Slovo pre chorých: Oslobodenie od otroctva slepoty

Brat, sestra, opäť je tu čas, keď ťa môžem privítať na vlnách rozhlasu. Dnes chcem spolu s tebou uvažovať nad veľmi zložitou formou utrpenia, ktorá postihuje orgán zraku. Tušíš celkom správne, nosnou myšlienkou nášho uvažovania bude slepota. Odrazím sa od úryvku z evanjelia podľa Marka, ktorý nám vykresľuje postavu slepca menom Bartimej. V uvedenom úryvku je niekoľko vzácnych momentov, nad ktorými stojí za to zamyslieť sa. Tak ti hneď v úvode želám, aby si z tohto uvažovania mal duchovný úžitok, ktorý bude pre teba dostatočným motívom k tomu, aby si dokázal byť iný ako ostatní. Byť iný v tomto prípade znamená, neprispôsobiť sa davu, ale aby si našiel v sebe vnútornú silu k vyznaniu viery, ktorá nie je len záležitosťou srdca.

Azda ti nemusím pripomínať skutočnosť, že akákoľvek forma utrpenia a tu možno zaradiť aj slepotu, postaví toho, kto ňou trpí niekde na okraj spoločnosti. Aj postava evanjeliového úryvku sa ocitla na okraji cesty – Bartimej sedel a žobral, pretože nevedel robiť nič iné. Táto skutočnosť žobrania mohla naznačovať aj skutočnosť, že Bartimej pre svoj stav, v ktorom sa nachádzal ani nechcel robiť nič iné. Jednak nevedel ako na to a nakoniec ani nemal s kým na cestu, ktorá by mohla byť pre neho zmyslom i cieľom vykročiť. Stačil jeden okamih, ktorý sa zdá na prvý pohľad ako banalita. Ježiš, ktorý v Markovom evanjeliu vystupuje ako ten, kto robí ubiedeného človeka šťastným sa ponáhľa do Jeruzalema. Prechádza však cez Jericho. Jeho zámer sa zdá byť celkom jasný. Možno povedať, že Ježiš prichádza do Jericha bezprostredne pred tým ako má v Jeruzaleme podstúpiť utrpenie v plnosti. Sám sa nezdržiava v Jerichu, ale hneď odchádza. Keďže Ježišovi vždy išlo a ide o človeka aj v tomto prípade nechce obísť Jericho, aby neobišiel Bartimejovu bolesť. Ježiš je ten, kto chce Bartimeja oslobodiť od slepoty.

Vráťme sa teraz k postave Bartimeja. Ten ako bolo spomenuté sedí na okraji cesty a žobre. Síce nevidí, ale počuje, že Ježiš prechádza okolo. To Ježišovo prechádzanie okolo možno tiež označiť ako dotyk milosti, ktorá pôsobí ako jemný vánok ešte pred tým, než Ježiš vyhovie Bartimejovej prosbe. Snáď táto milosť spôsobila, že Bartimej kričí: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou.“ V tomto ráznom prejave sa zračí nádherné vyznanie viery. Bartimej verí, že Ježiš je Mesiáš, ktorý ho môže skutočne oslobodiť od hriechu v tomto zmysle volá zmiluj sa nado mnou. Tu stojí za zmienku všimnúť si dve skupiny ľudí. Na jednej strane je dav, ktorý okríkne slepca, aby mlčal. Druhú skupinu ľudí prezentuje Bartimej, ktorý nerešpektuje dav, ale kričí ešte silnejšie. „Syn Dávidov zmiluj sa nado mnou.“ Tu by bolo vhodné zastaviť sa a popremýšľať, do ktorej skupiny ľudí chceš patriť. Vieš sám, že sa dnes pretláča trend mlčania, takého mlčania, ktoré úzko súvisí s prejavom osobného svedectva viery. Je moderné mlčať, lebo je to taká zdanlivá istota. Na strane druhej hlásiť sa ku Kristovi a Cirkvi je pre mnohých nepopulárne. Aby sme mali „pokoj“, je lepšie splynúť s davom. Dominantná postava evanjeliového úryvku sa však správa úplne ináč. Bartimej počul a uveril! Táto skutočnosť ho motivuje k výkonu, ktorý v krátkom okamihu zmení jeho nezávidenia hodnú situáciu. Teraz sa sám nesústreďuje na to, že musí žobrať, ale skôr na to, že hlasným volaním nesmie splynúť s davom. Chce byť iný, chce aby Ježiš počul jeho volanie. To je veľmi podstatné, aby si bol vypočutý, alebo vnímaný, nesmieš splynúť s davom.

Teraz sa pristavme pri Ježišovom postoji, ktorý v tomto prípade nesmie zostať nepovšimnutý... Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Hľa, ten, ktorý bol ešte pred chvíľou v pozícii volajúceho o zmilovanie, je teraz volaný Ježišom. Toto jednoduché zavolanie je pozvánkou k nasledovaniu. Pred tým, než Bartimej bude Ježiša nasledovať na Jeho ceste do Jeruzalema, stojí za zmienku opäť si všimnúť postoj davu. Tí, ktorí slepca okrikovali aby mlčal, teraz sa stavajú do úplne opačnej pozície. Sú tí, ktorí povzbudzujú Bartimeja, aby vstal a nebál sa ísť k Ježišovi. Zdá sa však, že Bartimej nie je ten, ktorý sa bojí. Keby to tak bolo neodhodil by plášť, alebo kúsok látky, do ktorej žobral. Urobil to preto, aby mu nič neprekážalo prísť k Ježišovi, teda k tomu, komu on sám uveril. Evanjelium pojednáva o tom, že Bartimej vyskočil. Vidíš, čo môže spôsobiť úprimná viera v skutočnosť, že Ježiš môže zmeniť situáciu, v ktorej sa Bartimej nachádza? Ak bolo spomenuté, že Bartimej sedel na okraji cesty a žobral, lebo nevedel robiť nič iné... nevedel ako na to... nemal s kým vykročiť na cestu. Teraz je tu veľmi silná motivácia. Bartimej má za sebou dav, ktorý ho namiesto okríknutia povzbudí... Neboj sa vstaň, volá ťa! Predovšetkým je tu však rázna výzva Ježiša: Zavolajte ho! Okrem toho, že Bartimej uveril, je tu aj fakt, že niekto ako Ježiš má živý záujem o to, aby ho oslobodil z otroctva slepoty, aby zmenil celú situáciu, ktorá možno slepca privádzala do depresie. Pre tento fakt Bartimej vyskočí z okraja na cestu a ide za Ježišom. Ježišovo konanie voči slepcovi nekončí jednoduchým zavolaním. Ježiš rozvíja svoj záujem o biedu, v ktorej sa slepec nachádza otázkou: Čo chceš, aby som ti urobil? Po tejto otázke je dôležité vedieť, že slepec vie, čo chce, preto bez váhania odpovedá : Aby som videl. To záverečné, choď tvoja viera ťa uzdravila, môže byť veľkou výzvou aj pre teba samého. Každý z nás z času na čas potrebujeme nanovo uveriť a uznať si vlastnú slepotu, vlastnú biedu, ktorá nám bráni v tom, aby sme sa rozhodli vykročiť na cestu nasledovania Ježiša. Možno sme vlastnou vinou na okraji cesty a žobreme, ani nevieme čo vlastne potrebujeme. Jednoducho nám to tak vyhovuje. Možno nás však niekto usadil na okraj cesty, lebo nemal pre nás žiadne slovo povzbudenia typu, neboj sa dokážeš to! Tiež sa nás nikto neopýtal, čo potrebujeme. Tak sa stalo, že chuť žiť a konať v prospech iných i v prospech nás samých sa stratila. Je skutočne potrebné uveriť v skutočnosť, že Ježiš sa denne pýta a denne chce zmeniť aj tvoju situáciu.

Pane, som tak veľmi často tá, čo sedí na okraji cesty a žobre. Je to tým, že neviem čo chcem? Ďakujem ti za vzor slepca, ktorý uveril a vedel čo chce. Povedal to celkom jasne a tak dosiahol oslobodenie od otroctva slepoty. Pane, verím a chcem sa zbaviť vlastných otroctiev, aby sa zo žobráka stal nasledovník...

Ivana Mochorovská