Cirkev a svet: Hladujúcim Tamilom na severe Srí Lanky znova hrozí vojna

Srí Lanka (20. novembra, RV) – Je vojenské riešenie konfliktu na Srí Lanke jediná možnosť? „Vyhrať vojnu je nemožné,“ odpovedal na novinársku otázku čerstvý držiteľ ceny za toleranciu Veerasingham Anandasangaree. 73-ročný prezident Jednotného frontu oslobodenia Tamilu vidí ako jediné riešenie prísť s dostatočne rozumným návrhom a nakloniť preň druhú stranu. To sa budhistickej vláde a hinduistickým separatistom nedarí už viac ako 20 rokov. Na situáciu posledných týždňov, keď hrozí opätovné vypuknutie vojny, reaguje miestna i svetová Cirkev...
 
Svetom zabudnutí...

 
„Úplne sme stratili slobodu. Neexistuje žiadna sloboda pohybu ani prejavu, žiadna sloboda pracovať a vychovávať deti... Žijeme v napätí, strachu a frustrácii. Má byť vojna, vysťahovalectvo a hlad našou ustavičnou budúcnosťou?“ Takto sa pýta v jednom liste rehoľná sestra žijúca na výbežku Jaffna na najsevernejšom cípe ostrova.

Jezuitský páter Jozef Vinny, riaditeľ Jezuitskej utečeneckej služby na Srí Lanke povedal: „Dnes sa každý pýta: Čo je úlohou Monitorovacej misie Srí Lanky, úradov Organizácie spojených národov a medzinárodného spoločenstva? Zaujímajú sa o nás iba novinové titulky. Nepodniká sa žiadna konkrétna akcia na zmiernenie utrpenia tohto ľudu.“

 
Ľudia uväznení vo vojnových oblastiach na severe a východe Srí Lanky, ktorí uprostred strachu a zúfalstva denne čelia granátovým útokom, hladu a smrti, sa cítia zabudnutí. „Za posledný mesiac bolo zabitých aspoň 500 vojakov, navyše, rastie aj zabíjanie civilného obyvateľstva, šíri sa násilie...“ povedal povedal pre Rádio Vatikán riaditeľ národnej mierovej rady Srí Lanky Jehan Perera. „Malé deti umierajú, násilie sa stupňuje, ľudia na Jaffne doslova hladujú. Nemôžeme sa dostať na konfliktné územia so svojou pomocou...“ opísal situáciu regionálny riaditeľ juhoázijskej Jezuitskej utečeneckej služby otec Amalraj.

Otvorte diaľnicu!

Miestny biskup Thomas Savundaranayagam sa osobne zapojil do rozdávania jedla a 2. novembra poslal srílanskému prezidentovi Mahindovi Rajapaksemu telegram, v ktorom vyzýva pasívnu vládu, ignorujúcu neznesiteľné postavenie pol milióna obyvateľov, aby konečne otvorila diaľnicu A9 alebo našla iné spôsoby, ako na sever doručiť potraviny a lieky.

Diaľnica A9 spája výbežok Jaffna so zvyškom krajiny a je jedinou cestou, ktorú môžu používať aj ťažké nákladné autá. Prechádza však oblasťou Wanni, kontrolovanou povstalcami. Vláda ju uzavrela v auguste, keď vypukli zrážky medzi tamilskými rebelmi a bezpečnostnými silami. Trojmesačná izolácia spôsobila na Jaffne hrozivý nedostatok jedla, paliva a zdravotníckeho materiálu. Na humanitárnu krízu zareagovala Charita Srí Lanky, ktorá na minulotýždňovom zasadnutí jednohlasne volala po znovuotvorení diaľnice. Jej apel okamžite potvrdili náboženskí a politickí predstavitelia vrátane niektorých členov vládnucej Strany slobody a v hlavnom meste Srí Lanky Colombo sa uskutočnil tichý protest. Približne 170 ľudí vrátane kňazov a rehoľných sestier mĺkvo držalo nad hlavami transparenty s nápismi Stop hladomoru v čingalskom aj anglickom jazyku a usilovalo sa presvedčiť vládu, aby hľadala riešenie krízy.
 
Už 20 rokov...

Konflikt, ktorý ničí Srí Lanku už viac ako 20 rokov, má etnický charakter. Proti sebe stoja čingalská väčšina vyznávajúca budhizmus a tamilská menšina hlásiaca sa k hinduizmu. Do krajiny, nazývanej Perlou indického oceánu a rozkladajúcej sa na veľkom ostrove tesne susediacom s južnou časťou Indie, sa tamilovia dostali v čase britskej okupácie ostrova. Prichádzali z juhoindického štátu Tamil Nadu ako sezónni robotníci na kávové a čajové plantáže a z vôle anglickej koruny postupne natrvalo osídlili sever krajiny. Poslúžili tak londýnskej politike podľa hesla „Rozdeľuj a panuj“.

Pôvodným čingalským obyvateľom však pripomínali neblahé časy stáročnej indickej nadvlády. Keď ostrov, vtedy nazývaný Cejlón, roku 1948 získal samostatnosť, nálož pušného prachu bola pripravená vybuchnúť. Vláda Tamilskému obyvateľstvu okamžite odňala občianske práva. Roku 1972 sa Cejlón vyhlásil podľa nacionalistickej tradície za Srí Lanku a prijal zákon o jedinom štátnom náboženstve – budhizme. Zrodili sa prvé podzemné skupiny Nových tamilských tigrov na oslobodenie Eelamu, čo je názov pôvodnej vlasti Tamilov. Roku 1976 vzniklo ozbrojené hnutie Tigri oslobodenia tamilského Eelamu (LTTE), ktoré už v nasledujúcom roku obsadilo celú oblasť Jaffna. Rebelovia majú dodnes vlastnú paralelnú vládu vrátane polície a súdneho systému.

Osemdesiate roky sa tak stali divadlom bolestnej otvorenej vojny. Mierové rokovania z roku 1985 nepriniesli žiadne konkrétne plody, rozhovory roku 1995 zmarila bomba, ktorá ťažko zranila prezidentku Chandriku Kamaratungovú. Roku 2000 sa sprostredkovateľskej úlohy ujalo Nórsko a roku 2002 bolo v Oslo podpísané historické prímerie. Mnohé z neho však ostalo iba na papieri, a preto sa vo februári aj v októbri tohto roku Tamilskí tigri a srílanská vláda opäť zišli, tentoraz v Ženeve vo Švajčiarsku.

Zabíjajú civilov, verbujú deti

„Je nevyhnutné, aby medzinárodná komunita prijala konkrétne opatrenia na povzbudenie bojujúcich strán, aby sa vrátili k rokovaniam a ukončili toto neprestajné porušovanie ľudských práv,“ povedal pre agentúru Fides jezuita Paul Newman, zodpovedný za Jezuitskú utečeneckú službu pre južnú Áziu. Ako dodal, do konfliktných oblasti treba zaručiť voľný prístup medzinárodným pozorovateľom a humanitárnym pracovníkom. Mŕtvi a zranení medzi civilným tamilským obyvateľstvom totiž denne pribúdajú. Vláda obviňuje Tamilské tigre, že používajú civilov ako živé štíty, rebeli zasa obviňujú vládu z útokov na nevojenské ciele.

Ako povedal pre Rádio Vatikán riaditeľ Národnej mierovej rady Srí Lanky Jehan Perera: „Počúvame, že vláda podpisuje dohody, naposledy pred dvoma týždňami dohodu najvyššej úrovne o dodržiavaní ľudských práv. To by vzbudzovalo vieru, že má naozaj záujem o ľudskejší, nevojenský prístup k problému. Výsledným posolstvom, ktoré z tohto všetkého vyplýva pre mňa, však je, že obe strany sa usilujú získať vojenský rešpekt: zaútočiť a oslabiť toho druhého.“
 
Svetová komunita obviňuje vládu na Srí Lanke aj z verbovania detských vojakov. Tento hrubý prečin proti medzinárodným dohodám oznámil špeciálny poradca úradu OSN pre deti a ozbrojené konflikty Allan Rock, čo bolo zo strany Organizácie Spojených národov prvé obvinenie takého vážneho charakteru proti čingalskej vláde. Podľa Allana Rocka sú 13- až 14-roční chlapci unášaní z rodných dedín a násilne zaraďovaní do polovojenských vládnych jednotiek.
 
Povinnosť namieto strachu

V tejto situácii sa UNESCO rozhodlo udeliť výročnú cenu za toleranciu práve významnému sprostredkovateľovi mierových rozhovorov na Srí Lanke. Presne na Medzinárodný deň tolerancie minulý týždeň 16. novembra si prezident Jednotného frontu oslobodenia Tamilu Veerasingham Anandasangaree prevzal v Ženeve 100-tisíc dolárov za vytrvalé presadzovanie nenásilného riešenia konfliktu. Cenu založil roku 1995 pri príležitosti 125. výročia narodenia Mahátmu Gándhího indický spisovateľ a diplomat Madanjeet Singh, tzv. veľvyslanec dobrej vôle pri UNESCO.

Ocenený Veerasingham Anandasangaree pri tejto príležitosti pre Vatikánsky rozhlas povedal: „Spoločenstvo odlišných ľudí musí byť tolerantné, nevidím inú možnosť. Tolerancia a nenásilie sú veľmi, veľmi dôležité.“ On sám odvážne kritizuje tých, čo sa nehanbia za krv na svojich rukách, a ako sprostredkovateľ medzi bojujúcimi stranami si už neraz vypočul tvrdé hrozby aj voči vlastnej osobe. Nemôže sa však báť: „Som povinný voči svojmu národu prinášať mu slobodu...“
 
Vie, o čom hovorí. Nesloboda má mnohé podoby. Ako referujú agentúrne správy z posledných mesiacov, situácia na Jaffne sa mení zo zlej na horšiu. Ceny základných potravín zaznamenali raketový nárast na štvor- až šesťnásobky bežných súm – a jedlo si aj tak nemožno kúpiť. „Na tvárach ľudí badať viditeľný hlad a podvýživu,“ napísala rehoľná sestra, ktorá s trpiacimi Tamilmi žije. „Pred obchodmi sa tvoria dlhé rady už od tretej hodiny ráno. Do ktorého sa postaviť? Na chlieb, na zeleninu, na sušené mlieko, na benzín? Nedostatok týchto vecí v obchodoch spôsobuje roztržky a prestrelky na uliciach. Každý deň žijeme uprostred vrážd, únosov, znásilnení, policajného pátrania a zatýkania. Strácame hodnoty, ktoré sme považovali za také drahé našim srdciam.“

 
73-ročného Veerasinghama Anandasangareeho to vedie k úsmevu nad otázkou, či sa pri práci sprostredkovateľa necíti ohrozený, a k slovám o povinnosti oslobodzovať vlastný národ. Odvaha a povinnosť z lásky sú hodnoty, ktoré si svet potrebuje pripomínať stále. Napríklad keď ide o trpiacich Tamilov na severe Srí Lanky.

-te-