Stretnutie Benedikta XVI. s predstaviteľmi diplomatického zboru v Turecku
Turecko (28. novembra, RV) - V podvečer prvého dňa apoštolskej cesty do Turecka
sa Benedikt XVI. spolu so svojím sprievodom presunul na apoštolskú nunciatúru Ankary,
kde ho privítal apoštolský nuncius Mons. Antonio Lucibello a približne 90-členná delegácia
predstaviteľov diplomatického zboru. Svätý Otec pri tejto príležitosti predniesol
príhovor, v ktorom ocenil prácu diplomatov a označil ich za propagátorov porozumenia,
medzinárodnej bezpečnosti a mieru medzi národmi. Benedikt XVI. pripomenul slovami
z dokumentu II. Vatikánskeho koncilu Gaudium et Spes, že slovo pokoj neznamená iba
bezvojnový stav: „Neobmedzuje sa len na ustálenie rovnováhy medzi protivnými
silami... ale je ovocím poriadku, ktorý sám božský Zakladateľ vštepil do ľudskej spoločnosti
a ktorý majú uskutočňovať ľudia, čo žíznia po stále dokonalejšej spravodlivosti (Gaudium
et Spes, 78). Uvedomili sme si, že skutočný mier potrebuje spravodlivosť, aby boli
napravené ekonomické nerovnováhy a politické nepokoje, ktoré podporujú rast napätia
a ohrozujú každú spoločnosť. Súčasný vývoj, pokiaľ ide o terorizmus a určité regionálne
konflikty, poukázal na potrebu rešpektovať rozhodnutia medzinárodných inštitúcií a podporovať
ich.“
Podľa Svätého Otca by táto podpora mala spočívať v poskytovaní účinných
prostriedkov na prevenciu konfliktov a udržiavanie neutrálnych zón medzi bojujúcimi
stranami prostredníctvom prítomnosti mierových síl. Zároveň však Benedikt XVI. poznamenal,
že všetko toto nestačí, ak chýba autentický dialóg v podobe plodného rozhovoru medzi
stranami, ktorých sa to týka. Rozhovoru s cieľom nájsť prijateľné a trvalé politické
rozhodnutia, rešpektujúce jednotlivca aj národ. „Zvlášť myslím na rušivý konflikt
na Blízkom východe, ktorý nevykazuje žiadne znaky zmenšovania a je veľkou záťažou
pre celý medzinárodný život. Myslím na riziko množiacich sa periférnych konfliktov
a šíriacich sa teroristických aktivít. Oceňujem úsilie početných krajín, medzi nimi
aj Turecka, ktoré sa zapájajú do budovania mieru v Libanone. Vo vašej prítomnosti,
vyslanci, ešte raz apelujem na ostražitosť medzinárodného spoločenstva, aby sa nevzdalo
zodpovednosti, ale aby vynaložilo úsilie na podporu dialógu medzi všetkými zúčastnenými
stranami. Iba ten môže zabezpečiť rešpekt a zároveň chrániť legitímne záujmy bez utiekania
sa k násiliu.“
Benedikt XVI. v príhovore k predstaviteľom diplomatických
zborov prirovnal Turecko k mostu, ktorý spája východ so západom, Áziu s Európou a nazval
krajinu polmesiaca križovatkou kultúr a náboženstiev. Uviedol, že napriek značnej
prevahe moslimského obyvateľstva v krajine turecká Ústava priznáva každému občanovi
právo na slobodu vierovyznania a slobodu svedomia. „Občianske autority každej demokratickej
krajiny sú povinné zabezpečiť účinnú slobodu všetkým veriacim a dovoliť im slobodne
organizovať život svojich náboženských komunít. Prirodzene dúfam, že veriaci, patriaci
do ktorejkoľvek náboženskej komunity, budú mať aj naďalej úžitok z týchto práv, nakoľko
som si istý, že náboženská sloboda je základným vyjadrením ľudskej slobody a že aktívna
prítomnosť náboženstiev v spoločnosti je zdrojom pokroku a obohatenia pre všetkých.
Toto samozrejme predpokladá, že náboženstvá sa nesnažia priamo zúčastňovať na politickej
moci, keďže k tomu nie sú povolané a že absolútne odmietnu podporovať násilie ako
legitímny prejav vierovyznania.“
Svätý Otec v tejto súvislosti ocenil prácu
katolíckej komunity v Turecku, ktorá je síce malá počtom, ale veľmi zodpovedne prispieva
k rozvoju krajiny. Predovšetkým vzdelávaním mládeže a vytváraním pokoja a harmónie
medzi obyvateľmi. Podľa Benedikta XVI. je nevyhnutný autentický dialóg medzi náboženstvami
a kultúrami. „Tento dialóg musí umožniť odlišným náboženstvám navzájom sa spoznávať
a rešpektovať, aby prispeli k naplneniu najušľachtilejších túžob človeka, ktoré spočívajú
v hľadaní Boha a šťastia. Pokiaľ ide o mňa a moju návštevu v Turecku, chcel by som
vyjadriť svoju veľkú úctu voči moslimom a povzbudiť ich, aby spoločne a vo vzájomnom
rešpekte pracovali na povznesení dôstojnosti každej ľudskej bytosti
a na raste spoločnosti, kde osobná sloboda a starostlivosť o druhých
zabezpečia pokoj a mier pre všetkých. Týmto spôsobom náboženstvá dokážu zohrať svoju
úlohu pri hľadaní odpovedí na množstvo výziev, ktorým v súčasnosti čelí naša spoločnosť.“ Pápež
zdôraznil, že Cirkev má duchovné poslanie a nemá v úmysle priamo vstupovať do politického
alebo ekonomického života. Avšak na základe svojho poslania a dlhodobej skúsenosti,
vyplývajúcej z dejín spoločnosti a kultúr chce vyjadriť svoj názor na medzinárodnej
pôde s cieľom, aby bola vždy rešpektovaná základná hodnota človeka. „Nepochybujem,
dámy a páni, že vo vašom diplomatickom poslaní vám záleží na zosúladení jednotlivých
záujmov vašej krajiny s potrebou udržania dobrých vzťahov s ostatnými krajinami a takto
môžete do značnej miery prispieť k službe všetkým.“ Na záver príhovoru Benedikt
XVI. vyjadril nádej na posilnenie spolupráce medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou,
aj s ohľadom na jeho plánované stretnutie s patriarchom Bartolomejom I., ktoré sa
uskutoční zajtra.