Generálna audiencia Benedikta XVI.: Timotej a Títus

Vatikán (13. decembra, RV) - Dnes sa pravidelná generálna audiencia Benedikta XVI. konala v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. Zúčastnilo sa na nej veľké množstvo veriacich z rôznych častí sveta. Svätý Otec sa v katechéze zameral na život a pôsobenie dvoch najbližších spolupracovníkov apoštola Pavla - Timoteja a Títa.

"Timotej je grécke meno a znamená „ten, kto ctí Boha“. Kým Lukáš ho v Skutkoch spomína šesťkrát, Pavol sa vo svojich listoch naňho odvoláva 17-krát (z toho najviackrát v Liste Hebrejom). Z toho možno vyvodiť, že v Pavlových očiach sa tešil veľkej úcte, aj keď Lukáš nepokladal za dôležité opísať všetko, čo sa ho týkalo. Apoštol mu vskutku zveril dôležité poslanie a videl v ňom akési svoje alter ego, ako vyplýva z chvály, ktorú o ňom napísal v Liste Filipanom: „Veď nemám nikoho, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa o vás staral“ (Flp 2,20).

 
Timotej sa narodil v Lystre (asi 200 km severozápadne od Tarzu) židovskej matke a pohanskému otcovi (por. Sk 16,1). Skutočnosť, že matka uzavrela zmiešané manželstvo a nedala svojho syna obrezať nás necháva v domnení, že Timotej vyrástol v rodine, ktorá nebola praktizujúca, napriek tomu, že je povedané, že poznal Písma od detstva (por. Tim 3,15). Zachovalo sa nám aj meno jeho matky Euniky, aj jeho starej mamy Loidy (por. 2 Tim 1,5). Keď Pavol prechádzal cez Lystru na začiatku svojej druhej apoštolskej cesty, vyvolil si Timoteja ako spoločníka, keďže „bratia v Lystre a v Ikóniu mu vydali svedectvo“ (Sk 16,2), ale ho nechal obrezať „kvôli Židom, čo tam bývali“ (Sk 16,3). Spolu s Pavlom a Sílasom prešli cez Malú Áziu až do Troady, odkiaľ prešli do Macedónie. Tiež vieme, že vo Filipách, kde Pavol a Sílas boli obvinení z narúšania verejného poriadku a boli uväznení, pretože sa postavili proti zneužívaniu mladého dievčaťa ako veštkyne niektorými osobami bez škrupúľ (por. Sk 16,16-40), bol Timotej od väzenia ušetrený. Keď neskôr Pavol musel pokračovať na ceste až do Atén, Timotej ho tam dostihol a odtiaľ bol poslaný do mladej Cirkvi v Solúne, aby mal o nej správy a aby ju utvrdzoval vo viere (por. 1 Sol 3,1-2). Znovu sa potom pripojil k apoštolovi v Korinte, priniesol mu dobré správy o Solúnčanoch a spolupracoval s ním na evanjelizovaní tohto mesta (por. 2 Kor 1,19).

 
Timoteja znovu nachádzame v Efeze počas Pavlovej tretej apoštolskej cesty. Odtiaľ pravdepodobne apoštol napísal Filemonovi a Filipanom a v oboch listoch Timotej vystupuje ako spoluodosielateľ (por. Fil 1; Flp 1,1). Z Efezu ho Pavol poslal do Macedónie, spolu s istým Erastom (por. Sk 19,22) a potom aj do Korintu s úlohou priniesť tam list, v ktorom odporúčal Korinťanom, aby ho dobre prijali (por. 1 Kor 4.17; 16,10-11). Opäť ho nachádzame ako spoluodosielateľa Druhého listu Korinťanom a keď z Korintu Pavol píše List Rimanom, pripája k nemu okrem iného aj pozdrav Timoteja (por. Rim 16,21). Z  Korintu učeník odišiel do Troady na brehu Egejského mora a tam očakával apoštola, ktorý mal namierené do Jeruzalema v závere svojej tretej apoštolskej cesty (por. Sk 20,4). Od toho momentu nám už o Timotejovom životopise staré pramene nenechávajú žiadnu informáciu, iba v Liste Hebrejom, kde čítame: „Vedzte, že náš brat Timotej bol prepustený na slobodu. Ak skoro príde, navštívim vás spolu s ním“ (13,23). Na záver môžeme povedať, že Timotej vystupuje ako pastier veľkého významu. Podľa neskorších cirkevných dejín od Eusébia bol Timotej prvým biskupom v Efeze (por. 3,4). Niektoré jeho relikvie, pochádzajúce z Konštantínopolu, sa nachádzajú od roku 1239 v katedrále v talianskom meste Termoli.

 
O osobe Títa, ktorého meno je latinského pôvodu vieme, že bol gréckeho pôvodu, čiže pohan (por. Gal 2,3). Pavol ho priviedol so sebou do Jeruzalema na tzv. Apoštolský koncil, na ktorom bola slávnostne prijatá možnosť ohlasovania evanjelia pohanom, oslobodeným od podmienok Mojžišovho zákona. V jemu adresovanom Liste ho apoštol vyzdvihuje, keď ho označuje ako „pravého syna podľa spoločnej viery“ (Tit 1,4). Po Timotejovom odchode z Korintu Pavol poslal Títa s úlohou znovu priviesť neposlušnú komunitu na správnu cestu. Títus znovu priniesol pokoj medzi Cirkev v Korinte a apoštola, ktorý jej píše tieto slová: „ Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás Títovým príchodom. A nielen jeho príchodom, ale aj útechou, na ktorej mal u vás účasť. Rozprával nám, ako túžite, ako plačete a ako horlíte za mňa... popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť; že pookrial na duchu zásluhou vás všetkých“ (2 Kor 7,6-7,13). V Korinte bol Títus opäť Pavlom – ktorý ho označuje „môj spoločník a spolupracovník“ (2 Kor 8,23) – poslaný, aby dokončil zbierku, organizovanú pre kresťanov v Jeruzaleme (por. 2 Kor 8,6). Posledné správy pochádzajú z Pastorálnych listov, kde je označovaný ako biskup Kréty (por. Tit 1,5), odkiaľ na Pavlovo pozvanie dostihol apoštola v Nikopole v Epire (por Tit 3,12). Následne odišiel aj do Dalmácie (por. 2 Tim 4,10). Sme ochudobnení o ďalšie informácie o nasledujúcich Títových krokoch a o jeho smrti.

 
Na záver, ak uvažujeme spoločne o oboch osobnostiach Timoteja a Títa, uvedomíme si niektoré dôležité súvislosti. Najdôležitejšia z nich sa týka toho, že Pavol si vyvolil spolupracovníkov pri plnení svojho poslania. On zostáva, samozrejme, apoštolom per antonomasia, zakladateľom a pastierom mnohých cirkví. Je samozrejmé, že nerobil všetko úplne sám, ale sa opieral o ľudí, ktorým dôveroval a s ktorými sa delil o svoje starosti a o svoju zodpovednosť. Ďalšia súvislosť sa týka pripravenosti týchto spolupracovníkov. Pramene, ktoré nám hovoria o Timotejovi a Títovi, dávajú do pozornosti ich pripravenosť prijať rôzne úlohy, ktoré často spočívajú v zastupovaní Pavla aj pri príležitostiach, ktoré neboli jednoduché. Jedným slovom – učia nás veľkodušne slúžiť evanjeliu, vediac, že to zahrňuje aj službu samotnej Cirkvi. Napokon si pripomeňme odporúčanie, ktoré apoštol Pavol dáva Títovi v liste, ktorý mu je adresovaný: „chcem, aby si to zdôrazňoval, žeby tí, čo uverili Bohu, usilovali sa vynikať v dobrých skutkoch. Toto je ľuďom dobré a užitočné“ (Tit 3,8). Prostredníctvom našich konkrétnych úloh musíme a môžeme objaviť v týchto slovách pravdu a práve v tomto adventnom čase byť bohatými na dobré skutky a tak otvárať brány sveta Kristovi, nášmu Spasiteľovi.
-ľr,dj-