Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána
Vatikán (4. marca, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie pomodlil spolu
s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne, mariánsku modlitbu Anjel
Pána. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami: "Drahí bratia a sestry, V dnešnú
druhú pôstnu nedeľu evanjelista Lukáš zdôrazňuje, že Ježiš vystúpil na vrch „aby sa
modlil“ (9,28) spolu s apoštolmi Petrom, Jakubom a Jánom, a pokým sa modlil (9,29)
odohralo sa oslnivé tajomstvo jeho premenenia. Pre troch apoštolov výstup na
vrch však znamenal, že boli zapojení do Ježišovej modlitby, ktorý sa do modlitby často
utiahol, zvlášť pred svitaním, po západe slnka a niekedy aj počas celej noci. Avšak
iba tento krát na vrchu, Ježiš chcel zjaviť svojim priateľom vnútorné svetlo, ktoré
ho napĺňalo, keď sa modlil: vzhľad jeho tváre – čítame v Evanjeliu – sa zmenil a jeho
odev zažiaril belobou božskej osoby vteleného Slova (por. Lk 9,29). V Lukášovej
rozprave sa však nachádza ešte ďalší detail, ktorý si zaslúži pozornosť: poukaz
na predmet rozhovoru Ježiša s Mojžišom a Eliášom, ktorí sa objavili pri jeho premenení.
„Hovorili – ako uvádza Evanjelista - o jeho odchode (po grécky – exodos), ktorý sa
mal uskutočniť v Jeruzaleme“ (9,31). Ježiš je verný Zákonu a počúva Prorokov, ktorí
mu hovoria o jeho smrti a zmŕtvychvstaní. Vo svojom intímnom dialógu s Otcom, Ježiš
neuteká pre poslaním, pre ktoré prišiel na svet, aj keď vie, že nato,
aby dosiahol slávu, musí prejsť cez kríž. Ba naopak, Kristus vstupuje
ešte hlbšie do tohto poslania, pričom naplno priľne k Otcovej vôli a ukazuje nám,
že opravdivá modlitba spočíva v zjednotení vlastnej vôle s Božou. Pre kresťana preto
modlitba nie je útekom od reality a zodpovednosti, ale znamená prijať
skutočnosť aj zodpovednosť zo všetkými svojimi dôsledkami, dôverujúc pritom
vo vernú a nevyčerpateľnú lásku Pánovu. Preto potvrdenie premenenia sa paradoxne
uskutočňuje na Olivovej hore (por. Lk 22, 39 – 46). Vo svojom utrpení Ježiš v okamihu
smrteľnej úzkosti sa s dôverou odovzdá do božej vôle. V tomto okamihu jeho
modlitba sa stáva zárukou spásy pre všetkých nás. Kristus v skutočnosti prosí
nebeského Otca „aby ho oslobodil od smrti“ a ako píše autor listu Hebrejom, „ bol
vyslyšaný pre svoju bohabojnosť“(5,7). Dôkazom tohto vyslyšania sa stáva
vzkriesenie. Drahí bratia a sestry, modlitba nie je
akýsi vedľajší doplnok, niečo čo je voliteľné, ale je to otázka života a smrti. Iba
ten, kto sa modlí, teda kto sa zveruje Bohu so synovskou láskou, môže
vojsť do večného života, ktorým je Boh sám. Počas tohto pôstneho obdobia, prosme Máriu,
Matku vteleného Slova a Učiteľku duchovného života, aby nás učila modliť sa tak, ako
učila svojho Syna, aby sa tak naša existencia premenila svetlom jeho prítomnosti."
– ls –