Kardinál Dziwisz sa zastal slovenského nuncia Nowackého obvineného zo spolupráce
s tajnou bezpečnosťou
Poľsko (3. marca, RV) – Na obranu pápežského nuncia na Slovensku mons. Henryka
Józefa Nowackého, ktorého poľské médiá v posledných dňoch obviňujú zo spolupráce s komunistickou
tajnou bezpečnosťou, kde mal fungovať ako agent s krycím menom Henryk, vydal vyhlásenie
krakovský arcibiskup Stanislaw Dziwisz. „Kto pozná tohto človeka, vie, s akou vernosťou
slúžil Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II., Cirkvi v Poľsku a našej vlasti. Poznám jeho
zodpovednosť za každé slovo, jeho správanie a pracovitosť. Preto nemôžem nevydať svoje
svedectvo o tomto mužovi. Bola by to z mojej strany veľká nedbalosť,“ povedal
kardinál Dziwisz vo včerajšom prejave odvysielanom v poľskom vysielaní Vatikánskeho
rozhlasu.
„Udrieť tohto človeka znamená udrieť všetkých Poliakov, spolupracovníkov
Svätého Otca, a teda udrieť aj Božieho služobníka Jána Pavla II. Okolo pápeža sa vytvára
okruh špiónov, čo je lož a ohováranie. Týmto spôsobom sa vyvíjajú snahy zabrzdiť aj
proces kanonizácie,“ vyhlásil kardinál Dziwisz a položil verejnosti otázku: „Kto
sa bude pred Bohom a pred dejinami zodpovedať za tieto bezprávia?“ Krakovský arcibiskup
preto apeloval na svedomia ľudí a obrátil sa na všetky kontemplatívne rády s prosbou,
„aby sa modlili za odpustenie hriechov a vín všetkých nás a za svetlo Ducha Svätého,
aby sme mohli obohatení týmito bolestnými skúsenosťami obnovovať svoju Cirkev,
ako aj spolužitie medzi ľuďmi“.
Obviňovanie a obžalúvanie ľudí patriacich
do Cirkvi v Poľsku, ako aj tých v službách Svätej stolice, dosiahlo podľa kardinála
Dziwisza také rozmery, že sa každý čestný človek musí cítiť zasiahnutý do živého.
„O to viac musia trpieť tí, ktorým sa nespravodlivo upiera právo na dobré
meno, patriace každej osobe,“ povedal kardinál. „Toto všetko sa deje v mene
domnelej pravdy. Pýtam sa: akej pravdy? Keby niekto aj mal niečo na vlastnom svedomí,
kto má právo udať ho a s akým účelom? V týchto prípadoch sa nemožno ospravedlňovať
dôvodmi vedeckého bádania, lebo aj tie sa musia vždy podriadiť morálnym normám ľudského
správania.“
Napokon kardinál Dziwisz spochybnil dôveryhodnosť policajných
správ niekdajších tajných bezpečnostných služieb. Pripisuje sa im podľa neho priveľká
vážnosť, hoci by mali byť skúmané s veľkou obozretnosťou a v kontexte celého života
obvinených osôb. Ako príklad nedôveryhodnosti týchto záznamov uviedol niekdajší tajomník
Jána Pavla II. príklad zo svojho života. V jednej správe o ňom sa uvádza, že sa narodil
v Mszanej Dolne a prázdniny trávil v Poronine. „Ani jedna, ani druhá správa nie
je pravdivá, čo si možno ľahko overiť,“ ukončil Stanislaw Dziwisz. -te-