Britskí etici varujú pred zákonom o manipulácii s DNA ľudských embryí
Veľká Británia (27. februára, RV) – V posledných dňoch vzbudil v etických kruhoch
obavy návrh nového zákona o manipulácii s DNA embryí, ktorý má momentálne na stole
Blairova vláda. Ak by bol zákon prijatý, umožnil by zásahy do štruktúry DNA ľudských
embryí, čím by sa – podľa navrhovateľov – malo vyhnúť genetickým ochoreniam. Britskí
etici však varujú pred ďalším pokusom vytvárať dokonalého človeka, proti čomu práve
minulý týždeň protestoval Benedikt XVI., keď na kongrese Pápežskej rady pre život
varoval pred „novou vlnou diskriminačnej eugeniky v mene predpokladaného dobra
jednotlivcov“. Vatikánsky rozhlas v tejto súvislosti oslovil docentku bioetiky
Katolíckej univerzity v Ríme a predsedníčku združenia Veda a život prof. Máriu Luisu
Di Pietrovú.
Sú obavy britských etických organizácií príliš hysterické, ako
hovoria niektorí? „Vonkoncom nie. Je zrejmé, že britské etické inštitúcie
sú schopné vidieť tam, kam iní nedovidia. To, čo sa navrhuje v zákone o genetickej
manipulácii s ľudskými embryami, je skutočne projekt eugenického typu,
pričom eugenika znamená snahu vytvoriť rasu zodpovedajúcu vopred určeným vlastnostiam,
medzi ktoré patrí aj úsilie vyhnúť sa akémukoľvek poškodeniu. Chorá osoba má byť liečená,
kým tu sa navrhuje zasahovanie do ľudského genómu prostredníctvom genetickej terapie
v embryonálnej fáze, pričom budú niektoré embryá napokon zničené. To vzbudzuje sériu
otázok, najmä o tom, či sa v tomto tzv. terapeutickom návrhu, ako ho niektorí označujú,
neskrýva eugenický program a či sa tak nepokračuje v barbarských experimentoch, ktoré
už boli kritizované a odsúdené v minulých desaťročiach.“
Takéto
experimenty sa zahaľujú do ľudomilných snáh o liečenie ťažkých ochorení; nakoľko treba
pri nich citlivo zohľadňovať utrpenie mnohých a nakoľko riskovať odsúdenie za odmietanie
moderných vedeckých výdobytkov, ktoré môžu pomôcť? „Problém je v tom,
že dnes sa viac než formácia svedomí a pomoc pri rozvíjaní kritických schopností ľudí
zdôrazňujú emócie. Ten, kto toto všetko ovláda, dobre vie, že ten, kto hrá
na strunu citov, môže na svoju stranu pritiahnuť priazeň a podporu mnohých,
pričom nikdy neozrejmí základný fakt, že táto sloboda výskumu ide na úkor iných ľudských
bytostí, čiže embryí, ktoré majú to isté právo na starostlivosť, na úctu a na samostatný
život. No to, čo sa deje, znamená pripúšťanie možnosti, že ľudské bytosti môžu byť
použité na ciele, ktoré protirečia ich vlastnému dobru.“ -te-