Čína má komunistickú
vládu od roku 1949. V súvislosti s jej fungovaním sa do dejín neslávne zapísala najmä
tzv. “kultúrna revolúcia”, ktorá trvala od roku 1967 do roku 1977. Za jej začiatok
sa považuje obežník zo 16. mája 1966. Ústredný výbor čínskej komunistickej strany
v ňom schválil základný koncept novej politickej línie. “Zničíme všetky staré idey,
starú kultúru, staré zvyky vykorisťovateľských tried a zmeníme všetko, čo nezodpovedá
socialistickej ekonomickej základni. Zrazíme reakčné buržoázne autority, zrazíme
všetkých netvorov a démonov!” – vyhlásil oficiálne ciele vtedajší čínsky minister
obrany Lin Piao. Výsledkom toho, čo nasledovalo, boli státisíce, podľa niektorých
zdrojov až milióny obetí. Červené gardy zatvárali školy, ničili múzeá, knižnice a
ďalšie kultúrne a historické pamiatky, pálili knihy. Spustošené boli najstaršie chrámy,
ktoré predtým štát chránil ako pamätníky minulosti a toto konanie, trvajúce 10 rokov
– až do smrti Mao Ce-Tunga, negatívne poznamenalo aj pôsobenie kresťanských misionárov
v najľudnatejšej krajine sveta. Ich prenasledovanie v rôznych podobách pretrváva až
do dnešných dní a o tom budeme hovoriť v nasledujúcich minútach v rubrike Cirkev
a svet.
V súčasnosti v Číne žije asi 12 miliónov katolíkov. Dá sa povedať, že v tejto
súvislosti tu fungujú dve paralelné štruktúry Cirkvi. Bližšie nám ich predstaví čínsky
páter Joseph Shin zo Spoločnosti Ježišovej. Jedna z nich sa rozvinula okolo zhruba
40-tich biskupov, ktorí boli vysvätení bez informovania vlády a ktorých konsekrácia
nebola vládou schválená. Podmienky ich pôsobenia sú v rôznych častiach Číny
odlišné. Ale vo všeobecnosti majú svojich kňazov, seminaristov a rehoľníkov. Na ich
pastoračné služby sa spolieha veľké množstvo čínskych katolíkov. Druhá štruktúra Cirkvi
je podporovaná vládou. Biskupi v rámci tejto štruktúry boli vysvätení nelegálne, bez
súhlasu Svätej stolice, napriek tomu väčšina z nich sa s Vatikánom uzmierila. Takisto
majú svojich kňazov, seminaristov a rehoľníkov a nasleduje ich dosť veľký počet čínskych
katolíkov. Toto je štruktúra, nazývaná “Cirkev, podporovaná vládou.” Podľa slov pátra Shina by však bolo príliš zjednodušené a mätúce tvrdiť, že
podzemná Cirkev je tá, ktorá je verná Svätému Otcovi a že Cirkev, podporovaná vládou,
je verná iba vláde: "Pravda je, že tzv. “vládna Cirkev” s nelegálne vysvätenými
biskupmi potrebuje prejsť konverziou a dospieť k zmiereniu s univerzálnou Cirkvou.
Na druhej strane podľa čínskych zákonov všetky verejné náboženské funkcie musia byť
vykonávané klérom, ktorý má na tento účel udelené špeciálne povolenie
vlády. V súlade s tým podzemná Cirkev, aj keď je v dokonalej jednote so Svätou Stolicou,
nezapadá do mozaiky, vytvorenej čínskou vládou.”
V súvislosti s pôsobením Katolíckej cirkvi v Číne sa často skloňuje slovné spojenie
“Vlastenecká asociácia”, alebo “Vlastenecké združenie”, ktoré vzniklo
v roku 1957. Účel jeho fungovania nám objasní páter Shin: “Keď bolo založené,
vláda mu uložila úlohu zbaviť Cirkev v Číne všetkých zahraničných misionárov a zahraničných
vplyvov. Toto jej poslanie bolo splnené už dávno, takže Vlastenecké združenie dlho
nemalo v tejto súvislosti adekvátne využitie. Avšak v poslednom období znovu získalo
dôležitosť – a to z dvoch dôvodov. Po prvé: odvtedy, ako sa Čína otvorila okolitému
svetu, mnohí misionári sa začali vracať na svoje niekdajšie pôsobiská v krajine. Vláda
sa bojí ich vplyvu na Cirkev a potrebuje Vlastenecké združenie, aby ho obmedzila.
Po druhé: mnohí biskupi z Cirkvi, podporovanej vládou, sa zmierili so Svätou Stolicou.
Vláda nemá právo im to zakázať, takže sa obrátila na Vlastenecké združenie, aby obmedzila
ich moc a autoritu v Cirkvi.”
Podľa zdrojov, publikovaných agentúrou Asia News, bolo v uplynulých rokoch zatknutých,
držaných v izolácii alebo zmiznutých najmenej 17 biskupov podzemnej Cirkvi a 20 kňazov.
Zatiaľ posledné zatknutie sa odohralo 27. decembra v najkatolíckejšej čínskej provincii
Hebej. Aj kvôli neustálym hrozbám tohto druhu a neľahkému životu katolíkov v krajine
je prekvapujúce, že cirkevná komunita stále rastie a rozvíja sa. Každoročne je v Číne
okolo 150 000 nových pokrstených, z ktorých je väčšina dospelých ľudí. Páter Shin
v tejto súvislosti hovorí o nádejách: “Všetko čo viem je to, že chcú, aby Svätá
Stolica mala dobrý vzťah s čínskou vládou, pretože to by veriacim uľahčilo život.
Žijú svoju vieru v nepohodlných podmienkach, takže dobré vzťahy by boli pozitívnou
vecou. Dúfajú v ne a pokiaľ ide o môj pohľad do budúcnosti, je v tejto súvislosti
veľmi pozitívny. V prvom rade vnímam to, že Cirkev v Číne v rámci možností
prosperuje. Nezvyšuje sa iba počet veriacich, ale aj kvalita mladých kňazov. Nemajú
veľmi dobrú formáciu, ale ich kvality sú nepopierateľné. Ich povolanie vychádza z
ťažkej situácie. Vstupujú do seminára nie kvôli tomu, aby mali lepší
život, ale v podstate horší. Musia mať teda skutočnú vnútornú motiváciu. Z tohto hľadiska
som pozitívne naladený a platí to aj pokiaľ ide o ďalší vývoj vzťahov medzi čínskou
vládou a Vatikánom. Myslím, že je to otázka času. Príde to – skôr alebo neskôr.”
Koncom januára sa situácii Cirkvi v Číne venovala dvojdňová konferencia vo Vatikáne.
Okrem problému nelegálnych biskupských vysviacok, ktoré Svätej stolici robia veľké
starosti, sa hovorilo aj o ďalších krokoch zo jej strany. Pápež Benedikt XVI. oznámil
svoj úmysel napísať čínskym veriacim list, v ktorom by dal jasné stanoviská k problémom
Katolíckej cirkvi v krajine a poskytol by tak tamojším veriacim oporu v ich viere.
Emeritný biskup Kaohsiungu v Taiwane Paul Shan vyzdvihol otvorenú atmosféru, ktorá
na stretnutí panovala a zdôraznil, že “pápežov list bude veľmi dôležitý” a
“bude sa zaoberať najvypuklejšími bodmi situácie v Číne.” Čínski katolíci sú
teda plní očakávaní a my sa s myšlienkou solidárnosti voči nim z dnešného vysielania
lúčime. -dj-