Vážení poslucháči!
Keď sa pred časom kreovala európska ústava, predstavitelia viacerých štátov žiadali
vložiť do preambuly zmienku o kresťanstve. Ak hovoríme o kultúrnych, náboženských
a mravných koreňoch Európy, nemôžeme vynechať naše náboženstvo, ktoré veľkou mierou
prispelo k jej rozkvetu. Debatu o preambule nakoniec zástancovia odvolávania sa na
kresťanské korene prehrali. Aj táto udalosť zapadá do mozaiky pozície kresťanstva
na starom kontinente. Ešte zvykneme hovoriť o kresťanskej Európe. Nepriaznivý demografický
vývoj a príliv cudzincov znásobuje obavy, že o pár desaťročí už ňou nebude.
Keď
sa niekedy hovorilo o kresťanstve, všetci mali na mysli predovšetkým Európu a Severnú
Ameriku. Starý kontinent bol tradičnou základňou, z ktorej vychádzali noví misionári
do celého sveta. Ešte na Prvom Vatikánskom koncile v druhej polovici 19. storočia
nikto nepochyboval o sile európskych katolíkov. Druhý vatikánsky koncil priniesol
väčšiu internacionalizáciu. Hoci Európa, čo sa týka počtu biskupov i kardinálov, stále
hrala prvé husle, nebolo možné prehliadnuť prítomnosť episkopátu z Tretieho sveta:
najmä z Latinskej Ameriky, ale aj z Afriky či Ázie. Známy nemecký teológ Karl Rahner
hovorí v tejto súvislosti o troch teologických etapách kresťanstva. Najskôr sa kresťanstvo
šírilo uprostred židovstva. V druhej etape Kristovi učeníci prenikli medzi pohanov
na území Rímskej ríše a neskôr do celej Európy. Začiatok realizácie tretej etapy patrí
prvým misionárom, ktorí odchádzali do Latinskej Ameriky, Ázie, Afriky, či Austrálie,
aby šírili evanjelium a kresťanskú kultúru. Treťou etapou je podľa Rahnera prechod
z európskej na svetovú cirkev.
Kresťanstvo vždy patrilo všetkým ľuďom. Boží
Syn prišiel na svet, aby ľudstvo vykúpil z hriechu. V tomto zmysle bolo kresťanstvo
svetovým náboženstvom už od počiatku. Za posledných šesťdesiat rokov sa veľmi rozšírilo
v Afrike a pomaly rastie aj na ázijskom kontinente. Vidíme to aj v Ríme. Väčšina študentov
na pápežských univerzitách už nepochádza z tradičných európskych krajín, ale z Latinskej
Ameriky. Prichádzajú aj študenti z Afriky a v poslednom čase pribúdajú z Ázie, najmä
z Južnej Kórey. Čerstvým príkladom zobúdzania Katolíckej cirkvi na ázijskom kontinentne
je Vietnam. Tento bývalý sovietsky satelit čaká, podľa všetkého, silný hospodársky
rozvoj. Pri moci síce zostávajú komunisti, podobne ako v Číne, ale postupne dochádza
k uvoľňovaniu náboženskej slobody. Konštatovali to francúzski biskupi, ktorí ešte
koncom novembra minulého roka uskutočnili desaťdňovú návštevu Vietnamu. Miestna cirkev
rozvíja čulý náboženský život. Dokazuje to aj nezvyčajný nárast duchovných povolaní.
Centrálny seminár v hlavnom meste Hanoji už nestačí. Dobré vzťahy medzi štátom a Katolíckou
cirkvou prispeli k súhlasu vlády so stavbou nového a väčšieho seminára, ktorý bude
stáť najmä vďaka podpore francúzskych katolíkov. Pred pár dňami sa vo Vatikáne uskutočnilo
historické stretnutie vietnamského premiéra s pápežom. Svätá Stolica ho v komuniké
označila za dôležitý krok na ceste k normalizácii vzťahov.
Ázia je neraz považovaná
za najväčšiu misionársku výzvu pre Katolícku cirkev v treťom tisícročí. Zdá sa, že
Svätý otec, Benedikt XVI. upriamuje svoju pozornosť čoraz viac na najľudnatejšiu krajinu
sveta. Niektorí analytici si myslia, že ide o jeho kľúčové poslanie. Vzájomné vzťahy
medzi Svätou Stolicou a Čínou ochladli v polovici minulého storočia. Príčinou bol
rozdielny pohľad na otázku Taiwanu a dosadzovanie biskupov štátom bez súhlasu pápeža.
Tak sa v Číne vytvorila tzv. Vlastenecká cirkev, kde stále patrí nemálo katolíkov.
Mnohí ju považujú za najväčšiu prekážku v zlepšovaní vzťahov s Vatikánom. V posledných
týždňoch sa veci pohli dopredu. Z iniciatívy pápeža sa v apoštolskom paláci uskutočnilo
stretnutie o Číne za účasti biskupov z Hongkongu, Taiwanu a Macaa. V záverečnom vyhlásení
sa konštatuje, že Vatikán chce dospieť k normalizácii vzťahov, aby Cirkev mohla v
pokojnej a plodnej atmosfére prispievať k blahu čínskeho národa a sveta. Hlavným ovocím
stretnutia je deklarovaný úmysel Svätého Otca napísať čínskym katolíkom list, ktorý
by ich povzbudil k prežívaniu viery v neľahkých podmienkach prenasledovania a bol
by zároveň poďakovaním za vernosť pápežovi. Katolícka cirkev v Číne rastie. Pred príchodom
Mao-ce Tunga tu žili asi tri milióny veriacich, dnes ich je viac ako dvanásť. Podľa
prameňov ázijskej katolíckej agentúry v posledných rokoch každoročne pokrstia asi
stopäťdesiattisíc ľudí, najmä dospelých.
Vážení poslucháči! V minulých storočiach
šírili evanjelium vo svete európski misionári. Pole evanjelizácie zostáva stále otvorené
a široké. Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Čulý náboženský život vo všetkých častiach
sveta potvrdzuje príťažlivosť Ježišovho posolstva pre ľudí každej doby. Svedectvo
prežívanej viery v Ázii môže byť pre nás, Európanov, veľkým povzbudením. Je potešením
vedieť, že patríme Kristovi, ktorý má po celom svete vo svojej cirkvi učeníkov.