2007-03-04 12:33:29

Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána


Vatikán (4. marca, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne, mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami:
 
"Drahí bratia a sestry,
V dnešnú druhú pôstnu nedeľu evanjelista Lukáš zdôrazňuje, že Ježiš vystúpil na vrch „aby sa modlil“ (9,28) spolu s apoštolmi Petrom, Jakubom a Jánom, a pokým sa modlil (9,29) odohralo sa oslnivé tajomstvo jeho premenenia. Pre troch apoštolov výstup na vrch však znamenal, že boli zapojení do Ježišovej modlitby, ktorý sa do modlitby často utiahol, zvlášť pred svitaním, po západe slnka a niekedy aj počas celej noci. Avšak iba tento krát na vrchu, Ježiš chcel zjaviť svojim priateľom vnútorné svetlo, ktoré ho napĺňalo, keď sa modlil: vzhľad jeho tváre – čítame v Evanjeliu – sa zmenil a jeho odev zažiaril belobou božskej osoby vteleného Slova (por. Lk 9,29).
  
V Lukášovej rozprave sa však nachádza ešte ďalší detail, ktorý si zaslúži pozornosť: poukaz na predmet rozhovoru Ježiša s Mojžišom a Eliášom, ktorí sa objavili pri jeho premenení. „Hovorili – ako uvádza Evanjelista - o jeho odchode (po grécky – exodos), ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme“ (9,31). Ježiš je verný Zákonu a počúva Prorokov, ktorí mu hovoria o jeho smrti a zmŕtvychvstaní. Vo svojom intímnom dialógu s Otcom, Ježiš neuteká pre poslaním, pre ktoré prišiel na svet, aj keď vie, že nato, aby dosiahol slávu, musí prejsť cez kríž. Ba naopak, Kristus vstupuje ešte hlbšie do tohto poslania, pričom naplno priľne k Otcovej vôli a ukazuje nám, že opravdivá modlitba spočíva v zjednotení vlastnej vôle s Božou. Pre kresťana preto modlitba nie je útekom od reality a zodpovednosti, ale znamená prijať skutočnosť aj zodpovednosť zo všetkými svojimi dôsledkami, dôverujúc pritom vo vernú a nevyčerpateľnú lásku Pánovu. Preto potvrdenie premenenia sa paradoxne uskutočňuje na Olivovej hore (por. Lk 22, 39 – 46). Vo svojom utrpení Ježiš v okamihu smrteľnej úzkosti sa s dôverou odovzdá do božej vôle. V tomto okamihu jeho modlitba sa stáva zárukou spásy pre všetkých nás. Kristus v skutočnosti prosí nebeského Otca „aby ho oslobodil od smrti“ a ako píše autor listu Hebrejom, „ bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť“(5,7). Dôkazom tohto vyslyšania sa stáva vzkriesenie.
 
Drahí bratia a sestry, modlitba nie je akýsi vedľajší doplnok, niečo čo je voliteľné, ale je to otázka života a smrti. Iba ten, kto sa modlí, teda kto sa zveruje Bohu so synovskou láskou, môže vojsť do večného života, ktorým je Boh sám. Počas tohto pôstneho obdobia, prosme Máriu, Matku vteleného Slova a Učiteľku duchovného života, aby nás učila modliť sa tak, ako učila svojho Syna, aby sa tak naša existencia premenila svetlom jeho prítomnosti." – ls –








All the contents on this site are copyrighted ©.