Cirkev a svet: Rumunsko

Presne pred 36 dňami sa Európska únia rozrástla o dvoch nových členov – Bulharsko a Rumunsko. Druhá menovaná krajina 20. januára uviedla do úradu nového veľvyslanca pri Svätej stolici – Maria Gabriela Lazurcu. Tieto dva dôvody nás inšpirovali k tomu, aby sme sa na Rumunsko s takmer 23 miliónovou populáciou, ktorá prešla búrlivým historickým vývojom, pozreli bližšie v rubrike Cirkev a svet.
 
História Rumunska
Dejiny Rumunska boli v dávnej minulosti späté s Rímskou ríšou. Na začiatku nášho letopočtu sa na jeho území nachádzala rímska provincia Dacia. Počas nasledujúcich storočí bolo civilizované románske obyvateľstvo napádané germánskymi kmeňmi, Hunmi, Avarmi a Turkami. V 14. storočí bolo pod nadvládou Osmanskej ríše. V 18. storočí je tu badať silný vplyv Ruska. Koncom 19. storočia získalo Rumunsko nezávislosť, ale borilo sa s národnostnými a ekonomickými problémami. V tomto čase bolo súčasťou Rumunska aj Moldavsko, ktoré však v r. 1940 okupoval Sovietsky zväz.
Po snahe Rumunska o navrátenie tohto územia si Sovietsky zväz útokom na Rumunskú monarchiu udržal Moldavsko a výrazne zmenil politické pomery v Rumunsku. Ďalší vývoj krajiny bol riadený komunistami. Až revolučné obdobie rokov 1989 a 1990 ukončilo neslávne známe vládnutie diktátora Nicolae Ceausesca, ktoré priviedlo slobodu aj základné životné podmienky obyvateľov za hranicu kolapsu. V priebehu uplynulých rokov sa teda Rumunsko učilo stáť na vlastných nohách – po stránke spoločenskej, politickej, aj náboženskej.

Vierovyznania v Rumunsku
Podľa aktuálnych štatistických údajov v Rumunsku prevláda pravoslávne vierovyznanie – hlási sa k nemu takmer 87 % obyvateľov. Nasleduje rímskokatolícka Cirkev s takmer piatimi %, protestantská s 3,5 %, pentekostálne denominácie tvoria 1 a pol % a ku gréckokatolíckej Cirkvi sa hlási necelé 1 % Rumunov.
 
Vzťahy medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou
Dôležitosť budovania ekumenických vzťahov medzi Katolíckou a väčšinovou Pravoslávnou cirkvou v krajine si uvedomuje aj Svätá Stolica. V roku 1999 smerovali do Rumunska kroky pápeža Jána Pavla II., ktorý vo svojom príhovore patriarchovi rumunskej pravoslávnej cirkvi Teoctistovi ocenil možnosť zavítať v rámci apoštolskej cesty po prvýkrát do krajiny, kde výrazne prevažuje pravoslávne vierovyznanie a prihovoril sa jeho predstaviteľom a veriacim slovami z Listu apoštola Pavla Korinťanom:
„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa,  nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé,  neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.  Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží” (1 Kor 13:4-7). Tieto slová, ktoré apoštol Pavol adresoval komunite, zmietanej konfliktmi a napätím, sú platné v každej dobe. Dobre vieme, že dnes sú adresované nám všetkým. Neslúžia na to, aby sme si navzájom vyčítali svoje omyly, ale na to, aby sme odhalili tie vlastné. Poznali sme konflikty, vzájomné obviňovanie, vnútornú rezervovanosť a uzavretosť. Aj napriek týmto rozdielom vo chvíli veľkej skúšky, keď sa naše Cirkvi otriasali v základoch aj tu v Rumunsku, mučeníci a svedkovia vedeli, ako oslavovať Božie meno jedným srdcom a jednou dušou. Je to zapríčinené úžasným pôsobením Ducha, neuchopiteľného ľudskou logikou, že naša slabosť nachádza silu a naše srdcia získavajú novú odvahu a sebadôveru uprostred ťažkostí.“

 
Gréckokatolícka cirkev v Rumunsku
Ján Pavol II. sa v príhovore zastavil aj pri násilných represiách, ktorým čelila počas desaťročí gréckokatolícka Cirkev v Rumunsku. Podotkol, že ukončenie prenasledovania síce prinieslo slobodu, ale problém cirkevných štruktúr stále čaká na definitívne riešenie. Zároveň však vyjadril nádej, že vzájomný dialóg zahojí rany a pomôže vysporiadať sa s problémami, ktoré v tejto oblasti ešte existujú. V roku 2005 Svätý Otec povýšil metropolitnú gréckokatolícku Cirkev v Rumunsku na stupeň vyššej arcibiskupskej cirkvi. Zároveň udelil biskupovi Lucianovi Muresanovi titul Vyšší arcibiskup Faragasu a Alba Iulia. Východný obrad a jednota s Rímom sa na území Rumunska vytvárali od počiatku 18. storočia. Po roku 1948 však bola miestna populácia komunistickým režimom násilne nútená k prestupu na pravoslávnu vieru. Slobodné podmienky pre rumunských gréckokatolíkov nastali opäť až po roku 1989.
 
Výzvy pre kresťanstvo v Rumunsku v súvislosti so vstupom do Európskej únie
Ako sme už spomenuli, 1. januára sa Rumunsko stalo členom Európskej únie. Pri tejto príležitosti poskytol Vatikánskemu rozhlasu vyjadrenie rumunský veľvyslanec v Taliansku Cristian Valentin Coltzeanu: „Jeho svätosť Ján Pavol II. v prejave v roku 2003 adresoval nášmu ľudu toto posolstvo: „Kým čakáte, že sa stanete súčasťou európskych štruktúr, mali by ste mať na pamäti, že nemôžete iba prijímať, ale máte aj morálnu povinnosť podeliť sa o svoj bohatý duchovný, kultúrny a historický poklad, na úžitok jednote a životaschopnosti celého kontinentu.“

Podľa veľvyslancových slov teraz, keď sa Rumunsko začlenilo do Únie, má v úmysle priniesť do nej svoj dynamizmus a kreativitu a prispieť k posilneniu vzájomného politického porozumenia medzi krajinami: „Pokiaľ ide o duchovné bohatstvo, v zmysle slov Jána Pavla II. sa Rumunsko bude snažiť o to, aby Európa „ľahšie dýchala“. Hovorím to, pretože podľa veľkého pápeža Európa dýcha dvomi pľúcami – západným a východným. Povedal by som, že Európska únia sa podieľa aktívnym spôsobom na konkrétnej realizácii ekumenizmu pokiaľ ide o všetky kresťanské cirkvi, predovšetkým Katolícku, Pravoslávnu a Protestantskú. Spolu musia čeliť nástrahám hedonizmu, konzumizmu a relativizmu. Som presvedčený, že kresťanskej tradícii Rumunska sa podarí prispieť k pevnejšiemu európskemu bytiu, zjednotenému rovnakými kultúrnymi aj duchovnými hodnotami.“
 
Svätý Otec Benedikt XVI. vidí vo vstupe Rumunska do Európskej únie šancu na to, aby sa jednotlivé členské štáty vrátili k diskusii o zakotvení kresťanských princípov do Ústavnej zmluvy: "Bulharsko a Rumunsko, krajiny s dlhou kresťanskou tradíciou, vstúpili do Európskej únie. Vo chvíli príprav na oslavy 50. výročia Rímskych dohôd sa ponúka reflexia o Ústavnej zmluve. Prial by som si, aby zásadné hodnoty, na ktorých stojí ľudská dôstojnosť, boli plne chránené, predovšetkým náboženská sloboda vo všetkých jej dimenziách a inštitucionálne práva cirkví. Rovnako nie je možné odhliadnuť od nepopierateľného kresťanského odkazu tohto kontinentu, ktorý široko prispel k vytvoreniu Európy národov a Európy ľudí.“

 
Snahu uberať sa práve týmto smerom pre Vatikánsky rozhlas potvrdil aj arcibiskup Bukurešti mons. Ioan Robu: „Pravoslávna, Katolícka cirkev a ďalšie náboženské denominácie v Rumunsku neskrývajú svoju zmätenosť z toho, že Európska ústava sa nezmieňuje o kresťanských koreňoch Európy. Ale vzdialení od toho, by sme sa nechali odradiť zložitosťou európskeho projektu, vzdialení od toho, aby sme znevážili svoju identitu, aj s ohľadom na to, že Európska únia ešte stále hľadá tú svoju veríme, že Rumunsko bude schopné priniesť do Európskeho domu niečo, čo môže prispieť k obohateniu dobra európskeho spoločenstva.“
 
Vyhliadky do európskej ekumenickej budúcnosti
Signálom pre ďalší rozvoj vzájomných vzťahov medzi Katolíckou, Pravoslávnou cirkvou aj ostatnými kresťanskými cirkvami nielen na Balkáne, je plánované tretie Európske ekumenické zhromaždenie, ktoré sa v septembri tento rok uskutoční práve na rumunskej pôde – v meste Sibiu. Chystá sa tam až 2 500 delegátov európskych cirkví. Mottom stretnutia je myšlienka o Kristovom svetle, ktoré osvecuje každého a je nádejou na obnovenie jednoty v Európe. –dj-