Katolícki a pravoslávni teológovia sa zaoberajú spásou nepokrstených a spolužitím s nimi

Vatikán (7. februára, RV) – V Ríme sa v týchto dňoch stretli na výročnom zasadnutí členovia Medzinárodnej zmiešanej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a východnými pravoslávnymi cirkvami. Ako povedal pre Vatikánsky rozhlas mons. Johan Bonny z oddelenia Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov pre východné pravoslávne cirkvi, hlavnou témou bolo spoločné poslanie pri napĺňaní úlohy, ktorú Ježiš zveril všetkým svojim učeníkom, keď im kázal hlásať evanjelium celému svetu. Za ďalšie dve dôležité témy stretnutia mons. Bonny označil spásu nepokrstených a vzťah Cirkvi s nekresťanmi, čo je pre východné cirkvi dôležitá otázka, nakoľko žijú v prostredí moslimskej väčšiny.
 
„Každý deň pred nimi stojí otázka: Aká je spása pre toho, kto neverí v Krista, nie je pokrstený a nie je členom Cirkvi? Ďalšou závažnou otázkou v tejto súvislosti je možnosť alebo nemožnosť zmiešaných manželstiev medzi pokrstenými a nepokrstenými. Východné cirkvi sa k tomu stavajú veľmi odmietavo. V Katolíckej cirkvi sú veriaci síce od manželstiev s moslimami odrádzaní, ale podľa Kánonického práva je možné ich uzatvárať a takéto manželstvá vznikajú. Avšak na Strednom východe sú – ako pravoslávni, tak katolíci – rezervovanejší, lebo vidia problémy, ktoré z takýchto manželstiev môžu vyprývať.“

 
Zmiešaná teologická komisia hovorila aj o spoločnom cirkevnom dedičstve, ktoré katolíkov a pravoslávnych spája od apoštolských čias a prvých storočí. Prerušil ho až Kalcedónsky koncil. Východné pravoslávne cirkvi pochádzajú zo spoločenstiev, ktoré neprijali niektoré jeho závery a roku 451 sa odčlenili od všeobecnej Cirkvi. Dnes však žijú na Strednom východe spolu s katolíkmi ako malá menšina v moslimskom prostredí a usilujú sa spolu vydávať svedectvo.
 
„Existujú mestá ako napríklad Aleppo, kde sídlia šiesti-siedmi biskupi rozličných katolíckych a pravoslávnych komunít. Ako vytvárať jednotné kresťanské spoločenstvo v tejto veľkej pestrosti tradícií a právnych statusov? Ďalšou výzvou je život v spoločnosti s moslimskou väčšinou. Kresťanské komunity tu žijú stáročia, už si ustálili vzťahy s veľkým moslimským svetom. Napokon je dôležitou výzvou rozvíjať kresťanstvo v arabskej kultúre. Veď aj kresťania v týchto krajinách majú arabský jazyk a kultúru. Ako inkulturovať kresťanskú zvesť, kresťanský spôsob života v arabskom prostredí? Zdá sa, že sa tu rozvíja niečo nie ľahké, ale pekné.“ -te-