Fundamentalisti sa v Európe priživujú na slabosti západného myslenia

Izrael (28. februára, RV) – Mierový proces medzi Izraelom a Palestínou na Blízkom východe je zablokovaný a medzinárodné spoločenstvo nedokáže vyriešiť tento politický problém napriek 60 rokom stretnutí a dialógu. Miestnych kresťanov tlačí táto situácia do neistej budúcnosti, obratej o akúkoľvek perspektívu spravodlivosti a života, zvlášť pre mladých, ktorí Svätú zem opúšťajú. Na to, čo brzdí izraelsko-palestínsky mierový proces, sme sa spýtali jezuitského pátra Samira Khalila Samira, docenta východnej teológie na Univerzite sv. Jozefa v Bejrúte.

„Každá z dvoch strán má svoj projekt, problém spočíva v tom, že sú to projekty navzájom opačné. Na jednej strane, Izrael okupuje veľkú časť Palestíny a hovorí o uznaní Palestíny, ale v skutočností ju neuznáva, lebo ju okupuje; na druhej strane, niektoré palestínske skupiny sa čoraz viac radikalizujú a konajú teroristické činy, lebo nechcú uznať Izrael, a to ani v medzinárodne uznaných hraniciach. Je tu teda obojstranné neuznanie, ktoré sa vyjadruje násilne a neprináša žiadne ovocie. Naopak, iba zvyšuje nenávisť v srdci oboch strán. Treba teda dokázať prekonať toto všetko a navrhnúť riešenie založené výlučne na spoločenskom práve. Je potrebné uznať princípy a potom sa usilovať spoločne ich realizovať, hoci na to bude treba aj 20 rokov. Všetko však musí byť pod medzinárodnou kontrolou, ktorú uznajú obe strany.“

 
Zdá sa však, že podobne zablokovaná situácia je aj v Libanone...
 
„Je naozaj zablokovaná, a to najmä z vnútorných dôvodov, ale aj vinou vplyvov zo Sýrie či z Iránu, ktoré nepripúšťajú slobodu výberu celkovo. Je však zablokovaná aj preto, lebo táto posledná vojna medzi Libanonom a Izraelom nebola v skutočnosti vojnou medzi Libanonom a Izraelom, ale medzi Hezbollahom a Izraelom, pričom Hezbollah sa javí a prezentuje ako víťazný hrdina, ktorý dokázal čeliť nepriateľom napriek obrovským obetiam libanonského národa. Predstavuje sa teda ako pravá moc v Libanone, hoci legitímna vláda bola oslabená obvinením z toho, že nerobila nič.“

 
Ako touto situáciou trpia kresťania vo Svätej zemi a v Libanone?
 
„Kresťania trpia, lebo – najmä vo Svätej zemi – sú menšinou, ale aj v Libanone sa stávajú silnou menšinou. Potom sú tu vonkajšie tlaky: vo Svätej zemi je jasné, že kresťan nemá žiadnu rozhodovaciu právomoc a všetko je v rukách moslimov a Izraelčanov. Kresťania sa stali pasívnymi. V Libanone nastalo zasa medzi kresťanmi veľké rozčarovanie, ktoré spôsobuje, že mnohí opúšťajú krajinu a hovoria: Toto už viac nie je Libanon, ktorý sme poznali, a už nechceme nechať svoje deti žiť a rásť v zhoršujúcej sa situácii. Emigrácia teda narastá čoraz viac.“
 
Nakoľko je za nepokoj vo Svätej zemi a na Blízkom východe zodpovedný islamský fundamentalizmus?
 
„Fundamentalizmus siaha ďaleko za Svätú zem, lebo sa stal masovým hnutím: počínajúc v Saudskej Arábii, pokračujúc cez Egypt a celý arabský svet v 60. rokoch a prechádzajúc do Afriky, Ázie a aj takých moslimských krajín ako Indonézia, ktorá bola považovaná za veľmi liberálnu krajinu. V 90. rokoch prišiel do Európy so svojím veľkým plánom, ktorý je dobre zrejmý. A používa všetky prostriedky: ekonomické, politické, právne, kultúrne. V Európe sa fundamentalisti priživujú na slabosti západného myslenia, na relativizme, ako aj na pozitívnych stránkach Západu, ktoré hovoria: Chceme otvorenú spoločnosť. A oni odpovedajú: Tu je!“ -te-