Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (5. januára, RV) - K najdôležitejším bodom myšlienkového posolstva pápeža Benedikta XVI. za uplynulý týžden urcite patrí jeho posolstvo k 40. Svetovému dnu pokoja, ktorý sa slávil 1. januára. Dnes by som sa ešte raz rád vrátil k jeho hlavným myšlienkam.

Svätý Otec vo svojom posolstve, ktorému dal názov: Ludská bytosť - srdce pokoja, prakticky hned v jeho úvode nadviazal na slová knihy Genezis: „A stvoril Boh cloveka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 27). Z tohto základu totiž vyplýva dôstojnost ludskej osoby, a to najmä v podobe dvoch aspektov – aspektu daru a úlohy, pricom „pokoj je zároven darom i úlohou.“ Ako zdôraznuje Svätý Otec: „Ak platí, že pokoj medzi jednotlivcami a národmi – schopnost žit jedni vedla druhých a vytvárat vztahy spravodlivosti a solidarity – predstavuje nepretržitú úlohu, o to viac platí, že pokoj je Božím darom.“

Z tohto základu, na ktorom stojí ludská dôstojnost, potom vyplýva aj právo na život a na náboženskú slobodu. Pokial ide o právo na život Svätý Otec zdôraznuje, že „treba kritizovat, ako sa v našej spolocnosti znevažuje: popri obetiach ozbrojených konfliktov, terorizme a rôznych formách násilia, tu existuje ešte množstvo tichých obetí hladu, potratov, pokusov na embryách a eutanázie. Ako nevidiet v tomto všetkom atentát na mier? Potraty a pokusy na embryách predstavujú priame popretie postoja prijatia druhého, ktorý je pre nastolenie trvalých vztahov pokoja neodmyslitelný.“

Co sa týka práva na náboženskú slobodu, Svätý Otec upozornuje: „zvlášt ohladom krestanov musím s bolestou konštatovat, že nezriedka sa im nielen bráni vyznávat svoju vieru; v niektorých štátoch sú dokonca prenasledovaní a aj nedávno boli zaznamenané tragické prípady krutého násilia voci nim. Existujú režimy, ktoré vnucujú všetkým jediné náboženstvo, zatial co nábožensky indiferentné vlády síce nepodporujú násilné prenasledovanie, avšak podporujú systematický kultúrny výsmech z náboženskej viery. V oboch prípadoch sa nerešpektuje základné ludské právo, co má vážne následky pre pokojné spolužitie.“

Svätý Otec dalej zdôraznuje tie nevyhnutnost rovnosti všetkých ludí, pricom osobitne poukazuje na nerovnost medzi mužom a ženou pri uplatnovaní základných ludských práv, ked hovorí: „Mám na mysli vykoristovanie žien, s ktorými sa zaobchádza ako s predmetmi, ale aj mnohé iné spôsoby, ktoré nerešpektujú dostatocne ich dôstojnost; mám tiež na mysli – hoci v iných súvislostiach – antropologické predstavy pretrvávajúce v niektorých kultúrach, ktoré vyhradzujú žene také miesto, kde je ešte vo velkej miere podriadená lubovôli muža, co následne poškodzuje jej dôstojnost ako osoby a tiež obmedzuje jej právo na základné slobody. Nesmieme si robit ilúzie, že bude možné zaistit mier, ak nebudú prekonané aj tieto formy diskriminácie, ktoré poškodzujú osobnú dôstojnost každej ludskej bytosti, ktorú má od Stvoritela.“

 
Ak ide o ludskú dôstojnost a úsilie o pokoj, Svätý Otec zdôraznuje potrebu budovania správneho obrazu o cloveku, ked hovorí: „Musíme sa nechat inšpirovat obrazom cloveka, ktorý nie je pokrivený ideologickými a kultúrnymi predsudkami alebo politickými a ekonomickými záujmami, podnecujúcimi k nenávisti a násiliu. Je pochopitelné, že obraz cloveka je v rôznych kultúrach odlišný. Avšak nie je prípustné, aby sa rozvíjali také antropologické koncepcie, ktoré samy v sebe nesú zárodok protirecenia a násilia. Rovnako neprijatelné sú také koncepcie Boha, ktoré podporujú neznášanlivost voci blížnym a nabádajú k násiliu voci nim. Toto treba jasne zdôraznit: vojna v mene Boha nie je nikdy prijatelná! Ak je istý spôsob ponímania Boha základom pre kriminálne ciny, je to znamenie, že sa toto ponímanie už premenilo na ideológiu. (....) Aj tu je potrebné mat jasno: „slabá“ predstava o cloveku, ktorá ponecháva priestor pre každú, dokonca aj pre excentrickú možnost, je iba zdanlivo prospešná mieru. V skutocnosti bráni autentickému dialógu a otvára cestu autoritárskemu diktátu. Tak sa nakoniec sám clovek stáva bezbranným a tiež lahkou obetou útlaku a násilia.“

Svätý Otec vo svojom posolsve o pokoji zdôraznuje aj tzv. ekológiu pokoja, ked poukazuje na súcasný problém energetických zdrojov, pricom dodáva, že „nicenie životného prostredia, jeho nevhodné alebo egoistické využívanie a násilné skupovanie zdrojov zeme vyvoláva zranenia, konflikty a vojny práve preto, že je ovocím nehumánnej koncepcie rozvoja. Skutocne, rozvoj, ktorý by sa obmedzoval len na technicko-ekonomický aspekt a prehliadal by morálno-náboženský rozmer, by nebol integrálnym ludským rozvojom a v dôsledku svojej jednostrannosti by viedol k podnieteniu deštruktívnych schopností cloveka.“

 
V záverecnej casti svojho posolstvo Svätý Otec zdôraznuje dôležitost medzinárodných organizácii a hlavne OSN pri úsilí o ochranu ludských práv a o pokoj, no zároven upozornuje aj tieto organizácie na nebezpecenstvá, ked hovorí: „Je dôležité, aby medzinárodné organizácie nestratili zo zretela prirodzený základ ludských práv. To ich uchráni od nebezpecenstva, ktoré je, žial, stále skryto prítomné, že sklznu do ich cisto pozitivistickej interpretácie. Ak by sa to stalo, medzinárodné organizácie by stratili vierohodnost potrebnú na to, aby mohli vykonávat svoju úlohu ochrancu základných práv cloveka a národov, ktorá je základom pre oprávnenost ich existencie a pôsobenia.“ Napokon sa Svätý Otec obracia na všetkých krestanov slovami: „Nakoniec by som chcel adresovat naliehavú výzvu Božiemu ludu, aby každý krestan cítil povinnost stat sa neúnavným tvorcom pokoja a neohrozeným obhajcom dôstojnosti ludskej osoby a jej neodnatelných práv. (...) Ježiš nám zjavil, že „Boh je láska“ (1 Jn 4, 8) a že najvyšším povolaním každej osoby je láska. V Kristovi môžeme nájst najvyššie dôvody na to, aby sme sa stali pevnými ochrancami ludskej dôstojnosti a odvážnymi budovatelmi pokoja.“ - ls -