Benedikt XVI. v Katedrále Ducha Svätého v Istanbule: Kristus je prameňom živej vody a darom, ktorý obnovuje život

Turecko (1. decembra, RV) - Prvý decembrový deň je posledným dňom apoštolskej cesty pápeža Benedikta XVI. do Turecka. Začal sa o 9:00 miestneho času slávením svätej omše v Katedrále Ducha Svätého v Istanbule. Svätého Otca privítal nadšený potlesk veriacich, medzi ktorými boli aj ekumenický patriarcha Bartolomej I. a arménsky apoštolský patriarcha Mesrob II. Počas liturgie si Petrov nástupca a patriarcha vymenili bozk pokoja. Na Slávnostnej svätej omši nechýbali ani členovia Konferencie katolíckych biskupov Turecka a celú udalosť sprevádzala veľmi srdečná atmosféra.

Svätý Otec vo svojej homílii vyjadril radosť nad tým, že sa pri tejto príležitosti mohol stretnúť s katolíckou komunitou Istanbulu a pozdravil ich slovami z listu apoštola Pavla Galaťanom: “Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista!” (Gal 1,3). Poďakoval sa občianskym autoritám za vľúdne prijatie a za to, že mu umožnili navštíviť Turecko. “V tejto katedrále Ducha Svätého by som chcel poďakovať Bohu za celé jeho dielo v ľudských dejinách a vyprosovať každému dary Ducha svätosti. Ako nám svätý Pavol pripomenul, Duch je neustálym zdrojom našej viery a jednoty. Zobúdza v nás pravdivé poznanie Ježiša a vkladá nám na pery slová viery, ktoré nám umožňujú spoznať Pána. Ježiš povedal Petrovi po jeho vyznaní viery v Cézarei Filipovej: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach” (Mt 16,17). Sme vskutku požehnaní, keď Duch Svätý otvára naše vnútro radosti viery a umožňuje nám vstúpiť do veľkej rodiny kresťanov, svojej Cirkvi.”

 
Svätý Otec zdôraznil, že napriek pestrosti a rôznorodosti darov, poslaní a diel je Cirkev jedno, pretože všetkých spája a inšpiruje jeden Boh. “Žiť podľa Ducha Svätého neznamená žiť pre seba, ale nechať sa viesť Ježišom Kristom, aby sme sa ako on stali služobníkmi jeho bratov a sestier. Z toho vyplýva veľmi konkrétne poučenie pre nás biskupov, povolaných Pánom: aby sme viedli jeho ľudí tak, že sa staneme služobníkmi ako on. Platí to aj pre všetkých Pánových pomocníkov a pre všetkých veriacich: keď sme prijali sviatosť krstu, všetci sme boli ponorení do Pánovej smrti a zmŕtvychvstania, “napili sme sa z jedného Ducha” a Kristov život sa stal naším, aby sme mohli žiť ako on, aby sme milovali svojich bratov a sestry, ako nás on miloval (por. Jn 13,34).”
 
Benedikt XVI. si v homílii spomenul aj na svojho predchodcu – Božieho sluhu Jána Pavla II. a na to, ako v tej istej katedrále pred 26 rokmi vyjadril nádej, že príchod nového milénia “pozdvihne Cirkev, ktorá opäť našla svoju plnú jednotu, aby uprostred napätí tohto sveta lepšie svedčila o nadprirodzenej Božej láske, zjavenej v jeho synovi Ježišovi Kristovi.” “Táto nádej zatiaľ nebola naplnená, ale pápež stale túži po tom, aby sa tak stalo. A to nás – ako Kristových učeníkov, kráčajúcich s našimi pochybnosťami a hranicami po ceste k jednote – núti ustavične konať “pre dobro všetkých”, dávajúc ekumenizmus na prvé miesto našich cirkevných záujmov. Aby sme v našich cirkvách a komunitách nepristupovali k rozhodnutiam, ktoré mu môžu protirečiť alebo ublížiť. Takto budeme pravdivo žiť z Ježišovho Ducha, v službe všeobecnému dobru.”
 
Benedikt XVI. označil Krista za prameň nového života, daného nám Otcom v Duchu Svätom. “Vo svete, kde sú ľudia takí neochotní deliť sa o bohatstvo zeme a kde je veľký nedostatok vody, takej potrebnej pre život, Cirkev zisťuje, že vlastní ešte väčší poklad. Ako Kristovmu telu jej bola daná úloha ohlasovať evanjelium až do skončenia sveta (por. Mt 28,19), odovzdávajúc mužom a ženám našich čias dobrú zvesť, ktorá nielen rozjasňuje ich životy, ale ich prevracia až po hranicu víťazstva nad smrťou. Táto dobrá zvesť nie je iba slovo, ale osoba, sám Kristus, ktorý vstal a žije! Milosťou sviatostí sa voda, vytekajúca z jeho boku na kríži, stala prekypujúcim prameňom, “riekami živej vody”, záplavou, ktorú nikto nemôže zastaviť, darom, ktorý obnovuje život.”
 
Úlohou Cirkvi podľa Svätého Otca nie je mať moc alebo získavať bohatstvo, jej poslaním je ponúkať Krista. Vyjadril, že jediným prianím Cirkvi je žiť v slobode, aby mohla odhaľovať Toho, ktorého nemôže skrývať, Ježiša Krista, ktorý nás miloval až po skonanie na kríži a ktorý nám dal svojho Ducha – živé sprítomnenie Boha medzi nami a v našom vnútri. Svoju homíliu Benedikt XVI. ukončil výzvou, aby všetci veriaci žili v harmónii, v súlade s Pánovými slovami: “Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať” (Jn 13, 35).

 
-dj-