Tretí deň pastoračnej návštevy Benedikta XVI. v Turecku - súhrn

Turecko (30. novembra, RV) – Tretí deň pastoračnej návštevy Svätého Otca naplnil tretí z cieľov tejto apoštolskej cesty. Po medzináboženskom aspekte stretnutia s predstaviteľmi islamu a solidárnom aspekte stretnutia s katolíckou komunitou, ktorá predstavuje v Turecku iba dve stotiny percenta všetkých obyvateľov, prišiel dnes k slovu ekumenický aspekt. Zvýraznil ho dnešný Sviatok sv. apoštola Ondreja, patróna Ekumenického patriarchátu, ktorý zastrešuje viacero pravoslávnych cirkví.

Náročný deň Benedikta XVI. otvorila byzantská liturgia v Kostole Ekumenického patriarchátu v Istanbule, po ktorej pápež a ekumenický patriarcha podpísali Spoločné vyhlásenie.

Popoludní Svätý Otec navštívil Múzeum sv. Sofie a Modrú mešitu. V návštevnej knihe Múzea sv. Sofie pribudol podpis tretieho pápeža: pred Benediktom XVI. tam už bol roku 1967 Pavol VI. a roku 1979 Ján Pavol II. Ide vlastne o slávny chrám Hagia Sofia, čiže Chrám Božej Múdrosti, známy svojimi gigantickými proporciami a interiérom doslova preplneným umeleckými skvostami. Pôvodný kostol dal postaviť ešte cisár Konštantín, po dvojnásobnom požiari ho však nanovo vystaval cisár Justinián. Keď roku 537 otváral veľdielo desaťtisíc robotníkov pracujúcich pod vedením stovky majstrov, údajne vyhlásil: „Ó, Šalamún, prekonal som ťa!“ Roku 1453 však vtedajší Konštantinopol dobyli moslimskí turci a z chrámu sa stala mešita. Pri zrode moderného laického tureckého štátu z nej roku 1935 urobili múzeum, ktoré si dnes pozrel aj Benedikt XVI.

Hneď oproti Múzeu sv. Sofie stojí najvýznamnejšia mešita v krajine s názvom Modrá. Kroky Svätého Otca tam zamierili vďaka úpravám, ktoré sa do jeho plného programu dostali až krátko pred pastoračnou cestou na znak úcty a ústretovosti voči islamskému náboženstvu. Hlava Katolíckej Cirkvi dnes vstúpila do mešity len druhýkrát v histórii – prvý raz tak urobil Ján Pavol II. roku 2001 v Sýrii. Modrú mešitu v Istanbule postavil sultán Ahmet I. roku 1600 a so svojimi šiestimi minaretmi sa považuje za vrcholné dielo elegancie a harmónie. Viac minaretov má už iba mešita v Mekke so siedmimi vežičkami. Názov najvýznamnejšej modlitebne v Turecku sa viaže na modrú majolikovú výzdobu zo svetoznámych dielní mesta Iznik zo 17. storočia.

V podvečer sa Svätý Otec zúčastnil na modlitbovej pobožnosti v katedrále Arménskej apoštolskej Cirkvi. V katedrále Arménskej apoštolskej cirkvi zasvätenom Božej Matke Benedikta XVI. privítali chlebom, soľou, voňavou ružovou vodou a kadidlom, čo sú symboly prijatia a dobroprajnosti. Na záver bohoslužby slova Svätý Otec pozdravil arménskeho patriarchu Mesroba II., pričom zdôraznil potrebu “urýchliť obnovenie jednoty kresťanov” a vyhlásil, že stretnutie v sídle Arménskeho apoštolského patriarchátu Istanbulu znamenalo viac ako len jednoduché gesto ekumenickej zdvorilosti a priateľstva. Je znakom spoločnej nádeje v Božie prisľúbenia a našej túžby uvidieť naplnenú modlitbu, ktorú Ježiš predniesol svojim učeníkom v predvečer svojho umučenia a smrti: “Aby všetci jedno boli…” (por. Jn 17, 21).

Po liturgii slova odhalili v katedrále pamätnú tabuľu v tvare arménskeho kríža s nápismi v latinskom a arménskom jazyku, ktoré pripomínajú návštevu troch pápežov: Pavla VI., Jána Pavla II. a Benedikta XVI.

V priestoroch pápežského zastupiteľstva v Istanbule sa Svätý Otec vo večerných hodinách stretol aj so sýrsko-pravoslávnym metropolitom a s veľkým rabínom Turecka. V záhrade pápežského zastupiteľstva v Istanbule sa potom Benedikt XVI. krátko stretol s malou skupinou veriacich a hneď nato v Audienčnej sále prijal sýrskeho pravoslávneho arcibiskupa Filuksinosa Yusufa Cetina, ktorý je vikárom sýrskeho pravoslávneho patriarchu so sídlom v Damasku, a veľkého rabína Turecka Isaka Halevu, ktorý zastupuje 25-tisícovú židovskú náboženskú obec v tomto štáte. Výrazný úbytok židov v Turecku nastal najmä v 19. storočí, keď z pôvodných 100-tisíc židov mnohí emigrovali do Ameriky a do Izraela.

Večeru Svätý Otec trávil spolu so siedmimi členmi Tureckej biskupskej konferencie. Po nej Svätému Otcovi zástupca katolíckej mládeže v Turecku odovzdal list, kde mladí píšu: „Ako mladí kresťania sme v Turecku rozptýlenou menšinou. Dúfame však, že tí, ktorí nás duchovne vedú, budú môcť pripravovať pre nás čoraz viac príležitostí na stretnutie.“

- te -