Médiá v službe univerzálneho poslania Svätého Otca
 

Médiá v službe univerzálneho poslania Svätého Otca
P. Federico Lombardi SJ

 Poslaním Svätej Stolice bola vždy komunikácia, pretože jej úlohou je ohlasovať ľuďom evanjelium. Preto je prirodzené, že nové prostriedky spoločenskej komunikácie, ktoré boli vynájdené v dejinách, boli čo najskôr využité aj na evanjelizáciu a na šírenie Magistéria sprostredkovaného Svätým Otcom.

Z hľadiska súčasnej situácie môžeme urobiť podľa chronologického kritéria jednoduchý prehľad prostriedkov spoločenskej komunikácie v službách Svätej Stolice:
Na prvom mieste je samozrejme tlač, a to vydavateľstvo Libreria Editrice Vaticana na vydávanie kníh spolu s tlačiarňou Tipografia Vaticana. Dnes je to veľmi dynamicky sa rozvíjajúce odvetvie, do ktorého kompetencií patria okrem iného autorské práva na pápežské publikácie, a tie sú – predovšetkým v prípade dvoch posledných pápežov Jána Pavla II. a Benedikta XVI. – veľmi početné a vychádzajú vo veľkom náklade.

Ďalej je to denník l’Osservatore Romano s vyše 150 ročnou históriou, ktorý má aj dnes veľmi významnú funkciu: v tlačenej podobe poskytovať okrem podrobných správ o udalostiach vo Vatikáne aj kompletné texty pápežových príhovorov v pôvodnom jazyku a oficiálne vatikánske správy, vyhlásenia či komuniké.

Po vzniku tlače prichádza v XX. storočí rozhlas a Pius XI. hneď pochopí, že je dôležité zabezpečiť pre Svätú Stolicu rozhlasovú stanicu, aby bolo možné slobodne hovoriť naprieč hranicami, aj k národom pozbaveným náboženskej slobody. K vzniku a rozvoju Vatikánskeho rozhlasu sa vrátime o chvíľu podrobnejšie, lebo to je hlavnou témou nášho stretnutia. Teraz by som však chcel v krátkosti dokončiť historický prehľad o postupnom nástupe rôznych médií.

Roku 1983, možno s istým oneskorením, si Vatikán zaobstaral vlastnú televíziu, a to založením centra Centro Televisivo Vaticano. Nie je to televízna stanica s vlastným programom a prenosmi, ale produkčné centrum, ktoré dáva televíziám k dispozícii zaujímavé zábery z vatikánskych podujatí.

Nakoniec vzniká v priebehu deväťdesiatych rokov l’Ufficio Internet (Internetový úrad) Svätej Stolice, ktorý má na starosti oficiálnu vatikánsku dokumentačnú a informačnú webovú stránku (www.vatican.va), ktorá je hojne navštevovaná a neustále sa aktualizuje.

Pre vzťahy so zahraničnými spravodajcami vo Vatikáne, či už z katolíckych alebo svetských médií z rozličných častí sveta, zriadila Svätá Stolica Sala Stampa vaticana (Vatikánske tlačové stredisko), ktoré zverejňuje úradné správy, organizuje tlačové konferencie atď. Táto inštitúcia sa zrodila počas Druhého vatikánskeho koncilu, ako brána otvorená svetu, cez ktorú sa Cirkev usiluje viesť s väčšou dôverou intenzívnejší dialóg so svetom. Dnes tam pôsobí niekoľko stoviek akreditovaných novinárov, reprezentujúcich mnohé jazyky a rôzne krajiny.

Aj Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky, ktorá zohráva vzhľadom na pápeža a biskupov osobitnú reflexívnu a poradnú úlohu a nadväzuje kontakty s rozličnými sekulárnymi i katolíckymi mediálnymi združeniami a inštitúciami vo svete, poskytuje kontaktné a servisné služby pre audiovizuálnych pracovníkov (fotografov a reportérov), ktorí chcú prísť do Vatikánu.
Tento krátky prehľad som urobil preto, aby som hneď na začiatku zaradil Vatikánsky rozhlas do širšieho kontextu a poukázal na to, že pri plnení svojho poslania nie je osamotený.

 Vatikánsky rozhlas v rozpätí 75 rokov
 Vatikánsky rozhlas (VR) sa dožíva 75 rokov. Vznikol v roku 1931. Rok 1929 bol po dlhom období roztržky medzi Svätou Stolicou a Talianskou republikou, trvajúcom od r. 1870, rokom „zmierenia“ dosiahnutého podpísaním Lateránskych dohôd, čím bol vytvorený mestský štát Vatikán s vlastnou územnou identitou. Pius XI. teda položil základ organizačnej štruktúry mesta Vatikán ako malého nezávislého štátu a zároveň si uvedomil, že komunikácia prostredníctvom rozhlasu – ktorý sa vtedy rýchlo rozvíjal – je dôležitým aspektom prítomnosti Vatikánu vo svete a umožňuje prekonávať prekážky, ktoré predstavujú veľké geografické vzdialenosti a tiež režimy popierajúce slobodu vo všeobecnosti a náboženskú slobodu zvlášť, a preto môže mať veľký význam pre slobodné ohlasovanie posolstva Cirkvi.

Pius XI. poveril Guglielma Marconiho, veľkého talianskeho vedca, priekopníka v oblasti vývoja rozhlasu, aby vybudoval vatikánsku rozhlasovú stanicu, a zároveň poveril pátra Giuseppe Gianfrancescha S.J., vedca a profesora fyziky na Gregoriánskej univerzite a predsedu Pápežskej akadémie vied, spoluprácou s Marconim a riadením vybudovanej rozhlasovej stanice.
I keď sa nám dnes môže zdať táto rozhlasová stanica malá, v roku 1931 bola avantgardou vtedajšej techniky a z dnešného pohľadu s obmedzenými možnosťami dokázala na krátkych vlnách dobre prekonávať veľké vzdialenosti – aj vďaka tomu, že atmosféra bola menej preplnená frekvenciami rôzneho druhu a nedochádzalo tak často k interferenciám.

V skutočnosti rodiaci sa VR nebol ešte masovokomunikačným prostriedkom so širokou programovou ponukou ako je tomu dnes: bol skôr mikrofónom, istým druhom reproduktora so širokým dosahom, ktorý bol k dispozícii pápežovi na vysielanie posolstiev do sveta.
Postupne sa však rozvíjala príprava informačných spravodajstiev so zameraním na Cirkev v čoraz väčšom počte jazykov, a neskôr sa prešlo k priamym prenosom z veľkých cirkevných udalostí (míľnikmi sú prenosy týkajúce smrti pápežov a uvedenia ich nástupcov do úradu, ako napríklad inaugurácia Pia XII. roku 1939, ktorá bola mimoriadnou rozhlasovou udalosťou).
Druhá svetová vojna predstavuje obzvlášť slávnu kapitolu histórie VR, či už pre dôležitosť prenosov z tej doby – stačí spomenúť známe rozhlasové posolstvá Pia XII. v čase vojny – alebo pre veľkú humanitnú službu, ktorú na žiadosť pápeža vykonal odvysielaním nespočetných odkazov od rodín pre zajatcov alebo stratených príbuzných (viac ako 1 200 000 správ vo viac ako 12 000 hodinách vysielania).

Po vojne viedlo rozširovanie sa komunistických režimov v strednej a východnej Európe a následné prenasledovanie Cirkvi k zriadeniu mnohých osobitných programov v jazykoch krajín postihnutých útlakom, aby sa podporili katolícke komunity izolované od zvyšku Cirkvi a trpiace neslobodou. Počas niekoľkých rokov vznikli rozhlasové sekcie vo väčšine jazykov z tejto geografickej oblasti: poľská už existovalo a vysielalo sa aj v litovskom, ukrajinskom a maďarskom jazyku, k nim pribudli: albánska, bieloruská, bulharská, česká, chorvátska, rumunská, ruská, slovenská, slovinská, lotyšská, arménska... Potom sa záber rozšíril aj na ďalšie kontinenty: Áziu, Afriku, Latinskú Ameriku, teda rozvojové krajiny.

Druhý vatikánsky koncil a potom aj významné cesty počas pontifikátu Jána Pavla II. dávali životu Cirkvi a tým aj okruhu pôsobenia Vatikánskeho rozhlasu čoraz univerzálnejší rozmer.
Pokiaľ ide o technologické hľadisko, komunikácia prostredníctvom satelitu (v 90-tych rokoch) a neskôr cez internet (približne na prelome tisícročí) uľahčili rozširovanie programov, predovšetkým tým, že umožnili ich vysielanie prostredníctvom katolíckych (a občas i sekulárnych) lokálnych alebo národných rozhlasových staníc, čo predstavovalo úplne novú situáciu, pokiaľ ide o šírenie programov VR a získavanie nových poslucháčov.

Po tomto krátko historickom exkurze sa budeme podrobnejšie venovať niektorým aspektom súčasného stavu VR. Svoje posolstvo by som chcel zhrnúť do jednej vety, a to, že hoci Vatikánsky rozhlas dovŕšil 75 rokov, stále sa cíti byť mladým a mocným.

 Poslanie Vatikánskeho rozhlasu
Poslanie VR, ktoré mu zverili pápeži, je naďalej výsostne aktuálne. V jeho štatúte je formulované nasledovne: „Ohlasovať slobodne, verne a účinne kresťanské posolstvo a spájať centrum Katolíckej cirkvi s rozličnými krajinami sveta:
a) šírením hlasu a učenia Rímskeho Pontifika;
b) informovaním o aktivitách Svätej Stolice;
c) tým, že je ozvenou katolíckeho života vo svete;
d) zameraním sa na hodnotenie aktuálnych problémov vo svetle Magistéria Cirkvi spolu so súčasným pozorným sledovaním znamení čias“ (1.3).
Náplň tohto poslania si teda nemáme tvoriť sami, ale ju dostávame, rozpoznávame ju v aktuálnych problémoch, očakávaniach poslucháčov, prekladáme a vysvetľujeme a tým ju „inkulturujeme“. Ohlasovanie Cirkvi vidíme v úzkom spojení s realitou sveta a o katolíckej komunikácii neuvažujeme ako o oddelenej od komunikácie „profánnej (svetskej)“; zaujíma nás predovšetkým človek, a to celý človek so všetkými jeho problémami, v perspektíve evanjelia: zaiste, život Cirkvi a jeho udalosti, no aj život ľudstva s jeho problémami súvisiacimi s rozvojom, spravodlivosťou, mierom, ľudským morálnym a duchovným rastom aj s jeho rizikami a problémami. Informácie VR nie sú len cirkevnými informáciami, ale sú informáciami globálnymi a pápež je pre nás hlavným komentátorom aj faktov týkajúcich sa dnešného ľudstva.

 Multikulturálnosť VR
VR si je vedomý toho, že a) pre svoju multikultúrnosť (s viac ako 40 jazykmi) a b) pre svoju pružnosť, s ktorou môže zasahovať, je mimoriadne užitočným komunikačným nástrojom v službe pápeža. Multikultúrnosť je zrkadlom univerzálnosti Cirkvi, jej úcty voči kultúram a jej túžby po inkulturácii evanjeliového posolstva. VR si tiež uvedomuje veľký význam istých jazykov v súčasnom svete a v živote Cirkvi (angličtina, španielčina...), no pre svoje dejinné povolanie je rozhodným odporcom akéhokoľvek kultúrneho kolonializmu a obhajcom pestrosti kultúrnych tradícií v Cirkvi.

Navyše sa VR – verný svojmu poslaniu a tradícii – osobitne angažuje pri podpore cirkví, ktoré sa nachádzajú v ťažkej situácii, či už z dôvodu, že sú v menšine alebo pre nedostatok slobody.
To vysvetľuje aj veľké množstvo jazykov, v ktorých VR vysiela. Počtom rozličných pravidelne používaných jazykov (45, z nich 29 denne) je VR na jednom z prvých miest na svete. To je možné len vďaka pestrému medzinárodnému zloženiu jeho zamestnancov: 384 zamestnancov je z 59-tich rozličných národností.

Zámerom VR nie je prekladať do toľkých jazykov rovnaký text pre všetkých, ale dať jednotlivým redakciám informačné materiály a usmernenia pre ich prácu a ponechať im široký priestor na ich vlastnú zodpovednosť, čo sa týka prípravy programov, zaraďovania a zostavovania správ, výchovno-vzdelávacích rubrík a pod. Totiž úplne iné sú očakávania a nároky európskeho publika než amerického či ázijského: redakcie teda musia vytvárať programy s ohľadom na kultúru vlastnú ich poslucháčom. V tomto zmysle som presvedčený, že VR sa denne usiluje o pravú inkulturáciu posolstva Cirkvi prostredníctvom informácií.

Je potrebné tiež brať do úvahy, že poslucháči rozličných programov sa nelíšia len jazykom alebo kultúrou, ale aj náboženským vyznaním. Máme programy, ktoré počúvajú zväčša katolíci, iné zasa katolíci ale aj kresťania iných vierovyznaní (napr. pravoslávni Bielorusi, Rusi alebo Arméni a pod.) a ďalšie, ktoré počúvajú aj nekresťania (napr. programy indické, čínske, arabské,...). Pre celkové zameranie VR je teda základným postojom, postoj ekumenického a medzináboženského dialógu.

  Technický rozvoj VR
I keď dnes mnohí hovoria viac o televízii a o internete ako o rozhlase, myslíme si, že komunikačný prostriedok, akým je rozhlas, ostane naďalej veľmi aktuálny kdekoľvek, ale najmä v tých častiach sveta, kde je najschopnejší preniknúť efektívne aj do najodľahlejších častí (napr. v Afrike). Je však samozrejmé, že v celej škále moderných komunikačných prostriedkov sa mnohé navzájom spájajú a dopĺňajú, a to najmä: rozhlas – internet – televízia.

Z hľadiska technického riešenia šírenia rádiového signálu prešiel VR v priebehu času od vysielania na krátkych a stredných vlnách k vysielaniu na frekvenčnej modulácii v pásme veľmi krátkych vĺn (v Ríme a v jeho okolí), a tiež k vysielaniu prostredníctvom satelitu a internetu.

VR si aj naďalej zachováva celú škálu technických spôsobov šírenia signálu – i keď si niektorí myslia, že isté technológie sú už prekonané – pretože sme presvedčení, že pre určité oblasti alebo z hľadiska určitých potrieb sú vhodnejšie ako iné (napr. krátke vlny pre Čínu, Vietnam, Afriku).
Napriek tomu sa VR usiluje využívať najnovšie komunikačné technológie: prakticky už dokončil prechod od analógovej k digitálnej forme v celom procese produkcie programov a je tiež na čele, čo sa týka pokusov o digitálny prenos na stredných a krátkych vlnách.

 Internet VR
V posledných rokoch sa otvoril svet internetu a VR sa doň s plným nasadaním zapojil. Nielenže umožnil prístup k rozhlasovému vysielaniu prostredníctvom internetovej stránky, a to naživo (live) alebo zo záznamu (on demand), ale aj pochopil, že internet mu otvára nové a veľké možnosti komunikovať, tým že dá k dispozícii aj písané texty svojho vysielania. Preto vyvinul originálny systém publikácie textov a audionahrávok ¬ – a dovoľte mi poznamenať, že sú to texty v rozličných jazykoch a predovšetkým v rôznych typoch písma (jazykov on line je približne 30 a rozličných písiem je viac ako 10: čínske, japonské, hindi, cyrilka, arabské...). Na internetovej stránke je audio spojené s uverejnenými textami, fotografiami, videom: komunikácia sa stáva multimediálnou.
V súčasnosti sú mnohé programy poskytované aj vo formáte podcast (najmä v angličtine je tento formát veľmi požadovaný).

Pôsobenie cez internet – na ktoré v súčasnosti kladieme dôraz – je signálom, že máme v úmysle poskytnúť svoje kapacity pri uskutočňovaní nášho pôvodného poslania aj prostredníctvom nových foriem komunikácie, prispôsobených aktuálnemu stavu komunikačných technológií.
VR sa však necíti uprostred sveta osamelý, lebo je aktívne začlenený do sveta intenzívnych medzinárodných vzťahov. Je napríklad zakladajúcim členom zväzu European Broadcasting Union (EBU - UER), ktorý združuje európske verejnoprávne rozhlasy a televízie. Takto sa udržujú aktívne vzťahy s mnohými verejnoprávnymi a internacionálnymi vysielacími stanicami, s ktorými VR spolupracuje a vymieňa si skúsenosti (pripomínam úlohu, ktorú zohral v apríli 2005, keď hostil 45 vysielacích staníc a poskytoval im služby v súvislostí s úmrtím Jána Pavla II. a následným konkláve, ako aj úlohu, ktorú trvale zohráva naše Oddelenie medzinárodných vzťahov). VR spolupracuje aj so Slovenským verejnoprávnym rozhlasom, a to pri produkcii pravidelného týždenného programu, ktorý sa vysiela už roky.

 Vatikánsky rozhlas vo vzťahu k iným médiám
VR však nevysiela len pre Európu, preto je tiež napr. členom pozorovateľom afrického zväzu Union des Radiodiffusions et Televisions Nationales d’Afrique (URTNA). Veľmi intenzívne a rozsiahle sú tiež vzťahy s organizáciou Emittenza radiofonica cattolica. Prostredníctvom satelitov a internetu sa rozširuje prenos programov VR: aktuálne sa prenáša cez viac ako 1000 vysielačov po celom svete. Takto VR rozvíja svoju „špecifickosť“, teda ponúka svoj príspevok (s univerzálnou perspektívou) na špecifickej úrovni, ktorý sa retransmisiou integruje s regionálnou, národnou či lokálnou úrovňou, lebo sa vysiela v rámci programu rozličných vysielačov a sietí staníc. Napr. Rádio Lumen na Slovensku pravidelne prináša vysielanie VR. Táto sieť miestnych vysielaní a zaraďovania programov VR do širšej programovej ponuky lokálnych rozhlasových staníc dobre zodpovedá ekleziológii spoločenstva v Cirkvi, v ktorej Rím vykonáva svoju neodmysliteľnú službu jednoty na univerzálnej úrovni, pričom bohatstvo a rôznorodosť lokálnych príspevkov je rovnako podstatná.
Vďaka tejto retransmisii sa počúvanosť v porovnaní s minulosťou nesmierne zvýšila: v určitých jazykoch možno dnes hovoriť o miliónoch poslucháčov (napr. v poľštine, možno španielčine či brazílskej portugalčine), v iných dosahuje počúvanosť státisíce (napr. vo francúzštine) v ďalších nie možné urobiť presné odhady. Temer všetky jazyky používané VR sú tým alebo oným spôsobom prenášané vysielačmi alebo prostredníctvom webových stránok.

Internetová stránka umožňuje VR pôsobiť aj vo funkcii informačnej kancelárie, najmä v jazykoch, v ktorých neexistuje žiadna informačná katolícka agentúra, a vykonávať tak užitočnú službu aj pre sekulárny svet masmédií (napr. japonská podstránka domovskej stránky VR je cez vyhľadávacie heslo „Vatikán“ jednou z najnavštevovanejších). Okrem toho webová stránka umožňuje VR využívať aj ďalšie jazyky, v ktorých ešte nemá možnosť vysielať na rozhlasových vlnách alebo nemá na to vhodné prostriedky: ekonomicky nenáročným spôsobom je možné otvoriť nové podstránky v ďalších jazykoch na webovej stránke VR, ktorá je už dnes pravdepodobne najuniverzálnejšou mnohojazyčnou stránkou Katolíckej cirkvi. Už dnes je zriadená osobitná podstránka v japončine, ktorá je veľmi navštevovaná; existuje už projekt otvoriť ďalšiu v kórejčine, a tak ďalej.

V rámci Vatikánu má VR najužšie pracovné vzťahy s Centro Televisivo Vaticano (Vatikánskym televíznym centrom - CTV): celý audioservis (teda nahrávanie, zosilňovanie, prenos) z vatikánskych podujatí zabezpečuje VR. Keď hľadíme na televízny prenos, vidíme obrazy a počúvame zvuky: CTV potrebuje VR a tiež keď sú okrem CTV obrazy významných udalostí snímané v spolupráci s RAI, zvuk vždy nahráva a dáva k dispozícii VR. Teda všetky zvukové nahrávky, na celom svete, ktoré pochádzajú z Vatikánu, pochádzajú z VR.
Ďalšou oblasťou spolupráce, ktorá sa neustále rozširuje, sú komentáre k rozličným udalostiam vo Vatikáne v rôznych jazykoch, ktoré pripravuje VR a ktoré čoraz častejšie a pravidelnejšie pripájajú k obrazu CTV rôzne televízne spoločnosti (napr. významná katolícka americká sieť EWTN), možno tiež povedať, že multikultúrnosť VR sa dnes rozširuje aj prostredníctvom televízie. Blížiace sa konanie Prvého svetového kongresu katolíckych televízií v Madride v októbri bude príležitosťou začať budovať sieť medzi týmito televíziami a teda aj v čoraz širšom meradle poskytovať komentáre VR vo viacerých jazykoch.

Internetová stránka Vatikánskeho rozhlasu nie je v žiadnou prípade konkurenciou k oficiálnej stránke Vatikánu prevádzkovanej Internetovým úradom Svätej Stolice: ba dokonca možno povedať, že sa navzájom dopĺňajú. Zatiaľ čo oficiálna stránka Vatikánu (www.vatican.va) ponúka zásadné dokumenty a využíva iba hlavné európske jazyky, my poskytujeme priebežne aktuálne informácie a používame aj mnohé ďalšie jazyky. Osobne si myslím, že by bolo vhodné podniknúť nejaké iniciatívy, ktoré by lepšie zviditeľnili komplementárnosť a spoluprácu medzi týmito dvoma základnými vatikánskymi webovými stránkami.


Ďaľšie formy služby VR

Nemožno zabudnúť ani na ďalšie formy služby VR:
– založenie a správa zvukového archívu hlasu pápeža a dohľad nad korektným využívaním jeho nahrávok;
– zastupovanie Vatikánu z poverenia Štátneho sekretariátu a správy mesta Vatikán v medzinárodných organizáciách z oblasti telekomunikácií (VR vlastní bohaté technické vybavenie vysokej kvality);
– prekladateľská a tlmočnícka služba pre Štátny sekretariát, Úrad liturgických slávení, a pod. (V tomto období, keď sa vedie dialóg s islamským svetom, sú veľmi dôležité preklady do arabčiny, ktoré robí naša arabská sekcia.)
– technická služba v podobe ozvučenia a poskytovania technickej podpory pri synodách a iných zhromaždeniach.

 Stáž vo VR

Nakoniec by som nechcel zabudnúť ani formačnú úlohu VR: formačné stáže mladých novinárov či študentov masmediálnej komunikácie (priemerne 50 ročne, pričom v roku 2000 ich bolo až 140).
V priebehu 15 rokov som osobne videl, ako tieto stáže absolvovala tisícka mladých žurnalistov z desiatok rôznych národností (Talianov, Francúzov, Nemcov, Španielov, Američanov, Brazílčanov, Poliakov, Slovákov či Afričanov rôznych etník), pričom s mnohými z nich doteraz udržujeme priateľské vzťahy a spoluprácu.

Stážisti prichádzajú do VR z mnohých univerzitných inštitúcií, či už cirkevných alebo sekulárnych, a to nielen z Ríma, ale z rôznych krajín. Takto sa postupne utvára veľká sieť priateľstiev a kontaktov medzi žurnalistami z mnohých krajín, ktorá sa s odstupom času ukazuje ako veľmi cenná pre samotný VR, ale aj pre Cirkev vo všeobecnosti.

Pre milovníkov hudby chcem nakoniec pripomenúť, že zaujímavé podujatia organizuje VR aj na hudobnom poli. Hudba je vskutku rádiofonickým umením par excellence. Rád by som spomenul istú aktivitu, ktorú sme v spolupráci s Ministerstvom školstva, univerzít a výskumu ako aj s talianskymi konzervatóriami (univerzitnými hudobnými inštitúciami) začali práve pred rokom, a ktorá má veľký ohlas: je to séria pravidelných mesačných koncertov v priamom prenose z nášho nahrávacieho štúdia „Sala Assunta“, na ktorých vystupujú najlepší študenti z rôznych konzervatórií.



Perspektívy
Vatikánsky rozhlas, ako sme povedali, má už 75 rokov, ale cíti sa stále mladý. Pre mňa je ťažké predvídať budúcnosť. No niečo predsa môžem povedať. Pokiaľ ide o náplň vysielania, o dôležité témy, VR bude vždy v súzvuku so Svätým Otcom (hlasom Svätého Otca) a s univerzálnou Cirkvou a vždy sa bude usilovať o to, aby komunikácia slúžila spoločenstvu, jednote Cirkvi i cirkví navzájom, ako aj celému ľudskému rodu, uvádzajúc do praxe významné posolstvo pastoračnej pokoncilovej inštrukcie Communio et progressio: cieľom a poslaním komunikácie je spoločenstvo!
Čo sa týka komunikačných technológií, VR cíti povinnosť využívať na ohlasovanie evanjelia čo najefektívnejšie a čo najmodernejšie technické prostriedky, ktoré sú k dispozícii. Napríklad pred dvoma rokmi sme ešte nepočuli nič o podcastingu a dnes ho používame. Preto musíme stále pozorne sledovať, aké možnosti nám ľudský rozum ponúka na to, aby sme dnes i zajtra mohli dosiahnuť svojich bratov. Pius XI. nás svojou pripravenosťou využívať rozhlas mnohému naučil.
Samozrejme, že naďalej pokračuje a prehlbuje sa spájanie rôznych foriem komunikácie a nových prostriedkov: komunikácia sa stáva multimediálnou, a to si vyžaduje veľkú flexibilitu a schopnosť všetkých zamestnancov médií, no obzvlášť tých, ktorí sú v službe Svätej Stolice, navzájom spolupracovať.

Obrovská výhoda, ktorú pritom máme, je, že sme povolaní k nádhernému poslaniu: ohlasovať dobré správy. Prostredníctvom dobrých správ o poslaní Cirkvi vo svete sa totiž v podstate vždy ohlasuje len jediná dobrá zvesť, a to tá evanjeliová. A toto poslanie nikdy nezostarne. 75 rokov je ešte stále málo na to, aby sa komunikačné technológie v službe evanjeliu vyčerpali.