Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána
Vatikán (7. januára, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie pomodlil
spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne, mariánsku modlitbu
Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami: „Drahí
bratia a sestry, Dnes slávime krst Pána, ktorým vrcholí vianočné
obdobie. Liturgia nás uvádza do rozpravy Ježišovho krstu pri Jordáne tak ako nás o tom
informuje evanjelista Lukáš (por. 3, 15 – 16.21 – 22). Evanjelista uvádza, že pokým
sa Ježiš modlil, potom čo prijal krst podobne ako mnohí ďalší, ktorých pritiahlo kázanie
Ježišovho predchodcu, otvorilo sa nebo a v podobe holubice zostúpil na neho Duch Svätý,
pričom z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie" (Lk 3, 22). Ježišov
krst pri Jordáne uvádzajú všetci evanjelisti, aj keď každý mu dáva iný stupeň významu.
Bol súčasťou apoštolského ohlasovania, to znamená, že predstavoval východzí bod v reťazci
ďalších udalostí a slov, prostredníctvom ktorých vydávali apoštoli svedectvo. (por.
Sk 1,21 – 22, 10, 37 – 41). Apoštolská komunita ho považovala za veľmi dôležitý okamih
nielen preto, že pri tejto príležitosti po prvý krát v dejinách sa uskutočnilo zjavenie
trojičného tajomstva, ale aj preto, že táto udalosť predstavovala počiatok verejného
Ježišovho účinkovania ulicami Palestíny. Ježišov krst pri Jordáne je anticipáciou
vlastného krstu krvi na kríži a je tiež symbolom všetkých sviatostných znakov, prostredníctvom
ktorých Vykupiteľ uskutoční spásu ľudstva. Práve preto patristická tradícia venovala
veľkú pozornosť tomuto sviatku, ktorý je najstarší po Veľkej Noci. „Pokrstený
Kristus – ako sa spieva v dnešnej liturgii – posvätil celý svet a odpúšťa nám
hriechy; všetci sa očisťujeme vodou a Duchom“ (Ant. k Benediktus, Ranné chvály).
Je veľmi úzky vzťah medzi Kristovým a našim krstom.
Pri Jordáne sa otvorilo nebo (por. Lk, 3,21) čo naznačuje, že Spasiteľ nám otvoril
cestu k spáse a my sa môžeme na ňu vydať vďaka novému narodeniu „z vody a z Ducha“
(Jn 3,5), čo sa uskutočňuje v krste. V ňom sa stávame súčasťou mystického tela Kristovho,
ktorým je Cirkev. S Ním zomierame a vstávame zmŕtvych, s Ním sme zrástli, ako to zdôrazňuje
apoštol Pavol (por. 1 Kor 12,13, Rim 6, 3-5, Gal 3, 27). Z krstu vyplýva záväzok „počúvať“
Ježiša, veriť mu a nasledovať ho plniac jeho vôľu. Týmto spôsobom je každý povolaný
k svätosti, k cieľu, ku ktorému, ako pripomína II. Vatikánsky koncil, je povolaný
každý kresťan. Kiež nám pomáha Panna Mária, Matka milovaného Božieho Syna,
aby sme boli vždy verní nášmu krstu.“ – ls -