Benedikt XVI. sa v exhortácii o Eucharistii dotýka radu praktických otázok: od
celibátu cez manželstvo po liturgické detaily
Vatikán (13. marca, RV) – Posynodálna exhortácia Sacramentum Caritatis
je výnimočne dôležitá z doktrinálneho i praktického hľadiska. Konštatoval to na dnešnej
prezentácii závažného diela Benedikta XVI. generálny sekretár Biskupskej synody mons.
Nikola Eterovic. Exhortácia podľa neho skutočne prináša aj vieroučné novinky na čele
s prekonaním dualizmu medzi liturgiou a životom, keď Svätý Otec zdôrazňuje jednotu
medzi eucharistickým tajomstvom, liturgickým úkonom a duchovným kultom.
Exhortácia
prináša aj mnohé praktické a liturgicko-pastoračné novinky. Ako povedal relátor synody
kardinál Angelo Scola, on sám ich narátal päťdesiat. Týkajú sa napríklad kňazskej
identity a s tým súvisiaceho celibátu ako stotožnenia sa s Kritovým štýlom života
a výrazného znaku totálneho a výlučného darovania sa Kristovi, Cirkvi a Božiemu kráľovstvu.
Svätý Otec v exhortácii potvrdil povinnosť celibátu pre kňazov latinskej tradície.
Zaujímavá z praktického hľadiska je aj pasáž o vzťahu medzi Eucharistiou a manželskou
nerozlučiteľnosťou, kde pápež venuje špeciálnu pozornosť bolestivej situácii rozvedených,
ktorí žijú v nových zväzkoch, čo je komplexný problém a musí sa riešiť s láskou a v pravde.
Mnohé praktické náležitosti sa týkajú samotného eucharistického slávenia.
Benedikt XVI. prízvukuje napríklad liturgickú hudbu, pretože niektoré hudobné druhy
nevyhovujú významu liturgie. Pápež naopak vyzdvihol gregoriánsky spev. Zdôraznil aj
kvalitu homílií, ktoré by nemali byť „všeobecné a abstraktné“ a dobrú prípravu
lektorov. Upozornil na znak pokoja a na to, aby nevnášal do liturgie zmätok, zvlášť
pred obradom svätého prijímania. Môže sa dokonca presunúť do inej časti svätej omše,
napríklad pred prinášanie obetných darov. Dôležité je podľa Svätého Otca aj zachovanie
ticha po svätom prijímaní.
Osobitne si Benedikt XVI. všíma účasť laikov na
liturgii a upozorňuje na niektoré nepochopenia koncilových inštrukcií v tomto smere.
Aktívna účasť laikov totiž neznamená len jednoduchú vonkajšiu aktivitu, ale skôr pochopenie
tajomstva, ktoré sa slávi. Svätý Otec preto zdôrazňuje, že kňaz je ten, kto „nenahraditeľným
spôsobom“ predsedá celej eucharistickej slávnosti „od úvodného pozdravu po
záverečné požehnanie“.
V exhortácii sa hovorí aj o používaní latinčiny
pri veľkých medzinárodných stretnutiach, lebo tento jazyk lepšie vyjadruje „jednotu
a univerzalitu Cirkvi“. Pápež preto vyzýva na vhodnú prípravu kňazov, ktorí by
mali latinskú omšu ovládať, ako aj laikov, ktorí by mali poznať aspoň základné modlitby.
Zdôraznil tiež účasť na svätej omši práve v nedeľu, aby sa Pánov deň oddychu od práce
nestal aj oddychom od Pána.
Benedikt XVI. pozýva všetkých veriacich, aby hlboko
prežívali eucharistické tajomstvo, ktoré spočíva v tom, že sme milovaní a následne
tiež milujeme druhých. Preto pápež vyzýva napríklad politikov k „eucharistickej
dôslednosti“, čo znamená napríklad podporu zákonov, ktoré sa týkajú neoddiskutovateľných
hodnôt.
Toto všetko naznačuje spoločnú líniu medzi novou exhortáciou a encyklikou
Deus caritas est.„V Eucharistii nás Ježiš vťahuje do vnútra samého seba
a zapája nás do dynamiky svojho darovania sa: je to radikálna zmena, ktorá ako určitý
druh jadrovej reakcie vnesenej do najosobnejšej časti bytia vyvoláva proces pretvárania
skutočnosti, ktorej posledným cieľom bude premena celého sveta až do stavu, keď sa
Boh stane všetkým vo všetkom.“ Týmito slovami naznačuje exhortácia možnosť novej
kultúry, ktorá sa vytvorí na základe Eucharistie. Svätý Otec v tejto súvislosti ohlásil
aj plánované publikovanie Eucharistického kompendia, ktoré veriacim pomôže
správne pochopiť slávenie a adorovanie Sviatosti lásky. -te-