Očami viery, vedy a kultúry: Exhortácia o Eucharistii prináša vieroučné aj liturgicko-pastoračné
novinky
Z mnohých prívlastkov,
ktoré v dejinách Cirkvi dostala Eucharistia, vybral pápež Benedikt XVI. do názvu najnovšej
posynodálnej exhortácie pomenovanie, ktorým Krista vo víne a v chlebe nazval Tomáš
Akvinský: Sviatosť lásky. Exhortácia Sacramentum Caritatis prináša mnohé vieroučné
aj praktické liturgicko-pastoračné novinky. Ako na jej prezentácii v utorok pred týždňom
zdôraznil generálny sekretár Biskupskej synody mons. Nikola Eterovic, vyznačuje sa
teda výnimočnou dôležitosťou. Nemôžeme jej preto nevenovať aj tento výnimočný priestor
našej dnešnej rubriky. Nová kultúra?
„V
Eucharistii nás Ježiš vťahuje do vnútra samého seba a zapája nás do dynamiky svojho
darovania sa: je to radikálna zmena, ktorá ako určitý druh jadrovej reakcie vnesenej
do najosobnejšej časti bytia vyvoláva proces pretvárania skutočnosti, ktorej posledným
cieľom bude premena celého sveta až do stavu, keď sa Boh stane všetkým vo všetkom.“
Týmito slovami naznačuje exhortácia spoločnú líniu s encyklikou Deus caritas
est. Benedikt XVI. aj v tomto dokumente pozýva všetkých veriacich, aby hlboko
prežívali eucharistické tajomstvo, ktoré spočíva v tom, že sme milovaní a následne
tiež milujeme druhých. Pred človekom sa tak – ako zdôraznil relátor synody kardinál
Angelo Scola – otvára možnosť novej kultúry vytváranej na základe Eucharistie.
Nová
kultúra a nový svet predpokladajú hlbokú morálnu premenu vlastnej existencie, prijatie
vlastného života ako Božieho povolania a jeho ponuku v duchu obety. To všetko musí
mať v živote veriaceho mnohé praktické dôsledky, pripomína Svätý Otec a vymenúva ako
neprijateľné napríklad pohoršenie hladu, drámu utečencov alebo rastúcu priepasť medzi
bohatými a chudobnými, spôsobenú „niektorými globalizačnými procesmi“.
Eucharistická
dôslednoť v politike
Benedikt XVI. nazýva praktické dôsledky viery na život
a pôsobenie veriaceho „eucharistickou dôslednosťou“, na ktorú vyzýva menovite
politikov. Eucharistická dôslednosť znamená v ich prípade zastávanie hodnôt, o ktorých
sa nediskutuje ani nerokuje. Sú preto povinní podporovať zákony o ochrane života od
počatia po prirodzenú smrť, o rodine založenej na prirodzenom zväzku muža a ženy,
o slobode rodičov pri výchove detí či o podpore spoločného dobra vo všetkých jeho
formách.
„Biskup neplní dôsledne svoje poslanie, ak neupozorňuje všetkých,
zvlášť politikov, na povinnosť prispôsobovať svoje názory pravde a v konfrontácii
s ňou ich formovať správne,“ povedal na prezentácii exhortácie kardinál Scola.
„Biskupi musia tieto veci pripomínať v konkrétnych situáciách, lebo sú to takpovediac
neoddiskutovateľné princípy. Vyjadrenia Svätého Otca sa úplne jasne týkajú politikov
aj biskupov, a preto nemožno túto pastoračnú rozvážnosť biskupov obísť.“
Celibát
Podobne
zaujímavé z praktického hľadiska sú tie časti exhortácie, kde Benedikt XVI. nachádza
vzťah medzi Eucharistiou a kňazskou či manželskou identitou. Svätý Otec v tejto súvislosti
napríklad znovu potvrdil povinnosť celibátu pre kňazov latinskej tradície. Celibát
zdôvodňuje stotožnením sa s Kritovým štýlom života a zvýraznením znaku totálneho a výlučného
darovania sa Kristovi, Cirkvi a Božiemu kráľovstvu.
Výraz „stotožnenie sa“
vypichol mons. Scola v tejto súvislosti ako kľúčové slovo. „Kňaz, ktorý sa nestotožní
s celibátom, nedokázal celkom pochopiť osobnosť Ježiša Krista a povolanie jeho nasledovníka,“
odpovedal benátsky patriarcha novinárom, ktorí v téme celibátu vždy zacítia senzáciu.
Generálny relátor Biskupskej synody im pripomenul, že aj vo východných cirkvách, kde
je manželstvo dovolené, jestvuje povinný celibát v mníšstve a biskupmi sa môžu stať
iba neženatí muži. To podľa neho dokazuje postavenie celibátu ako ideálu, ktorý odráža
určitý vzťah medzi sviatostným kňazstvom a panenstvom.
Starostlivosť o znovu
zosobášených rozvedených V prípade manželstva sa súvis s Eucharistiou
prejavuje podľa Benedikta XVI. v jeho nerozlučiteľnosti. Svätý Otec pripomína, že
manželský zväzok je vo svojej podstate spätý s eucharisticou jednotou medzi Kristom
a jeho nevestou Cirkvou. Špeciálnu pozornosť venuje v tejto súvislosti bolestivej
situácii rozvedených, ktorí žijú v nových zväzkoch. Ako zdôraznil kardinál Scola,
ide o komplexný problém, ktorý sa musí riešiť s láskou a v pravde. O rozvedených a opäť
zosobášených nemožno hovoriť ako o nejakých kategóriách. „Ja vidím pred sebou iba
konkrétne osoby, s nimi chcem vstúpiť do vzťahu a riešiť ich problém. Aj Boh to robí
tak,“ vyhlásil benátsky patriarcha. Čo je to exhortácia?
Posynodálna
exhortácia je pápežský dokument, vydaný na danú tému po zasadnutí Biskupskej synody,
ktorá sa jej venovala. Synoda o Eucharistii sa začala ešte za pontifikátu Jána Pavla
II. vo februári roku 2004 a pre mons. Eterovica to bola prvá synoda, odkedy zastáva
post generálneho sekretára. Označil ju za rekordnú v počte pripomienok, ktorých synodáli
vzniesli do konca roku 2004 až 232. Následne sa nimi zaoberalo samotné biskupské zasadnutie,
ktoré sa skončilo už za pontifikátu Benedikta XVI. v októbri 2005.
Nazbieraný
materiál pápež použil pri zostavení svojho exhortačného dokumentu, ktorý má pre celú
Cirkev veľký význam. Ako povedal mons. Eterovic, exhortácia obsahuje aj vieroučné
novinky, a to najmä zdôraznenie jednoty medzi eucharistickým tajomstvom, liturgickým
úkonom a novým duchovným kultom. Prekonáva sa tak totiž dualizmus medzi liturgickým
slávením a praktickým životom. Svätý Otec pozýva Cirkev znovu objaviť v liturgickom
akte tajomstvo, ktoré sa slávi, žije a verí.
Hudba, znak pokoja, ticho
po prijímaní...
S oživovaním praxe liturgických slávení v Cirkvi súvisí
množstvo liturgických foriem. Beneidkt XVI. v exhortácii označuje tie, ktoré sú na
aktívnu, plnú a plodnú účasť veriacich najvhodnejšie. Dokument preto prináša mnohé
praktické liturgicko-pastoračné novinky. Ako povedal relátor synody kardinál Scola,
on sám ich narátal päťdesiat.
Benedikt XVI. prízvukuje napríklad liturgickú
hudbu, pretože niektoré hudobné druhy nevyhovujú významu liturgie. Pápež, naopak,
vyzdvihol gregoriánsky spev. Zdôraznil aj kvalitu homílií, ktoré by nemali byť „všeobecné
a abstraktné“,a dobrú prípravu lektorov, aby boli liturgické čítania dôstojné.
Exhortácia ďalej upozorňuje na znak pokoja a na to, aby nevnášal do liturgie
zmätok, zvlášť pred obradom svätého prijímania. Na zváženie sa dáva napríklad možnosť
presunúť ho do inej časti svätej omše, napríklad pred prinášanie obetných darov, ako
je to v ambroziánskom ríte.
Dôležité je podľa Svätého Otca aj zachovanie ticha
po svätom prijímaní. Pápež povzbudzuje cirkevné spoločenstvo do živšieho slávenia
prvých svätých prijímaní svojich detí. Ide predsa o slávnosť celej rodiny a farnosti.
Podobne vyzýva veriacich na oživenie tradícií eucharistických adorácií a praxe častých
svätých spovedí.
Účasť laikov, používanie latinčiny...
Osobitne
si Benedikt XVI. všíma účasť laikov na liturgii a upozorňuje na niektoré nepochopenia
koncilových inštrukcií v tomto smere. Aktívna účasť laikov totiž neznamená len jednoduchú
vonkajšiu aktivitu, ale skôr pochopenie tajomstva, ktoré sa slávi. Svätý Otec preto
zdôrazňuje, že kňaz je ten, kto „nenahraditeľným spôsobom“ predsedá celej eucharistickej
slávnosti „od úvodného pozdravu po záverečné požehnanie“.
V exhortácii
sa hovorí aj o používaní latinčiny pri veľkých medzinárodných stretnutiach, lebo tento
jazyk lepšie vyjadruje „jednotu a univerzalitu Cirkvi“. Pápež preto vyzýva
na vhodnú prípravu kňazov, ktorí by mali latinskú omšu ovládať, ako aj laikov, ktorí
by mali poznať aspoň základné modlitby. Zdôraznil tiež účasť na svätej omši práve
v nedeľu, aby sa Pánov deň oddychu od práce nestal aj oddychom od Pána.
Pripravované
kompendium
Svätý Otec v tejto súvislosti ohlásil plánované publikovanie
Eucharistického kompendia, ktoré veriacim pomôže správne pochopiť slávenie
a adorovanie Sviatosti lásky. V nej si totiž „sám Kristus v obete kríža
vybral cirkev ako svoju nevestu a svoje telo“: eucharistické tajomstvo tak potvrdzuje
„presvedčenie o neoddeliteľnosti Krista a Cirkvi“. Z tejto pravdy môže čerpať
aj nový rozmach ekumenického dialógu, pri rešpektovaní skutočnosti, že účasť nekatolíckych
kresťanov na Eucharistii nie je možná, s výnimkou „presne vymedzených a výnimočných
situácií“.
To všetko naznačuje úsilie súčasného pápeža očisťovať, oživovať
a naplno realizovať odkaz Druhého vatikánskeho koncilu – čo sa týka liturgickej reformy,
krízy rodiny, manželskej i kňazskej identity. Najvyšší pastier Cirkvi vedie veriacich
– slovami mons. Eterovica – k úžasu nad Božím sebadarom, ktorý nám nielen dáva osobnú
skúsenosť lásky, ale aj učí nás samotných láske. Ako povedal kardinál Scola: „Eucharistická
forma existencie naozaj môže vo svete spôsobiť skutočnú zmenu zmýšľania.“
-te-