahleho dokumentu vyzdvihla rada starších hodnoty zakotvené v jadre európskeho spoločenstva: pokoj a slobodu, zbližovanie medzi európskymi i neeurópskymi národmi, ekonomickú silu a medzinárodnú zodpovednosť, subsidiaritu a rôznorodosť, mnohosť a toleranciu, solidaritu vnútri únie i vo vzťahu k zvyšku sveta. Na základe tohto vyhlásenia vzniklo Rímske posolstvo, ktoré účastníci kongresu slávnostne odovzdali predsedovi talianskej vlády Romanovi Prodimu a ten ho deň nato predstavil na zasadnutí Rady Európy v Berlíne.

Benedikt XVI.: Antihodnotová kultúra podrýva samotnú demokraciu
 
Ako pri tejto príležitosti zdôrazňovali katolíci v Európe, hodnoty vbudované do základov únie a hodnoty kresťanstva veľmi úzko súvisia. S múdrosťou sebe vlastnou to vystihol presne pred rokom Benedikt XVI., keď sa prihovoril účastníkom kongresu Európskej ľudovej strany v Ríme. Pripomenul im, že svojou podporou kresťanských koreňov môžu významne prispieť k porážke šíriacej sa kultúry, ktorá vytláča náboženské presvedčenie a jeho prejavy do súkromnej a subjektívnej sféry.

To podľa súčasného pápeža podrýva samotnú demokraciu, lebo je sila závisí od hodnôt, ktoré podporuje.
 
„Z toho, že táto tradícia (...) prenáša hodnoty, ktoré sú pre dobro spoločnosti podstatné, môže Európska únia iba získať a obohatiť sa. Bolo by znakom nezrelosti, ak nie priamo slabosti, radšej jej odporovať alebo ju ignorovať ako vstúpiť s ňou do dialógu. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že táto určitá svetská neústupčivosť sa ukazuje ako nepriateľská voči tolerancii aj voči zdravej sekulárnej vízii štátu a spoločnosti.“

Keď teda cirkvi a cirkevné spoločenstvá zasahujú do politickej debaty, čím poukazujú na nedostatky alebo pripomínajú určité princípy, nejde podľa Benedikta XVI. o netoleranciu alebo zasahovanie do cudzích záležitostí, pretože ich cieľom je len formovať svedomia ľudí a pomôcť im konať slobodne a zodpovedne podľa skutočných požiadaviek spravodlivosti, aj keď môžu pre to prichádzať do konfliktu s mocou a s osobnými záujmami niektorých.

Pavol VI.: Svet potrebuje obraz malého Božieho spoločenstva

Európsky zjednocovací proces, jeho ideály i odklony od nich sledovali v druhej polovici 20. storočia viacerí pápeži. Vrátane Jána Pavla I., ktorý sa k európskej otázke pre krátkosť pontifikátu nestihol vyjadriť, ich bolo päť. Pavol VI. prehovoril na túto tému napríklad pri posviacke kláštorného kostola na Montecassine 24. okróbra 1964. Zdôraznil, že Cirkev a svet ešte i dnes potrebujú aktualizovaný odkaz sv. Benedikta:

 
„Áno, Cirkev a svet – z rozličných, ale príbuzných príčin – potrebujú, aby sv. Benedikt vychádzal z cirkevnej a spoločenskej komunity, aby sa obklopil svojím plotom samoty a ticha a odtiaľ sa k nám prihováral čarovným zvukom svojej pokojnej a hĺbavej modlitby, aby nás priam zvádzal a volal k svojim kláštorným prahom a tam nám ponúkol obraz malého Božieho sveta, malej idelálnej spoločnosti, kde definitívne vládne láska, poslušnosť, nevinnosť, sloboda od vecí a umenie správne ich používať, prevaha ducha, jedným slovom pokoj, evanjelium.“

Ján Pavol II.: O akej Európe snívať?

V politickej reči Európskej únie tieto hodnoty dostali mená sloboda, demokracia, právny štát, rešpektovanie ľudských práv, rovnosť. Spoločenstvo, ktoré v duchu týchto ideálov roku 1950 inicioval francúzsky minister zahraničia Robert Schuman, sa počas 50 rokov rozrástlo zo šiestich na 27 členov a dosiahlo historický precedens – polstoročie bez vojny medzi štátmi, ktoré dovtedy medzi sebou ustavične súperili. „Dnes máme preto mnoho dôvodov na oslavu,“ konštatujú vo svojom vyhlásení pri tejto príležitosti európski biskupi. Niekomu to môže pripadať ako nabubralý eurooptimizmus, niekomu ako odvaha snívať...
 
„Aká je Európa, o ktorej by sme dnes mali snívať? Dovoľte mi narysovať zbežný náčrt svojej vízie o jednotnej Európe,“ vyhlásil pred členmi riadiaceho výboru Ceny Karola Veľkého v marci roku 2004 Ján Pavol II.
 
„Myslím na Európu bez egoistických nacionalizmov, v ktorej sa budú národy chápať ako živé strediská kultúrneho bohatstva, ktoré si zasluhuje byť chránené a podporované na osoh všetkých. Myslím na Európu, v ktorej sa výdobytky vedy, ekonómie a sociálneho blahobytu nebudú orientovať na konzumizmus obratý o zmysel, ale budú slúžiť každému človeku v núdzi, ako aj solidárnej pomoci tým krajinám, ktoré sa usilujú dosiahnuť cieľ sociálnej istoty.“

Pius XII.: Ide o risk, ale nevyhnutný, oprávnený, primeraný možnostiam

Ján Pavol II. sa pýta, o akej Európe by sme dnes mali snívať. Päťdesiat rokov po začiatku snahy o uskutočnenie jedného európskeho sna sa mnohí pýtajú, či to je vôbec reálny sen. Či hodnoty, ktoré stáli na začiatku, možno uskutočňovať aj v rôznorodom spoločenstve 27 štátov, kde nechýba egoizmus a ďalšie ľudské neduhy. Vo vianočnom posolstve roku 1953 o tom uvažoval pápež Pius XII.:
 
„Prečo ešte váhať? Koniec je jasný. Potreby národov stoja pred očami všetkých. Tomu, kto by si žiadal už vopred absolútnu záruku úspešného výsledku, možno povedať, že ide skôr o risk, ale nevyhnutný; o risk, ale primeraný súčasným možnostiam, o risk oprávnený. Bezpochyby treba postupovať opatrne, posúvať sa vpred dobre vypočítanými krokmi, prečo však už teraz nedôverovať vysokému pokroku dosiahnutému vo vede a v politickej praxi, ktoré dokážu dostatočne predvídať prekážky a nastaviť liečbu? Do činu vyzýva zvlášť ťažká chvíľa, v ktorej sa Európa zmieta. Neexistuje pre ňu istota bez rizika. Ten, kto vyžaduje úplnú istotu, neprejavuje voči Európe dobrú vôľu.“ -te-