Vatikán
(2. februára, RV) - Posolstvo Svätého Otca za uplynulý týždeň, by sme mohli asi najvýstižnejšie
zhrnúť do týchto dvoch výrokov: Harmónia medzi rozumom a vierou a človek otvorený
k spolupráci.
V nedeľnom príhovore pred modlitbou Anjel Pána Svätý
Otec na pozadí liturgickej spomienky na svätého Tomáša Akvinského, zdôraznil dôležitosť
„harmónie medzi rozumom a vierou, dimenziami ľudského ducha,
ktoré sa plne uskutočňujú v ich vzájomnom stretnutí a dialógu. Podľa svätého Tomáša,
- ako povedal Benedikt XVI. vo svojom príhovore, - ľudský rozum,
ak to tak možno povedať, „dýcha“: pohybuje sa v širokom otvorenom horizonte, v ktorom
môže vyjadriť to najlepšie zo seba. Ak však človek obmedzí svoje myslenie len na materiálne
a empirické objekty a uzatvorí sa pred veľkými otáznikmi o živote, o sebe
samom a o Bohu, ochudobňuje sa.
Svätý
Otec ďalej podčiarkol, že „vzťah medzi vierou a rozumom je vážnou
výzvou pre kultúru, ktorá dnes vládne na západe“,ako
o tom už on sám povedal vo svojom príhovore na univerzite v Regensburgu a ako o tom
hovoril aj jeho predchodca Ján Pavol II. v encyklike Fides et Ratio, - teda Viera
a Rozum. Benedikt XVI. upozorňuje, že aj keď moderný vedecký rozvoj prináša so sebou
veľa pozitívnych aspektov, je zároveň potrebné vidieť, že ak sa pripustí považovať
za skutočné len to, čo je možno empiricky dokázať, tak nastáva riziko, že ľudský život
sa ocitne v ohraničení racionalizmu, materializmu, hypertechnológie a bezudnej
pudovosti. Svätý Otec preto zdôraznil, že práve dnes je naliehavou výzvou znovu
objaviť ľudskú racionalitu, ktorá je otvorená pre svetlo božského Logosa a jeho dokonalého
zjavenia sa v Ježišovi Kristovi, Božom Synovi, ktorý sa stal človekom. Pretože ak
je kresťanská viera autentická, neumenšuje slobodu a hodnotu ľudského rozumu.
Lebo viera predpokladá rozum a zdokonaľuje ho, pričom rozum osvietený vierou, nachádza
silu aby sa mohol pozdvihnúť k poznaniu Boha a duchovných skutočností. V nedeľu
po modlitbe Anjel Pána sa Svätý Otec obrátil s apelom vzhľadom na násilie, ktoré
znova zakrvavilo Libanon, keď povedal: „Cítim hlboký žiaľ pre utrpenie tohto drahého
národa. Viem, že mnohých Libanončanov postihlo pokušenie zanechať každú nádej a že
sa cítia zmätení tým, čo sa deje. (...) „Je neprijateľné, aby sa vlastné politické
záujmy presadzovali touto cestou,“ zdôraznil Benedikt XVI. a dodal, že
bez prekonania egoizmunemožno prevziať skutočnú starostlivosť o vlastnú
krajinu.
Na stredajšej generálnej audiencii Svätý Otec pokračoval na
ceste k počiatkom kresťanstva, pričom sa zastavil pri troch najvýznamnejších spolupracovníkoch
sv. Pavla: Barnabášovi, Silvánovi a Apolovi. Tento spolupracovnícky tím robí podľa
Benedikta XVI. zo sv. Pavla „výrečný príklad človeka otvoreného spolupráci“,
ktorý „nechce robiť v Cirkvi všetko sám, ale spája sa s početnými a rozličnými
spolupracovníkmi“. Na pozadí životného osudu Pavlovho spolupracovníka
Barnabáša, resp. sporu, do ktorého sa Pavol dostal z Barnabášom pre mladého Jána Marka,
ktorého Pavol už nechcel vziať so sebou, lebo na prvej ceste sa od nich oddelil, Svätý
Otec zdôraznil, že „aj medzi svätými existujú rozpory, nezhody, hádky. A toto
sa mi javí ako veľmi potešujúce, lebo vidíme, že svätí „nespadli z neba“. Sú to ľudia
ako my, s problémami, a to aj zložitými. Svätosť nespočíva v tom nikdy sa nepomýliť,
nezhrešiť. Svätosť dozrieva v schopnosti zmeniť sa, ľutovať, začať odznova
a najmä zmieriť sa a odpustiť.“ Keď ide o druhé Pavlovho spolupracovníka
Silvána, čo je latinská verzia mena Silas, Svätý Otec poukázal na dôležitosť spolupráce,
keď poukázal na Druhý list Korinťanom, v ktorom Pavol spomína ako svojich
spolukazateľov Sílasa a Timoteja, čím sa vysvetľuje, ako sa stal spolu odosielateľom
Pavlových listov Solúnčanom. „Aj toto sa mi javí dôležité. – Zdôraznil
Svätý Otec - Pavol nekoná „sám“, ako „osamelé indivíduum“, ale spolu s týmito spolupracovníkmi
v onom cirkevnom „my“. Toto Pavlovo „ja“ nie je izolované „ja“, ale „ja“
v cirkevnom „my“, v „my“ podľa apoštolskej viery. A Silvánus bude napokon
spomenutý ešte v Prvom liste sv. Petra, kde čítame: „Prostredníctvom Silvána,
ktorého pokladám za vám verného brata, som vám krátko napísal“ (1Pt 5, 12).Vidíme tak aj spoločenstvo medzi apoštolmi. Silvánus slúži Pavlovi aj Petrovi,
lebo Cirkev je jedna a misijná zvesť jediná.“ Podobný aspekt spolupráce na
jednej Božej stavbe Svätý Otec podčiarkol aj na živote Pavlovho spolupracovníka Apola,
a na adresu všetkých troch Pavlových spolupracovníkov na záver svojej katechézy Benedikt
XVI. dodal: „V tejto prvotnej evanjelizačnej službe našli zmysel svojho života,
a preto stoja pred nami ako jasné vzory veľkodušnosti a zrieknutia sa vlastných záujmov.
Pripomeňme si napokon ešte raz vetu sv. Pavla: či Apolo, či ja, všetci sme
Ježišovými služobníkmi, každý svojím spôsobom, lebo Boh je ten, kto
dáva vzrast. Toto slovo platí aj dnes pre všetkých, ako pre pápeža, tak
pre kardinálov, biskupov, kňazov, laikov. Všetci sme Ježišovi pokorní služobníci.
Slúžime evanjeliu, nakoľko môžeme, podľa svojich darov a prosíme Boha, aby on dával
dnes rásť svojmu evanjeliu, svojej Cirkvi.“ Uvažovanie o podstate a poslaní
Cirkvi je veľmi dôležité na našej spoločnej ceste k obnovenie plného spoločenstva.
Zdôraznil to pápež Benedikt XVI. na stretnutí s členmi Medzinárodnej spojenej komisie
pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a východnými pravoslávnymi cirkvami,
ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok vo Vatikáne. „Katolícka cirkev a východné
pravoslávne cirkvi zdieľajú cirkevné dedičstvo vychádzajúce z apoštolských čias a z prvých
storočí kresťanstva, - povedal vo svojom príhovore Svätý Otec a dodal, že,
- toto ‚dedičstvo skúsenosti‛ by malo formovať našu budúcnosť
‚smerujúc našu spoločnú cestu k znovunastoleniu plného spoločenstva‛ (porov.
Ut unum sint, 56)“. Svätý Otec znova pripomenul spoločnú úlohu kresťanských
cirkví svedčiť pred ľuďmi dnešných čias, ktorí očakávajú pravdu evanjelia. „Ich
smäd po dobrej zvesti nech posilní naše rozhodnutie usilovne pracovať a modliť sa
za jednotu požadovanú od Cirkvi, aby mohla plniť svoje poslanie vo svete,“ povedal
Benedikt XVI. – ls -