Benedikt XVI. nemeckým biskupom: Kresťania nesmú mať strach z duchovnej konfrontácie

Vatikán (10. novembra, RV) – V rámci oficiálnej návštevy ad limina apostolorum biskupov z Nemecka, predniesol dnes pápež Benedikt XVI. prvý z dvoch záverečných prejavov. „Katolíkov v nemeckých diecézach, a vôbec všetkých kresťanov v našej krajine nosím v srdci,“ povedal rodákom a ubezpečil ich o svojej každodennej modlitbe za nemecký národ a všetkých ľudí žijúcich v jeho vlasti. V dnešnom prejave označil za témy, ktoré vidí ako osobitne závažné, sekularizáciu, spolužitie s moslimami, školskú výchovu, úroveň teologických fakúlt, stav kňazských seminárov, rozvoj katolíckej univerzity a spoluprácu s laikmi.

V sekularizovanom prostredí je podľa Benedikta XVI. aj pre jednotlivcov ťažšie veriť a nemálo ľudí prepadá skleslosti a rezignácii, čo prekáža svedectvu o oslobodzujúcom a zachraňujúcom Kristovom evanjeliu. Mnohí sa pýtajú, či kresťanstvo nie je napokon iba jednou z ponúk mysliteľských smerov. Zároveň však vidia krehkosť a krátku životnosť väčšiny týchto ponúk, opäť sa pýtajú na kresťanskú zvesť a čakajú presvedčivé odpovede.

„Myslím si, že Cirkev v Nemecku musí nazančenú situáciu prijať ako prozreteľnostnú a odvážne sa voči nej postaviť. My kresťania nesmieme mať strach z duchovnej konfrontácie so spoločnosťou, za ktorou sa pod intelektuálnou prevahou skrýva bezradnosť pred poslednými otázkami o bytí. Odpovede, ktoré Cirkev čerpá z Evanjelia vteleného Slova, sa skutočne osvedčili aj v mysliteľských názorových výmenách druhého tisícročia; ony majú trvalú platnosť. V takto upevnenom sebavedomí sa môžeme presvedčivo obhájiť pred každým, kto nás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je v nás (porov. 1Pt 3, 15).“

 
Moslimovia a ďalší príslušníci iných náboženstiev majú podľa Benedikta XVI. právo na naše „pokorné a pevné svedectvo o Ježišovi Kristovi“. K dispozícii im musia byť pripravení katolícki diskusní partneri, čo si vyžaduje dobrú znalosť vlastnej viery. Preto Svätý Otec nemeckým biskupom zdôraznil dôležitosť katolíckej výchovy v školách, ako aj celoživotného vzdelávania dospelých. Školy by pritom mali prirodzene viesť k praktizovaniu viery vo farnostiach a duchovných komunitách, a to najmä prostredníctvom osobného príkladu učiteľov.

Na diskusiu na akademickej úrovni by sa mali seriózne pripravovať kandidáti kňazstva na teologických fakultách, ktoré stoja pred úlohou vložiť do intelektuálnej výmeny v univerzitnom prostredí svoj autentický príspevok. Osobnú formáciu budúcich kňazov treba zasa skvalitniť v seminároch. Pápež nemeckým biskupom odporučil v duchu koncilového dokumentu Optatam totius zavedenie prípravných ročníkov, ktoré by bohoslovcov dôkladne oboznámili s katechizmom, náboženskou, liturgickou a sviatostou praxou Cirkvi, a to najmä vzhľadom na fakt, že čoraz viac povolaní sa objavuje u mladých mužov bez katolíckeho rodinného zázemia a výchovy.

Dôležitosť akademickej pripravenosti súčasných katolíkov počiarkol Benedikt XVI. aj osobitnou starostlivosťou o katolícku univerzitu v Eichstätte-Ingolstadte, pričom povzbudil biskupov, aby ju finančne podporovali všetci spolu a nenechávali túto záťaž iba na Bavorskú diecézu. V súvislosti s čoraz širšou angažovanosťou laikov, ktorú si vynucuje sekularizácia, pápež biskupom pripomenul sviatostnú hierarchickú štruktúru Cirkvi danú Kristom; laici môžu konať in persona Christi iba pri sväteninách. Ako Svätý Otec uzavrel, situácia v Nemecku si vyžaduje, aby Cirkev všetkým ukazovala silu a krásu katolíckej viery; a aby to mohla robiť, musí rásť v spoločenstve s Kristom.

-te-