Očami viery, vedy, kultúry: Zodpovednú výchovu potrebujú deti aj médiá

Preháňanie násilia, predkladanie protispoločenského správania alebo znevažovanie ľudskej sexuality. Tak konkretizoval tzv. komerčné znižovanie štandardov v médiách pápež Benedikt XVI. „To je zvrátenosť, o to ohavnejšia, keď sú programy zamerané na deti a mladých,“ konštatoval Svätý Otec vo svojom posolstve k tohtoročnému Svetovému dňu médií. Zameral ho na tému Deti a médiá: výchovná výzva.
 
Videli sme to v televízii...

 
Pápežské mediálne posolstvo sa už tradične zverejňuje na sviatok sv. Františka Saleského, patróna novinárov. Ten pripadol na stredu minulého týždňa, 24. januára. V Taliansku obsadila práve v tých dňoch novinové stránky otrasná správa o násilnom čine štyroch chlapcov vo veku do 14 rokov. Ich obeťou bolo 9-ročné dievčatko. Šokujúce zdôvodnenie mladých násilníkov pred vyšetrujúcim komisárom znelo: „Videli sme to v televízii.“ Nešlo o akčný film, násilnícku fikciu ani nevhodný seriál, ale o dva programy vysielané v najsledovanejšomm čase, ktoré rozoberali prípady sexuálneho násilia.

„Už mnoho rokov máme k dispozícii obšírne a vierohodné štúdie z hľadiska psychiatrického, pediatrického, psychologického, sociologického, právnického, masmediálneho o škodách, ktoré televízia zanecháva na mladých, ale aj o negatívnych vplyvoch na dospelých, najmä na starších, ktorí podobne ako deti trávia veľa hodín doma a sú vystavení programom nízkej kvality,“ hovorí autorka viacerých kníh o televízii Roberta Gisotti, členka talianskej Kinematografickej kontrolnej komisie a Národného výboru pre televíziu a mladistvých.

„Tieto štúdie ostávajú nepochopiteľne nepovšimnuté, nielen zamestnancami médií, ale aj rodinami, školami, štátom, ktorý nerešpektuje svoju ústavnú povinnosť chrániť deti a mládež, a to aj pred presilou médií. A tak sa v akejsi nevedomej kolektívnej ľahostajnosti denne odohráva dráma detí, ktorých práva sa cynicky skrývajú za alibi slobody prejavu – najmä v televízii, ale aj v kine, na internete a v tlači. Málokto vie, že v Taliansku existuje 27 zákonov, predpisov a kódexov na ochranu mladistvých v médiách, väčšinou prehliadaných, ako aj dvadsiatka výborov, komisií a rád, kde pracuje približne 500 expertov – a to všetko bez účinku na zaručenie dodržiavania týchto predpisov.“

 
Dve perspektívy: vplyv médií na deti a mediálna výchova detí
 
Témou mediálnej výchovy detí upozornil teda Vatikán na vážny problém. Arcibiskup John Patrick Foley, predseda Pápežskej rady pre spoločenskú komunikáciu, na posolstvo Benedikta XVI. reagoval: „Svätý Otec už pri rozličných príležitostiach zdôrazňoval, že dnes majú médiá na život obrovský vplyv, lebo máme veľmi veľa komunikačných prostriedkov, dostávame množstvo informácií, ale chýba nám dostatočná formácia ľudí, aby dokázali posúdiť význam týchto informácií. To platí predovšetkým pre deti. Naše dikastérium sa už roky usiluje podporovať mediálnu výchovu: ako posudzovať, ako hodnotiť, ako si vyberať z mnohých vecí, ktoré máme k dispozícii, tie, ktoré sú najdôležitejšie pre rozvoj ľudského života.“

Benedikt XVI. zdôraznil vo vzťahu detí a médií dve dôležité perspektívy: vplyv médií na deti a výchovu detí k tomu, aby dokázali správne reagovať na mediálnu ponuku. To podčiarkuje zodpovednosť tradičných vychovávateľov, ktorými sú rodičia, škola a Cirkev a ktorým dnes médiá v istom zmysle konkurujú. „Prvoradá je úloha rodičov, ktorý majú právo i povinnosť zabezpečovať správne používanie médií takou výchovou svedomia svojich detí, aby dokázali zdravo a objektívne posudzovať programy a následne si ich vyberať alebo ich odmietať,“ napísal Svätý Otec.

Profesor etiky a deontológie komunikácie na Katolíckej univerzite Sacro Cuore v Miláne Marco Deriu na to reaguje: „Aby sme mohli z detí vychovávať kritických a sebaistých používateľov médií, musíme najprv sami vlastniť tento druh kritického pohľadu, pravého a pravdivého rozlišovania. Treba pripomenúť, že deti si nikdy nevyberú televíziu ako prvú, keď sa majú rozhodnúť, ako stráviť voľný čas. Nedávny prieskum v Taliansku znovu potvrdil, že skôr ako ‚pozerám televízor‛ deti uvádzajú ‚chcem byť s rodičmi‛.“

Pápež upozorňuje médiá na hodnoty ako ľudská dôstojnosť alebo rodina. Znamená to, že sa na tieto hodnoty v médiách zabúda?
 
„Povedal by som skôr, že sú veľmi prítomné, avšak starostlivo prekrútené. Žiaľ, normálnosť nie je dobrá téma na správu a nepritiahne publikum, a preto sa čoraz častejšie ponúkajú – najmä v televízii – stereotypy, ktoré podvracajú klasické kánony našich ideí, napríklad rodiny alebo osoby. V Taliansku je teraz veľmi sledovaný seriál Lekár v rodine. Práve bolo ohlásené úplne nové pokračovanie s témou homosexuality spracovanej trochu zvláštnym spôsobom. Pôjde o rodiny predstavované ako úplne normálne, hoci azda až také normálne nie sú.“

Pravá sloboda neodsudzuje na nenásytnú túžbu po novotách

Mediálna výchova by podľa Benedikta XVI. mala byť pozitívna: „Keď sú deti vystavované tomu, čo je esteticky a morálne dokonalé, podporuje sa ich schopnosť hodnotiť a rozvážne rozlišovať. Pritom je dôležité uznať podstatnú hodnotu rodičovského príkladu a prínos detskej klasickej literatúry, vysokého umenia či povznášajúcej hudby. Populárna literatúra bude mať v kultúre svoje miesto vždy, ale tam, kde sa vychováva, nemožno toto pokušenie senzáciechtivosti pasívne akceptovať. Krása, ktorá je určitým odrazom božského, inšpiruje a oživuje mladé srdcia i mysle, kým ohavnosť a hrubosť majú na postoje a správanie deprimujúci vplyv.“
 
„Keď sa hovorí o estetike, myslí sa predovšetkým na niečo pekné, čo stojí za to vidieť, a teda pozerať sa na to – ale pozeranie samo osebe sa môže stať prehnaným. Treba sa preto naučiť vyberať to, čo je aj pekné, aj pravdivé, pozitívne a pozerať sa na to v takejto forme. Potom zistíme, že pekného, pravdivého a pozitívneho je príliš málo. Bolo by preto potrebné dosiahnuť – ak nie inak tak aj nariadením – aby sa naše znechutenie nad niektorými typmi programov a naša nespokojnosť dostali na verejnosť a aby naozaj prinútili mediálny priemysel – ako navrhuje pápež – vyrábať niečo viac, niečo hodnotnejšie.“

 
Popri výchove detí je preto dôležitá formácia samotných médií. Potrebu podrobiť mediálny priemysel účinnej formácii a etickým štandardom vidia podľa Benedikta XVI. ako veľmi potrebnú, ba naliehavú všetci ľudia so zmyslom pre občiansku zodpovednosť. „Hoci uznávame, že mnohí ľudia zapojení do spoločenskej komunikácie chcú naozaj robiť to, čo je správne, musíme pripustiť, že sú zároveň vystavení‚ osobitnému psychologickému tlaku a etickým dilemám‛ (Aetatis Novae, 19), pričom komerčné súťaženie niekedy žurnalistov núti znižovať štandardy,“ napísal Svätý Otec s odvolaním sa na pastoračnú inštrukciu o médiách Aetatis Novae.

Ako Benedikt XVI. pripomenul, mediálna výchova si vyžaduje – tak ako každá výchova – vedenie k správnemu využívaniu slobody. Čo je náročná úloha: „Sloboda sa veľmi často prezentuje ako bezohľadné vyhľadávanie rozkoše alebo nových zážitkov. To je však odsúdenie a nie oslobodenie! Pravá sloboda jednotlivca – a zvlášť dieťa – nikdy neodsudzuje na nenásytnú túžbu po novotách. Vo svetle pravdy sa autentická sloboda prežíva ako rozhodná odpoveď na Božie „áno“ ľudstvu, pričom nás Boh volá, aby sme si vyberali – nie nerozvážne, ale cieľavedomo – všetko, čo je dobré, pravdivé a krásne. Keď sú rodičia strážcami takejto slobody, uvádzajú deti do hlbokej radosti zo života.“ -te-