Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Vatikán (5. novembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie pomodlil spolu s veriacimi, zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne, mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami:
 
„Drahí bratia a sestry,
v týchto dňoch, ktoré nasledujú po liturgickej spomienke na Všetkých verných zosnulých, sa v mnohých farnostiach slávi oktáva za zosnulých. Je to vhodná príležitosť, aby sme si v modlitbe spomenuli na našich drahých a rozjímali o realite smrti, ktorú sa tzv. „civilizácia blahobytu“ často pokúša vytlačiť z vedomia ľudí, sústredením sa len na veci každodenného života. Smrť však v skutočnosti patrí k životu. Strata milovanej osoby nás vedie k opätovnému uvedomeniu si „problému“, ktoré nám dáva pocítiť smrť ako prítomnosť, ktorá je radikálne orientovaná nepriateľsky a proti nášmu prirodzenému povolaniu k životu a k šťastiu.
 
Ježiš priniesol revolučný pohľad na smrť. Učinil tak prostredníctvom svojho učenia, ale predovšetkým tým, že sám sa vystavil smrti. „Svojou smrťou premohol smrť“ – počúvame vo veľkonočnej liturgii. „V moci Ducha, ktorý nemohol zomrieť“ – píše jeden z cirkevných otcov – Kristus usmrtil smrť, ktorá zabíjala ľudí“. (Melitone di Sardi, O Veľkej Noci, 66). Boží Syn chcel týmto spôsobom zdieľať s nami našu prirodzenosť do krajnosti, aby ju tak znovu otvoril pre nádej. V konečnom dôsledku, narodil sa preto, aby mohol zomrieť a tak nás oslobodiť od otroctva smrti. V liste Hebrejom čítame: „z Božej milosti okúsil smrť za všetkých“ (Hebr 2,9). Odvtedy smrť už nemá tú istú moc: bol jej vzatý, ak to tak možno povedať, jej vlastný „jed“. Božia láska, ktorá sa prejavila v Ježišovi, dala nový zmysel celej ľudskej existencii a tak aj smrť prešla premenou. Ak v Kristovi je ľudský život „prechodom z tohto sveta k Otcovi“ (Jn 13,1), potom smrť je okamihom, kedy sa to uskutočňuje konkrétnym a definitívnym spôsobom. Kto sa usiluje žiť tak ako On, stáva sa slobodným od strachu zo smrti, ktorá sa už viac nezjavuje ako nepriateľka so svojim vysmievajúcim sa výrazom, ale ako píše svätý František vo svojom Chválospeve na stvorenie, ako „sestra“, pre ktorú možno tiež chváliť Pána: „Pochválený si Pane, pre našu sestru, telesnú smrť“. Viera nám pripomína, že netreba mať strach z telesnej smrti, pretože je to sen, z ktorého sa jedného dňa prebudíme. Skutočnej smrti, ktorej sa je potrebné obávať, je smrť duše, ktorú Apokalypsa nazýva „druhou smrťou“ (por. Zj 20, 14-15, 21,8). Vskutku, kto zomiera v smrteľnom hriechu, bez ľútosti, uzavretý v pyšnom odmietaní Božej lásky, sám sa vylučuje z kráľovstva života.
 
Na orodovanie Najsvätejšej Márie a svätého Jozefa prosme Pána o milosť, aby sme sa mohli dobre pripraviť na odchod z tohto sveta, keď nás On povolá. V nádeji, že s ním budeme môcť prebývať naveky, v spoločenstve svätých a našich drahých zosnulých."

Na záver Svätý Otec ešte dodal:
"S veľkou ustarostenosťou sledujem správy o zhoršujúcej sa situácii v Pásme Gazy, pričom by som rád vyjadril moju blízkosť civilnému obyvateľstvu, ktoré trpí následkami násilných činov. Pozývam vás k spojeniu sa so mnou v modlitbe, aby všemohúci a milosrdný Boh osvietil izraelské a palestínske autority, ako aj autority tých národov, ktoré majú osobitnú zodpovednosť v tejto oblasti, aby podnikli potrebné kroky, ktoré by zastavili prelievanie krvi, zintenzívnili humanitárnu pomoc a viedli k okamžitým priamym, vážnym a konkrétnym vyjednávaniam."

- ls -